Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-40-2015.pdf
PDF · 80.98 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/40/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. H., nar. XX. XX. XXXX, maloletá zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: Ž.O. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, t. č. U. V. V. L. C. S.A. M. U. Z., štátny občan SR a Ľ. H., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX, t. č. ÚVTOS Q. X. W. V., Q. XX/X, X., maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti Ž. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. S. N., M. XXXX (Y. Q. E. F.), o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e náhradnú osobnú starostlivosť Ž. F., nar. XX. XX. XXXX, ktorej bola maloletá Q.S. H., nar. XX. XX. XXXX zverená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 9P/6/2013-55 zo dňa 22. 04. 2013.
Maloletá Q. H., nar. XX. XX. XXXX s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach.
Otec maloletej Ľ. F. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej sumou minimálneho výživného t.j. sumou 30 % zo sumy životného minima podľa § 62 ods. 3 Zákona č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 2 písm. c) Zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd dňa 28. 08. 2014 sa navrhovateľka Ž. F., nar. XX. XX. XXXX domáhala zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti a zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorý návrh odôvodnila tým, že v polovici júla 2014 odviezla maloletú Q. k matke do U. Z. na prázdniny s tým, že tam ostala na pár dní aj ona. V mesiaci august jej zariadenie ponúklo možnosť ostať tam bývať spoločne s dcérou a vnúčatami, ktorú aj prijala.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu 11. 08. 2015 sa otec domáhal zníženia výživného, ktorý odôvodnil tým, že je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré potrvá do 21. 11. 2016, preto nie je
schopný platiť výživné tak, ako nariadil súd. Pred nástupom do výkonu trestu býval u sestry, ktorá sa oňho starala a finančne mu pomáhala.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky a otca, ktorí mali doručenie predvolania riadne vykázané.
Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že žiada maloletú zveriť sebe do osobnej starostlivosti, s návrhom otca na zníženie výživné nesúhlasí. Ona spolu so šiestimi maloletými deťmi býva v U. V. V., C. S. M. U. Z., je na predĺženej materskej dovolenke. L. navštevuje 7. ročník Špeciálnej základnej školy S. Y. X. U. Z., Ľ. 4. ročník tej istej základnej školy, M. 3. ročník C. Z., V. a U. MŠ C., U. Z., Q. je u nej už rok, teraz nastúpila do 4. ročník špeciálnej základnej školy. Otec si vyživovaciu povinnosť k deťom neplní. Poberá prídavky na päť maloletých detí spolu vo výške 115 eur, na stravu dá mesačne 200 eur, na bývanie a nájom 147 eur. Pôžičky, poistky, dlžoby nemá žiadne. Q. už nie je taká stresovaná ako keď prišla ku nej, chodí upravená, čistá do školy, adaptovala sa na nové prostredie.
Kolízna opatrovníčka doporučila návrhu starej matky vyhovieť a maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na výživu sumou minimálneho výživného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 9P/6/2013, pričom zistil tento skutkový a právny stav:
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9P/6/2013-55 zo dňa 22. 04. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. 06. 2013 súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol, maloletú L., nar. XX. XX. XXXX, Ľ., nar. XX. XX. XXXX, M., nar. XX. XX. XXXX, V., nar. XX. XX. XXXX L. U., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorí sú oprávnení maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných veciach s tým, že súd výživné rodičom neurčil, maloletú Q. H., nar. XX. XX. XXXX zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky Ž. F., nar. XX. XX. XXXX a oboch rodičov zaviazal prispievať na výživu sumou minimálneho výživného počnúc od právoplatnosti rozsudku. Ako vyplýva zo správy U. V. V. L. C. S. M. U. Z. dňa 15. 07. 2014 nastúpila do ich zariadenia maloletá Q. H.. U pani Ž. F. boli zistené nevyhovujúce bytové podmienky. Maloletá sa vyjadrila, že sa k starej matke nechce vrátiť, je rada, že je s mamou a so svojimi súrodencami, s ktorými ju viaže silné citové puto. Matke je poskytovaná sociálna služba od 20. 12. 2013 do 19. 12. 2014 s možnosťou ďalšieho predĺženia spoločne s piatimi maloletými deťmi. Matka maloletých detí je na predĺženej rodičovskej dovolenke, poberá prídavky na deti 115 eur a rodičovský príspevok 203,20 eur. Otec maloletých detí je t. č. vo výkone trestu odňatia slobody.
Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine súd zruší náhradnú osobnú starostlivosť len z vážnych dôvodov, najmä ak osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, zanedbáva maloleté dieťa alebo porušuje svoje povinnosti; urobí tak vždy, ak o to táto osoba požiada.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd návrhu starej matky na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 47 ods. 2 Zákona o rodine súd vždy zruší náhradnú osobnú starostlivosť, ak o to požiada osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Súd maloletú za súhlasu obidvoch rodičov zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú doposiaľ riadne a vzorne starala, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Napokon maloletá je v starostlivosti matky už dobu dlhšiu ako jeden rok, s matkou a svojimi piatimi súrodencami má vytvorené veľmi pekné citové väzby. Súd otca dieťaťa zaviazal prispievať na výživu sumou minimálneho výživného, čo je minimálna suma, ktorú je povinný platiť každý z rodičov bez ohľadu na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Napriek tomu, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, musí platiť výživné aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške, keďže každá povinná osoba musí vždy aj na úkor svojho minima zabezpečiť výživu dieťaťa. Z týchto dôvodov preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Výrok o trovách konania zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.