Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_17C-46-2015.pdf
PDF · 92.01 KB
No categories available
17C/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, M. Slovenskej 10, Prievidza, proti odporcovi JUDr. Viliam König, IČO: 37 816 951, Hlbiny 2, Zvolen o zaplatenie 388,76 € takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Súd odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 30. 1. 2015 domáhal zaplatenia sumy 388,76 Eur na tom základe, že navrhovateľ podal u súdneho exekútora JUDr. Viliama Königa, exekútorský úrad Zvolen návrh na vymoženie pohľadávky v sume 401,71 Eur na podklade rozhodnutia č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004. Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, pobočka Prievidza listom č. 1106-1288/2008 zo dňa 9. 10. 2008 poverenú súdnemu exekútorovi JUDr. Viliamovi Königovi, exekútorský úrad Zvolen oznámila čiastočné uspokojenie pohľadávky povinným v pokladni pobočky a to v sume 12,94 Eur. Dňa 31. 8. 2006 poverený súdny exekútor JUDr. Viliam König, exekútorský úrad Zvolen vrátil Okresnému súdu Prievidza poverenie na vykonanie exekúcie č. Ex 1043/2005 z dôvodu skončenia exekúcie vymožením. Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza ako oprávnená eviduje nedoplatok exekúcie č. Ex 1043/2005 v sume 388,76 Eur. Poverený súdny exekútor predmetnú úhradu zadržuje u seba a do dnešného dňa prijaté plnenie od povinného nevydal, oprávnenej nepoukázal vymoženú sumu 388,76 Eur na účet oprávnenej. Odporca uviedol, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu, ustanovenom exekučným poriadkom subscitutárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov Ministerstva spravodlivosti SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Z toho vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Žiadal, aby Okresný súd návrh zamietol v plnom rozsahu.
Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 10. 2005, z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15. 3. 2006, z oznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa 9. 10. 2008, z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 8. 2006 zistil tento skutkový stav:
Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 10. 2005 vyplýva, že navrhovateľ, ako oprávnený podal u odporcu Bc. Viliam König, exekútorský úrad Zvolen návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. - exekučný poriadok na vymoženie pohľadávky 12 102,- Sk (401,71 Eur) proti povinnému I. L. a to na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2014. Oprávnený súčasne navrhol, aby Okresný súd Prievidza vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 15. 3. 2006 vyplýva, že odporca, ako súdny exekútor na základe vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č.k. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004 v súlade s poverením na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, vydaným Okresným súdom Prievidza dňa 7. 11. 2005 vo veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, M. Slovenskej 10, Prievidza proti povinnému I. L., V. XXX vydal toto upovedomenie o začatí exekúcie na vymáhaný nárok a to istinu 12 102,- Sk. Z oznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa 9. 10. 2008 vyplýva, že Sociálna poisťovňa oznámila odporcovi , ako súdnemu exekútorovi, že povinný Ján L. uhradil z vymáhanej sumy čiastku 390,- Sk. Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie č. k. 700-1010025904-GC04/04 vyplýva, že odporca, ako súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Prievidza poverenie vykonať exekúciu na základe uvedeného exekučného titulu a návrhu oprávneného č. Ex 1043/2005 zo dňa 20. 10. 2005, poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800 v súlade s ustanovením § 60 Exekučného poriadku, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 2. 8. 2006.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech, získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).
Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Podľa § 3 Exekučného poriadku, exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne, nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len ústavou SR, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa článku 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších zmien a doplnkov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a) Nezákonným rozhodnutím,
b) Nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) Rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe,
d) Nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 3 horecitovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu, Ministerstvo spravodlivosti SR ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Ján Novotka, na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava, pobočka Prievidza č. 700-1010025904-GC04/04 zo dňa 13. 11. 2004 na vymoženie sumy 12 102,- Sk u súdneho exekútora Bc. Viliama Königa, exekútorský úrad Zvolen, t.j. u odporcu. Následne na to bolo odporcovi vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, vydané Okresným súdom Prievidza dňa 7. 11. 2005. Odporca, ako súdny exekútor následne vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 15. 3. 2006 vo veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom Bratislava, M. Slovenskej 10, Prievidza proti povinnému I. L., V. XXX na vymoženie istiny 12 102,- Sk č. Ex 1043/2005-5. Z oznámenia o čiastočnej úhrade zo dňa 9. 10. 2008 vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcovi , že povinný uhradil v pokladni pobočky časť z vymáhanej sumy 390,- Sk, č. exekučného konania Ex 1043/2005. Z vrátenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 8. 2006 vyplýva, že odporca ako súdny exekútor vrátil Okresnému súdu Prievidza poverenie na vykonanie exekúcie č. 5307*028800, pretože exekučné konanie sa skončilo vymožením pohľadávky, príslušenstva a trov exekúcie dňa 2. 8. 2006. Je teda preukázané, že JUDr. Viliam König ako súdny exekútor vymohol na základe udeleného poverenia žalovanú sumu od povinného. Navrhovateľ však uviedol, že túto sumu mu súdny exekútor nevyplatil . Nakoniec ani odporca sa nebránil v tom smere, že by táto suma bola navrhovateľovi prípadne jeho právnemu predchodcovi vyplatená. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi svoj nárok z dôvodu, že táto suma síce bola odporcovi vymožená ale jemu nebola uhradená. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom exekučným poriadkom subsidiárne občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromno-právny vzťah. Vzhľadom na povahu vzťahu, vznikajúceho medzi oprávneným ako účastníkom exekučného konania a súdnym exekútorom, vykonávajúcim exekučnú činnosť nemôže dôjsť na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor však zodpovedal za škodu, ktorú spôsobil pri výkone činnosti podľa exekučného poriadku. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 4 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, Ministerstvo spravodlivosti SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky tak navrhovateľ sa mohol domáhať náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. proti štátu v mene ktorého koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takto však nebol uplatňovaný nárok zo strany navrhovateľa. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR PL. US 49/03 kde k postaveniu súdneho exekútora Ústavný súd SR uviedol, že podľa § 2 Exekučného poriadku „exekútor je štátom určenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (ďalej len „exekučná činnosť“)“ Podľa § 3 Exekučného poriadku „exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu, vydanom v exekučnom konaní“. Z tejto legálnej definície postavenie exekútora vyplýva, že exekútor sa podieľa na výkone súdnej moci v rozsahu kompetenčného čl. 142 ods. 1 Ústavy, ktorý ustanovuje, že súdy rozhodujú v občiansko-právnych a trestno-právnych veciach. K občiansko-právnym veciach sa radí aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Súdny exekútor je podľa trestno-právnych predpisov dokonca považovaný za verejného činiteľa. Podiel exekútora na súdnej moci v rozsahu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí je podľa názoru Ústavného súdu základným východiskom pre úpravu právneho postavenia exekútora, ktoré má svoj základ v exekučnom poriadku. Právne postavenie exekútora je termínované tým, že vykonáva úlohy (orgánu verejnej, štátnej) moci a z tohto dôvodu sa naňho vzťahujú iné kritériá než na právne postavenia subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc (súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie, práva a povinnosti a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy v rozsahu ustanovenom zákonom (čl. 46 ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy). Exekútora preto nemožno v zásade vylúčiť ani spod režimu ustanoveného v článku 2 ods. 2 Ústavy. Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj § 3 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1 písm. a) bodom 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu, spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ďalší nález Ústavného súdu SR č. II US 165/2012-45, kde v odôvodnení bode 34 sa okrem iného uvádza, že Ústavný súd nespochybňuje svoje predchádzajúce závery, vyplývajúce z Nálezu sp. zn. PL. US 49/03 v zmysle ktorých sa zodpovednosť za škodu pri výkone exekučnej činnosti súdneho exekútora prenáša na štát, aplikuje sa naň právny režim Zákona č. 514/2003 Z.z. V bode 32 sa uvádza, že čo sa týka postavenia súdneho exekútora, výkon exekučnej činnosti predstavuje zverený výkon štátnej moci, čo upravuje aj samotná právna úprava (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku) a konštatuje to aj Ústavný súd vo svojej uvedenej judikatúre. Z tohto dôvodu sa na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti vzťahuje aj právny režim náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Pri realizácii úkonu exekučného konania nie je súdny exekútor nositeľom základných práv a slobôd ale naopak ako predstaviteľ verejnej moci sa podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základných práv účastníkov exekučného konania.
Na základe týchto skutočností mal súd za to, že odporca nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže navrhovateľ si mal na základe tohto skutkového stavu uplatniť náhradu škody voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR a preto súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a nakoľko v konaní mal plný úspech odporca, ktorý si neuplatnil náhradu trov konania a preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).