Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/762/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobkyne: I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom v B.I., P. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Krivá 23 proti žalovanému: HOGAZ, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Osloboditeľov 37, IČO: 36 679 127, zastúpeného JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, v konaní o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 5.5.2014 č.k. -138 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.638,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14. 09. 2010 do zaplatenia a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 740,19 eur a tieto zaplatiť JUDr. Jurajovi Ferenčíkovi, advokátovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1 638,00 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 14.9.2010 do zaplatenia na účet vedený v Tatra banke a.s., pobočka Košice, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania návrh zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 898,78 eur, na účet právneho zástupcu žalobkyne vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 98,00 eur na účet Okresného súdu Košice II, č. účtu: P..

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 420 ods. 1

- 3, , v spojení s mal za preukázané, že dňa 4.6.2010 žalobkyňa utrpela úraz pošmyknutím sa na schodoch pri schádzaní do reštauračného zariadenia, prevádzkovateľom ktorého je žalovaný. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že k pošmyknutiu a k následnému pádu došlo v dôsledku toho, že schody, po ktorých schádzala do reštaurácie boli mokré, keďže v ten deň pršalo a nemala sa čoho pri páde zachytiť, pretože po pravej strane schodiska nie je zábradlie (záchytné držadlo). Obrana žalovaného spočívala v tom, že podľa jeho názoru schodisko preukázateľne spĺňalo všetky podmienky a náležitosti stanovené príslušnými technickými normami a slovenským právnym poriadkom, má jedno záchytné držadlo a je vybavené protišmykovou úpravou, že 4.6.2010

bolo v priebehu celého dňa daždivé počasie a tiež tvrdil, že schodište bolo pravidelne, priebežne zamestnancami utierané a v okamihu príchodu žalobkyne bolo suché. Tvrdil, že v danom prípade žalobkyňa mala vedomosť o tom, že schodište v dôsledku celodenného dažďa môže byť mokré a teda klzké a tejto skutočnosti bola povinná prispôsobiť aj svoje správanie sa na schodišti.

Súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaný zodpovedá za porušenie povinnosti starať sa o údržbu schodiska vedúceho do reštauračného zariadenia tak, že schody budú suché, použitím vhodných protišmykových rohoží, pravidelným častým utieraním schodov, aby predišiel možným škodám na zdraví následkom pádu a podobne. Skutočnosť, že v uvedený deň bolo daždivé počasie a schodisko bolo mokré potvrdila žalobkyňa, ale aj vypočutí svedkovia, ktorí po páde žalobkyni pomáhali a privolali záchrannú službu. Súd prvého stupňa uzavrel, že schodište nebolo udržiavané natoľko, aby nedošlo k pádu. Z týchto dôvodov žalovaný porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle , a tým založil svoju zodpovednosť za škodu podľa . Vychádzajúc z objektívnych informácií o meteorologických údajoch, ktoré si zabezpečil súd prvého stupňa možno uzavrieť, že poveterostné podmienky umožňovali, aby schody (aj vzhľadom na ich zastrešenie) boli v čase príchodu žalobkyne do reštaurácie mokré. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu prvého stupňa preukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, spočívajúcej v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že schody pri páde žalobkyne boli suché. V konaní bolo preukázané predovšetkým správou SHMÚ, že v uvedený deň pršalo do 19,05 hod a bola 99 % vlhkosť vzduchu. Z výpovede žalobkyne a svedkov p. C., p. U. a p. C. vyplynulo, že v čase úrazu boli schody reštaurácie mokré. Pokiaľ konateľ žalovaného a jeho zamestnanci vo svedeckých výpovediach uviedli, že schody mokré neboli, resp. potom ako začalo pršať počasie (čašníčka) schody zmývali, resp. utierali, súd týmto tvrdeniam neuveril, nakoľko je zrejmé, že schody vedúce do reštaurácie sú síce zastrešené, avšak len od prvého schodu. Preto pri daždi nie je pred ním chránené celé schodište. V konaní nebolo preukázané, že zamestnanci žalovaného schody pravidelne priebežne utierali, keďže svedkyňa p. N. uviedla len, že „schody sme zmývali, nakoľko začalo pršať a boli trochu mokré“. V uvedený deň však pršalo do 19,05 hod. a kedy tak urobila z hľadiska času príchodu žalobkyne, táto svedkyňa si nespomenula. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s tvrdením právneho zástupcu žalovaného, že žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť, keď si nepočínala dostatočne obozretne, nepočkala, kým vyjdú hostia z reštaurácie a nepoužila zábradlie po ľavej strane. Každý človek prispôsobuje svoje správanie tomu a počína si tak, aby nedošlo u neho k poškodeniu zdravia. Nemožno pričítať na ťarchu žalobkyne len to, že nepredpokladala, že schodisko môže byť mokré, keď toto bolo zastrešené ani to, že schádzala po schodoch po pravej strane, čo je zvyklosťou. Pričom tiež nie je vylúčené, že ak by použila záchytné držadlo, k úrazu by nedošlo. Na základe všetkých týchto záverov súd prvého stupňa vyvodil, že základ nároku žalobkyne je daný a žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú žalobkyni pádom na schodoch v priestoroch jeho reštaurácie.

Pri posúdení výšky náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal súd prvého stupňa zo o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovni a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/1994 Z.z.“) a to § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 tohto zákona. Vychádzajúc z výšky bolestného priznaného podľa znaleckého posudku vo výške 110 bodov, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 744,50 eur, priznal náhradu žalobkyni vo výške 1 638,00 eur (2 % zo sumy 744,50 eur = 14,89 x 202 bodov).

Spolu so zaplatením istiny zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania, vychádzajúc z Žalobkyňa listom zo dňa 6.9.2010 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá mu bola doručená dňa 8.9.2010. Keďže žalovaný žalobkyni neplnil, nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty danej mu na plnenie, t.j. od 14.9.2010 sa dostal do omeškania. Z týchto dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni spolu s istinou vo výške 1 638,00 eur aj 9 % ročný úrok z omeškania od 14.9.2010 do zaplatenia.

Keďže žalobkyňa požadovala úhradu úrokov z omeškania počnúc dňom 8.9.2010, v zostávajúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol v súlade s ust. , pričom pri rozhodovaní o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vychádzal z priznanej sumy.

O trovách konania rozhodol podľa a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 898,78 eur.

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania bol návrh zamietnutý, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutých výrokoch zmenil tak, že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania alternatívne, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa a nepovažuje ho za správne. V porovnaní s predchádzajúcim zrušeným rozsudkom súdu prvého stupňa nedošlo k žiadnej zmene skutkových zistení a neboli vykonané žiadne dôkazy, odôvodnenie rozsudku je zmenené len v nahradení ust. iným ust. . Poukázal na to, že žalovaný neporušil žiadny právny predpis a žiadnu technickú, bezpečnostnú alebo inú normu. Pokiaľ súd prvého stupňa poukázal na porušenie povinnosti žalovaného starať sa o údržbu schodiska v zmysle zdôraznil, že schodisko preukázateľne bolo a je vybavené skolaudovaným záchytným držadlom, protišmykovou vrubovanou schodiskovou dlažbou, osvetlením, žltočiernym pásikovým označením prvého a posledného schodu schodiska a viditeľným písomným upozornením „Pozor, šmýka sa“. Toto schodisko v nadpriemerne daždivý a vlhký deň bolo aj pravidelne udržiavané a utierané. Žalovaný splnil všetky svoje zákonné a normatívne povinnosti a vynaložil všetko úsilie, aké bolo možné objektívne a spravodlivo požadovať za účelom predídenia vzniku prípadnej škody. Navyše sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, teda aj na žalobkyňu. Žalobkyňa tým, že nepoužila riadne namontované a skolaudované zábradlie, že nepočkala na opustenie schodiska protiidúcich ľudí, že neprispôsobila svoje správanie poveternostným podmienkam a večernému času, porušila svoju prevenčnú povinnosť. Navyše mokrosť schodiska nebola zo strany žalobkyne v priebehu celého konania hodnoverne preukázaná. Z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ako tento dospel k záveru o mokrosti schodiska. Z výpovede svedkyne L. N. vyplynulo, že „schody neboli mokré od dažďa a boli suché a osvetlené“. Z výpovede svedka L. W. vyplynulo, že „schody boli suché“. Súd sa nevysporiadal ani s tvrdením svedkyne L. N., že v relevantnom čase bola otvorená aj zastrešená letná záhrada, ku ktorej je prístup len po predmetnom schodisku, po ktorom táto svedkyne v rámci obsluhy hostí na terase pravidelne chodila, toto pravidelne zmývala a musela najlepšie poznať stav schodiska. Namietol aj priznanie odmeny za právne zastúpenia, a to za úkon ďalšej porady s klientom zo dňa 7.9.2011, ktorý je zjavne neúčelný a nehospodárny. Namietol aj priznanie odmeny trov právneho zastúpenia za stanoviská žalobkyne zo dňa 18.11.2013 a 5.5.2014, ktoré neboli realizované na výzvu súdu a neobsahovali žiadne relevantné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila trovy odvolacieho konania. Stotožnila sa s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Žalobkyňa dokázala, že schody v čase príchodu neboli utreté, teda ich schodnosť nebola riadne zabezpečená. Polemika o potrebnosti zábradlia na voľnej strane schodiska, ktorú žalovaný popiera, je na úvahe súdu, kde podľa priložených fotografií je jednoznačné, že osoba, ktorá prichádza do prevádzky žalovaného po pravej strane schodiska, sa nemá čoho zachytiť v prípade pádu alebo straty rovnováhy. Údržba pracovného priestoru, resp. schodiska je základnou povinnosťou, ktorá počas konania nebola preukázaná a žalovaný v tomto smere neuniesol ani dôkazné bremeno. Žalovaný nepredložil dôkaz o umiestnení výstražného nápisu. Je zrejmé, že žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle a spôsobil poškodenie zdravia žalobkyne. Nie je pravdou, že by mokrosť schodiska nebola preukázaná, keďže táto bola podložená správou SHMÚ a výpoveďami svedkov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je možné len čiastočne vyhovieť.

Rozsudok je v napadnutých výrokoch vo vyhovujúcej časti a vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok, okrem výroku, ktorým v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania bol návrh zamietnutý a ktorý nebol odvolaním napadnutý, vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.9.2015 o 9,35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 227, II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 27.8.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. ,

Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. a , t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci všetky dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazoch dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Správne súd prvého stupňa posúdil zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú žalobkyni v zmysle ust. v spojení s a súčasne správne uzavrel, že v danej veci nie sú dané dôvody pre obmedzenie zodpovednosti žalovaného v dôsledku spoluzavinenia poškodeného - žalobkyne.

Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že boli naplnené všetky predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobkyni, t.j. porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a jeho zavinenie.

V prejednávanej veci za porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného možno jednoznačne považovať zanedbanie povinnosti ako vlastníka stavby udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nedošlo k vzniku škody. Ide o všeobecnú povinnosť vlastníka stavby zakotvenú v o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), a to konkrétne v ust. a , tohto zákona. Zároveň správne súd prvého stupňa konštatoval, že zo strany žalovaného došlo aj k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti ustanovenej v ust. , ktoré zakladá povinnosť pre každého z účastníkov občianskoprávnych vzťahov správať sa určitým spôsobom, pričom jej nedodržanie predstavuje protiprávne konanie. V zmysle tohto ustanovenia sa účastníci občianskoprávnych vzťahov majú chovať tak, aby nespôsobili škodu na zdraví, majetku, právach iných, prírode, či životnom prostredí a podobne. Chovať sa v rozpore s touto povinnosťou znamená chovať sa protiprávne.

V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný nezabezpečil takú údržbu schodiska, aby zabránil vzniku prípadných škôd. V konaní bolo

preukázané, že v uvedený deň bolo daždivé počasie a schodisko bolo mokré, ktorú skutočnosť potvrdili svedkovia, ktorí po páde žalobkyni pomáhali a privolali záchrannú službu. Svedkovia Ľ. C., T. C. a T. U. totiž jednoznačne potvrdili, že schody v čase úrazu žalobkyne boli mokré. Títo svedkovia boli priamymi účastníkmi tohto úrazu a pošmyknutie žalobkyne vnímali vlastnými zmyslami. Pokiaľ ide o svedecké výpovede L. N. a L. W., zamestnancov žalovaného, títo potvrdili, že v deň úrazu pršalo a schodisko sa pravidelne utieralo, z ich výpovedí však jednoznačne nemožno vyvodiť, že by v čase úrazu schodisko bolo suché a bezpečné. Nemožno tiež prehliadnuť, že ide o zamestnancov žalovaného, ktorí sami nesú zodpovednosť pri plnení svojich pracovných povinností voči svojmu zamestnávateľovi, ktorým je žalovaný. Správne teda súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy pred ním vykonané a správne ustálil zodpovednosť žalovaného za vznik škody žalobkyne.

Odvolacie námietky žalovaného, že žalovaný neporušil žiadny právny predpis ani žiadnu technickú, prípadne inú normu, keďže stavba bola skolaudovaná v takom stave, v akom sa nachádza, nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Dodržanie technických, bezpečnostných a iných noriem v súvislosti so stavebným konaním totiž nevylučuje zodpovednosť žalovaného za udržiavanie bezpečného stavu schodiska.

V prejednávanej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo vykonaným dokazovaním preukázané také konanie žalobkyne, ktorým by ako poškodená určitým pomerom prispela ku vzniku škody. Žalobkyňa pri použití daného schodiska sa nedopustila žiadneho takého konania, ktoré by vybočovalo z medzí riadneho použitia tohto schodiska, pri jeho použití postupovala tak, ako možno v súvislosti s jeho použitím bežne očakávať, preto správne súd prvého stupňa v konaní žalobkyne nevzhliadol žiadnu takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala aplikáciu ust. , a to niesť pomernú zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Správne súd posúdil aj výšku náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v súlade so o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a priznal žalobkyni bolestné podľa znaleckého posudku vo výške 1 638,00 eur s prísl., tak ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku.

Vecne správne súd prvého stupňa rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok podľa ako vecne správny.

Nesprávne však postupoval súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania, preto odvolací súd rozsudok v tomto rozsahu podľa zmenil tak ako vyplýva z enunciátu tohto rozsudku.

Opodstatnené sú totiž odvolacie námietky žalovaného ohľadom priznania odmeny za úkony právnej služby, ktorými sú písomné stanovisko žalobkyne zo dňa 18.11.2013 a zo dňa 5.5.2014, ktoré nemožno považovať za účelne a hospodárne vynaložené. Súdu boli totiž tieto podania doručené v deň pojednávania, pričom nič nebránilo právnemu zástupcovi žalobkyne vyjadriť sa prednesom k tvrdeným skutočnostiam na pojednávaní. Za takej situácie ide o zbytočne navyšované trovy konania.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd skrátil priznané trovy konania o odmenu za dva úkony právnej služby - 2 krát 71,37 eur a režijný paušál 7,81 eur a 8,04 eur. Trovy konania žalobkyne tak predstavujú 740,19 eur namiesto 898,78 eur.

Pokiaľ ide o namietanú priznanú odmenu za ďalšiu poradu s klientom zo dňa 7.9.2011, táto súdom prvého stupňa nebola priznaná, preto odvolacia námietka v tomto smere nemá svoje opodstatnenie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešná žalobkyňa, ktorej vzniklo právo na náhradu odvolacieho konania tieto síce uplatnila, avšak v zákonom stanovenej lehote tieto nevyčíslila ( ), preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.