Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-298-2014.pdf
PDF · 103.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/298/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci maloletej Š. I., T.. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky S. I., T.. XX.X.XXXX, F. Ú.Z. B. Š. I., T.. XX.X.XXXX, B. U. H. D. Y. T. O. V. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. Nc 1232/00 zo dňa 29.3.2001 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej Š. I., T.. XX.X.XXXX, za obdobie od 1.11.2014 do 9.7.2015 zo sumy 600 Sk na sumu 100 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej Š. I. za obdobie od 1.11.2014 do 9.7.2015 vo výške 580,37 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Konanie o zvýšenie výživného od 10.7.2015 do budúcna zastavuje.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej Š. doručila tunajšiemu súdu dňa 27.10.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú Š. zo sumy 19,90 € na sumu 200 € mesačne od 1.11.2014 do budúcna, ktorý návrh odôvodňovala tým, že maloletá Š. pochádza z manželstva účastníkov, dňa 19.6.2014 odporca odišiel zo spoločnej domácnosti bez toho, aby uviedol kam odchádza, následne po niekoľkých mesiacoch dcére telefonicky oznámil, že sa zdržiaval v Č. republike, kde sa v tom čase už dlhodobo zdržiaval aj jeho syn z prvého manželstva, od odchodu z domácnosti prestal prispievať na náklady na bývanie v byte, pričom bez vedomia matky v tom čase predal motorové vozidlo B. Q., ktoré patrilo do BSM rodičov maloletej; maloletá Š. v tom čase navštevovala 9. ročník základnej školy, matka jej hradila za doučovanie z matematiky 20 €, na kozmetiku okolo 20 € a na oblečenie okolo 50 € mesačne, maloletá v tom čase pravidelne navštevovala psychiatričku a užívala predpísané lieky; matka bola zamestnankyňou tej istej základnej školy s čistým príjmom 340 €, poberala daňový bonus na maloletú, hradila inkaso vo výške 190 € mesačne, za internet 20 € mesačne, za mobilný telefón 15 € mesačne, na stravu vynakladala okolo 200 €, odporca na výživu maloletej uhrádzal 50 € mesačne a v októbri 2014 zaslal 60 € mesačne. Zároveň žiadala rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.4.2015 sa k návrhu matky ako takému jednoznačne nevyjadril, poukazoval na to, že nemá žiadne výdavky, lebo z príjmu ktorý zarobí, posiela 20 € na výživné a zvyšok mu ostáva ako vreckové, vyjadril vďaku svojej rodine, zvlášť svojej matke, ktorá ho veľmi podporuje v stravovaní, ošatení a tiež psychicky, to všetko zo svojho dôchodku, poukázal na to, že matka maloletej sa po jednomesačnej známosti a po zistení, že jej terajší priateľ je podnikateľ, je dobre finančne situovaným, odsťahovala i s ich dcérou z domova, pričom s ním sa poznala jeden týždeň a nasťahovala sa k nemu lebo bol tiež finančne zabezpečeným, následne prišiel nie vlastnou vinou o zamestnanie a vo veku 56 rokov mal problém s jeho hutníckou kvalifikáciou si nájsť prácu, navyše má zdravotný problém s vysokým krvným tlakom, mal teda za to, že ak priateľ matky „sa hrá na záchrancu týraných a úbohých žien ... ako mu naklamala matka dieťaťa ... nech sa stará ...“.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 22.12.2014 doporučil návrhu matky vyhovieť a výživné primerane zvýšiť.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej Š. bola upravená naposledy rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. Nc 1232/00 zo dňa 29.3.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.5.2001 a ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej maloletá Š. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec maloletej bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške po 600 Sk mesačne, pričom pri schvaľovaní rodičovskej dohody o výške výživného súd vychádzal zo zistení, že matka bola na rodičovskej dovolenke, bol jej vyplácaný rodičovský príspevok 2.740 Sk, zároveň jej bola vyplácaná hmotná dávka vo výške 2.300 Sk, mala vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej dcére I., T.. XX.X.XXXX a maloletému synovi W., T.. XX.X.XXXX, otec maloletej bol poberateľom dávok hmotnej núdze vo výške 5.200 Sk, pričom mal vyživovaciu povinnosť voči deťom I., T.. XX.X.XXXX, K., T.. X.X.XXXX Z. I., T.. XX.XX.XXXX, na výživu ktorých prispieval spolu mesačne sumou 2.000 Sk.
Maloletá Š. pochádza z manželstva rodičov, súbežne s týmto konaním na Okresnom súde Košice II bolo vedené i konanie o rozvode manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej Š. na čas po rozvode manželstva rodičov pod sp. zn. 41P 143/2014, v ktorom konaní bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 15.5.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2015 a ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva rodičov dieťaťa bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške po 1000 € mesačne, pričom z odôvodnenia predmetného rozsudku pokiaľ ide o určenie výšky výživného zo strany otca voči maloletej Š., súd vychádzal zo zistení, že Š. mala v čase rozhodovania 15 rokov, otec mal deklarovaný čistý mesačný príjem z dohody o pracovnej činnosti v sume 80 - 90 - 100 € mesačne, mal príjem z prenájmu časti bytu vo výške 150 € mesačne, z príjmu dosahovaného v ČR na úrovni sumy netto 12.000
- 13.000 Kč, priemerný mesačný čistý príjem matky za obdobie od 1. - 12.2014 bol vo výške 382 €. Súd konštatoval, že stanovené výživné zodpovedalo potrebám maloletej, ako aj možnostiam a schopnostiam otca vzhľadom na jeho príjem a zárobkové možnosti aké dosahoval pred návratom z ČR, podľa názoru súdu bolo v možnostiach a schopnostiach otca zabezpečiť si vyšší príjem ako z náhodnej brigády v SBS, kde išlo o prácu nepravidelnú, podľa potrieb zamestnávateľa, pričom otca dieťaťa živila a šatila 80 ročná matka o ktorú sa staral a súdu pritom nepreukázal, že by vzhľadom na svoj zdravotný stav nemohol vykonávať žiadnu prácu, resp. len nejakú prácu.
Matka maloletej bola od 1.9.2004 do 27.2.2015 zamestnankyňou G. F. Š. D. Y., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem od 1.1.2014 333,11 €. Ku skončeniu tohto pracovného pomeru matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že tento skončila na vlastnú žiadosť z dôvodu, že údajne otec zaslal škole anonymné listy v ktorých tvrdil, že z kuchyne, kde bola zamestnanou, vynášala potraviny a následne jej zamestnávateľ určil, že má skončiť pracovný pomer ona sama. Matka tvrdila, že sa opätovne zamestnala, ale z obáv z útokov zo strany otca odmietla uviesť nového zamestnávateľa, tvrdila, že u tohto dosahuje príjem 300 - 310 € mesačne.
Otec maloletej bol zamestnancom spoločnosti S. Z. I. Z..G.. C. od 27.10.2009 do 30.4.2014, pracovný pomer s ním, ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa, bol ukončený vzájomnou dohodou, pričom
u tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 422,96 €, pri skončení pracovného pomeru otcovi bolo v apríli 2014 vyplatené odchodné 700 €. Následne od 24.6.2014 do 30.6.2014 bol zamestnancom na základe dohody o vykonaní práce u zamestnávateľky W. Š., za uvedené obdobie, ako vyplýva z evidencie Sociálnej poisťovne, mal vyčíslený vymeriavací základ 11 €.
Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce od 1.5. do 30.9.2014 a dňom 1.10.2014 bol z evidencie vyradený z dôvodu nástupu do pracovného pomeru u zamestnávateľa Y., D. B. S. O. N. D. Č., počas evidencie na úrade práce mu neboli vyplácané žiadne dávky.
Zo správy spoločnosti Y., D. B. S. O. N. vyplýva, že otec bol v tejto firme zamestnaný od 1.10.2014 do 19.1.2015, zamestnávateľom bol hodnotený ako spoľahlivý pracovník, nemal žiadne neospravedlnené absencie a pracovný pomer skončil dohodou, uvádzajúc rodinné dôvody, pričom u tohto zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 12.600 Kč. K uvedenému skončeniu pracovného pomeru otec vo svojej výpovedi na pojednávaní upresnil, že dôvodom skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že matka dieťaťa sa chcela spolu s priateľom nasťahovať do spoločného bytu rodičov maloletej Š.. Na základe dohody o pracovnej činnosti od 17.2.2015 je otec zamestnaný v spoločnosti B.. I.. B.. G..M..B.. Y., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 64 €, k čomu otec vo svojej výpovedi upresnil, že dosahuje u tohto zamestnávateľa príjem okolo 80 € mesačne. Otec sa opätovne zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 20.1.2015, ako to vyplýva z oznámenia o jeho zaradení do uvedenej evidencie zo dňa 5.2.2015.
V čase výkonu práce v ČR otec ako uviedol vo výpovedi, býval v byte ktorý mal prenajatý jeho syn s priateľkou, spolu s ktorými býval v spoločnej domácnosti, celková úhrada podnájmu bola okolo 7.000 Kč, na túto prispieval on sumou 2.500 Kč. Od návratu z ČR býva v 3-izbovom byte, ktorý je v BSM rodičov maloletej, kde býva aj s priateľkou a jej 11 ročným synom, jeho priateľka je poberateľkou „dávok“ vo výške 240 €, zároveň pracuje na dohodu, z čoho má príjem okolo 60 - 80 €, táto mu prispieva na náklady na bývanie sumou 150 € mesačne.
Otec vo svojej výpovedi poukazoval na výpomoc zo strany svojej matky stravou a podobne, pričom ide o nepravidelné príspevky, ktoré podľa jeho terajších tvrdení dosahujú 30 € mesačne a otec udával, že do januára 2015 od návratu z Č. žil aj zo svojich úspor, ktoré v tom čase mal vo výške 500 €, následne mu neter požičala 400 €, ktoré medzičasom minul.
Otec k údaju z rozvodového rozsudku, že mal príjmy z prenájmu bytu, upresnil, že jeho priateľka bola istý čas podnájomníčkou v jeho byte.
Matka spolu s maloletou býva v podnájme v 3-izbovom byte, úhrada za ktorý je 390 € mesačne, kde spolu s nimi býva aj priateľ matky, ktorý dosahuje príjem okolo 700 € mesačne, ktoré náklady na bývanie hradí matka a jej priateľ na polovicu.
Rodičia majú ako vyplynulo z ich výpovedí, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov vyššie uvedený 3-izbový byt a chatu vo D. B.U..
Maloletá Š. v školskom roku 2014/2015 bola žiačkou 9. ročníka základnej školy, kde jej matka hradila poplatok ZRPŠ 10 €, príspevok do triedneho fondu 5 € ročne, na obedy v školskej jedálni maloletá nechodievala, čo matka zdôvodňovala finančnou situáciou v domácnosti, mimoškolským plateným aktivitám sa nevenovala, zdravotné problémy nemala.
Vzhľadom na rozpornosť tvrdení rodičov pokiaľ ide o výšku otcom hradeného výživného v spornom období od 1.11.2014 do dňa predchádzajúceho dňu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci rozvodu manželstva účastníkov, vo veci boli vykonané tri pojednávania za účelom odstránenia rozporov v ich tvrdeniach, napokon z výpovedí a rodičmi predložených listinných dôkazov súd ustálil, že otec zaslal na výživu maloletej Š. v novembri 2014 sumu 60 €, v decembri 2014 taktiež sumu 60 €, v januári 2015 výživné nezaslal, vo februári 2015 zaslal 30 €, v marci 2015 zaslal 30 €, v mesiacoch apríl až jún 2015 zaslal po 20 € mesačne, v júli 2015 zaslal 30 €, pričom platby za uvedené mesiace február 2015
až júl 2015 vyplývajú z otcom predložených prehľadov transakcií vystavených G. G. a.s. za obdobie od 1.1.2015 do 28.8.2015 a z matkou predloženého prehľadu transakcií za rovnaké obdobie vystaveného taktiež G. G. a.s.. K platbám zo strany otca v mesiacoch november a december 2014 po 60 € v tom- ktorom mesiaci rodičia mali zhodné tvrdenia, pričom otec k uvedeným platbám dával identifikáciu platby „výživné 40 €, izba 20 €“.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že doposiaľ spláca splátky pôžičky na kúpu auta, ktoré medzičasom predal, po 80 € mesačne.
Žiaden z rodičov okrem maloletej Š. počas celého sporného obdobia ďalšie vyživovacie povinnosti nemal.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletú Š. od 1.11.2014, t.j. odo dňa, od ktorého výživné žiadala zvýšiť matka svojim návrhom doručeným návrh dňa 27.10.2014, do 9.7.2015, t.j. do dňa predchádzajúceho dňu, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva rodičov maloletej Š. a o úprave ich výkonu rodičovských práv a povinností voči Š. na čas po rozvode manželstva rodičov, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že od poslednej úpravy výživného v roku 2001 došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, ktorá zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletej Š., ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola dieťaťom v útlom veku, bola v celodennej starostlivosti matky a v tomto spornom období bola študentkou 9. ročníka, z čoho je nesporné, že medzičasom nastali podstatné zmeny pomerov odôvodňujúce rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a to nástup maloletej do predškolského zariadenia, následne prechod na štúdium na základnej škole, kde absolvovala štúdium na 1. stupni a následne prešla na 2. stupeň štúdia, čo všetko sú podľa ustálenej súdnej praxe podstatné zmeny pomerov odôvodňujúcich rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, pričom potrebami dieťaťa sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia. Pri stanovovaní výšky výživného súd zohľadnil i rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletej a prihliadol i na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu a zároveň súd zohľadnil i podstatné kvalifikované zmeny pomerov na stranách rodičov, kde u oboch došlo k zánikom ich predchádzajúcich vyživovacích povinností, takže v tomto spornom období už mali obaja vyživovaciu povinnosť iba voči maloletej Š., zmenili sa aj ich príjmové pomery, na strane matky došlo k nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného, kedy, ako je konštatované vyššie, dosahovala príjem spolu 5.040 Sk, t.j. 167,30 € a v čase pracovného pomeru v G. F. Š. v spornom období dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 333 €, čo je nárast o 165,7 €, na strane otca došlo taktiež k nárastu jeho priemerného mesačného čistého príjmu z príjmu, ktorý dosahoval v čase predchádzajúcej úpravy výživného vo výške 5.200 Sk, t.j. 172,61 €, na príjem ktorý dosahoval a mohol dosahovať i naďalej v spoločnosti Y., t.j. 12.600 Kč, (t.j. 465,68 Eur), t.j. o 293,07 €, pričom na stranách oboch rodičov, ako matky tak i otca súd nemohol prihliadnúť ku skutočnosti, že tieto ich posledné pracovné pomery boli skončené, keďže obaja pracovné pomery skončili z pohľadu výživného bez vážnych dôvodov, čím sa vzdali príjmových možností vlastným zavinením a takáto skutočnosť, ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení nemôže byť vyhodnocovaná v neprospech maloletého dieťaťa, ktoré svojou výživou je odkázané na svojich rodičov. Súd zároveň zohľadnil i majetkové pomery rodičov, t.j. ich spoluvlastníctvo 3-izbového bytu a chaty vo Vyšnom B.. Súd zároveň prihliadol k tomu, že obaja rodičia žijú v spoločnej domácnosti so svojimi terajšími partnermi, otec i so synom svojej terajšej priateľky, ktorí partneri majú svoje vlastné zdroje príjmov a ktorí sú povinní primerane sa podieľať na nákladoch na ich spoločné domácnosti, čím následne dochádza k zníženiu takýchto odôvodnených výdavkov na strane ako matky tak i otca.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca voči maloletej Š. za obdobie od 1.11.2014 do 9.7.2015 k vzniku dlžného výživného vo výške 580,37 € (čo je rozdiel medzi toho času súdom stanoveným výživným 100 € mesačne za sporné obdobie, t.j. za 8 celých mesiacov, čo je spolu 800 €, mínus otcom uhradené výživné v mesiacoch november 2014 až jún 2015, t.j. 60 + 60 + 30 + 30 + 20 + 20 + 20, t.j. spolu 240 €, čo je rozdiel 560 € a rozdiel medzi pomernou časťou toho času určeného výživného za 9 dní mesiaca júl 2015, t.j. 29,07 € a pomernou časťou otcom zaplateného výživného za 9 dní mesiaca júl 2015 zo sumy 30 €, čo je 8,70 €, to je rozdiel 20,37 €), ktoré dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Pre úplnosť súd dopĺňa, že v mesiacoch november a december 2014 zohľadnil a z dlžného výživného odpočítal celé otcom zasielané sumy k rukám matky, keďže uvedené finančné prostriedky samotná matka prijala zo strany otca ako výživné na maloleté dieťa, čo uviedla vo svojej výpovedi.
Vzhľadom na už uvedené nadobudnutie právoplatnosti rozsudku vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletej a s tým spojenej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej Š. na čas po rozvode ich manželstva vrátane určeného výživného z dôvodu takto vzniknutej prekážky veci rozhodnutej, v súlade s ust. § 159 ods. 3 O.s.p. v tejto časti, teda od 10.7.2015 do budúcna súd konanie o zvýšenie výživného zastavil.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v prevyšujúcej časti pokiaľ matka žiadala zvýšiť výživné zo strany otca na maloletú na sumu 200 € mesačne, návrh matky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).