Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-61-2015.pdf
PDF · 82.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/61/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Z., vedenej pod sp. zn. EX 24574/14 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 327,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/288/2014-10 zo dňa 12.11.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 27.08.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, na vymoženie pohľadávky 327,89 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3362/06 zo dňa 22.08.2006.
Zo spisu sp. zn. 6Er/3137/2008 súd zistil, že uznesením č. k. 6Er/3137/2008-24 zo dňa 31.10.2012, právoplatným dňa 01.03.2013, bola exekúcia vedená na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 3362/06 zo dňa 22.08.2006 zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. a/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný titul za nevykonateľný.
Okresný súd poukázal na ust. § 159 ods. 3/ O.s.p., v ktorom je legislatívne vyjadrená prekážka právoplatne skončenej veci, ktorá sa podľa názoru okresného súdu uplatňuje aj v exekučnom konaní. V tomto smere citoval závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 3 Obdo 51/2008 zo dňa 02.11.2010, v zmysle ktorého rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený (z rovnakého stavu). V rovine exekučného konania teda platí, že o prekážke veci právoplatne rozhodnutej, možno z hľadiska pojmu „totožná vec“ hovoriť vtedy, pokiaľ je navrhovaná exekúcia na totožný predmet exekúcie vo vzťahu medzi tými istými účastníkmi a pre rovnakú pohľadávku.
Na základe uvedeného okresný súd konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovane návrh na vykonanie exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti tohto exekučného titulu,
exekučný súd je povinný opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť. Keďže na okresnom súde bolo právoplatne skončené exekučné konanie vedené v prospech totožného oprávneného voči totožnému povinnému na podklade totožného exekučného titulu a konečné rozhodnutie v tejto veci nadobudlo právoplatnosť, spôsobuje to prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie sú prípustné. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 104 ods. 1/ O.s.p. exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 24574/14 zastavil s tým, že o trovách rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že v prejednávanej veci oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia, pričom oprávnený očakával, že exekučný súd pristúpi k legálnemu postupu, ktorý je určený § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu v prejednávanej veci exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. V tomto smere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Podľa oprávneného exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2/ Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2/ ZoRK aplikovať zásadu res iudicata. V zmysle § 159 ods. 3/ O.s.p. je vecou potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Exekučné konanie však vo svojom predmete nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a to najmä tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia. Exekučný súd prekročil svoju právomoc a neprípustným spôsobom rozhodol o zastavení exekučného konania.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Uviedol, že s napadnutým uznesením v plnom rozsahu súhlasí. Keď povinný uzavrel predmetnú zmluvu o úvere, bol zamestnaný, ale potom prišiel o zamestnanie a stal sa živnostníkom. Ani to mu však nevyšlo, a tak zostal bez príjmu a s dlhmi. Teraz je nezamestnaný a so starostlivosťou o jeho päťčlennú rodinu mu pomáha matka zo starobného dôchodku. Aj napriek tomu, že išlo v tej dobe o nekalé pôžičky, je ochotný splácať dlh po 10,- Eur mesačne.
Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O.s.p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni vyhovieť.
Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1/ O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2, § 219 ods. 1/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3362/06 zo dňa 22.08.2006. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 14.11.2005. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere, a ktoré v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo cestou príslušného súdu SR v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku.
Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 6Er/3137/2008, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3362/06 zo dňa 22.08.2006.
Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6Er/3137/2008 odvolací súd zistil, že oprávnený podal v roku 2006 proti povinnému na základe exekučného titulu- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3362/06 zo dňa 22.08.2006 prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd v tejto veci vydal dňa 27.02.2007 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5609 038190 *. Uznesením č. k. 6Er/3137/2008-24 zo dňa 31.10.2012 okresný súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku zastavil s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný titul za nevykonateľný. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 14CoE/10/2013-52 zo dňa 29.01.2013 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2013 a vykonateľnosť dňa 05.03.2013.
Podľa § 251 ods. 1/ O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 251 ods. 4/ O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3/ O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný súd ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku skúma splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o neodstrániteľné podmienky dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4/ O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis.
V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej- res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3/ Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4/ O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, IČO: 365 807 598 podal návrh na začatie exekúcie a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti tomu istému povinnému v konaní vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6Er/3137/2008, ako aj v konaní vedenom pod 6Er/288/2014, a to na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 3362/06 zo dňa 22.08.2006, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 11.09.2006 a vykonateľnosti dňa 14.09.2006.
Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er/3137/2008 bola exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku právoplatne zastavená s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný titul za nevykonateľný. Keďže v exekučnom konaní už bol právoplatne konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať, a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3/ O.s.p. nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1/ O. s. p. potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.