Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cb/8/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: E.. F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, H., zastúpeného matkou E. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.Á. X, H., právne zastúpenou JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom Hlavná 89, Prešov, proti žalovanému: 1. Úspora Invest s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, Prešov, IČO: 36 515 019, 2. Úspora Invest plus, s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, Prešov, IČO: 43 857 175, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto

rozhodol:

Konanie zastavuje v časti, v ktorej sa žalobca domáhal vyplatenia vyrovnacieho podielu voči žalovanej v 1. rade a v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia vyrovnacieho podielu voči žalovanej v 2. rade.

I. Dňom právoplatnosti tohto rozsudku zrušuje účasť spoločníka E.. F. S., nar. XX.XX.XXXX v obchodných spoločnostiach:

a) Úspora Invest s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddiele Sro, vložka č. 17 211/P, b) Úspora Invest Plus s.r.o., so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddiele Sro, vložka č. 19 579/P.

II. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou došlou súdu dňa 11.10.2013 sa žalobca domáhal zrušenia svojej účasti v obchodných spoločnostiach Úspora Invest s.r.o. a Úspora Invest plus, s.r.o. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je maloletý, v uvedených obchodných spoločnostiach je menšinovým spoločníkom a nemá reálnu možnosť ovplyvňovať chod týchto spoločností. Žalobca sa pôvodne domáhal aj vyplatenia vyrovnacích podielov, v tejto časti však žalobu vzal späť, preto súd postupom podľa konanie v tejto časti zastavil.

Žalovaní sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrili a pojednávania konaného dňa 03.09.2015 sa bez ospravedlnenia nezúčastnili.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 03.09.2015, na ktorom z vykonaného dokazovania s prihliadnutím na vyjadrenia účastníkov konania zistil nasledujúci skutkový stav:

Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Úspora Invest s.r.o. vznikla dňa 24.03.2006 a jej spoločníkmi boli H. H., O. S. a C. G.. Všetci spoločníci boli zároveň aj konateľmi. Spoločnosť má v obchodnom registri ako svoje sídlo uvedenú adresu Tkáčska 2, Prešov. Súdne zásielky zasielané spoločnosti sa však z adresy sídla vracali s poznámkou adresát neznámy. Zo správy Mestskej polície v Prešove vyplynulo, že spoločnosť sa na uvedenej adrese nenachádza. Zásielky súdu

adresované spoločníkovi a konateľovi H. H. sa taktiež vrátili s poznámkou adresát neznámy. Zásielky sa podarilo doručiť iba spoločníkovi a konateľovi C. G., ktorý na ne žiadnym spôsobom nereagoval. Podľa uznesenia o dedičstve po spoločníkovi O. S. (zomrel XX.XX.XXXX) sp. zn. , D not 118/2012 jeho obchodný podiel v rozsahu 1/3 základného imania nadobudli D. S. v rozsahu 1, E. S. v rozsahu 1 a E.. F. S. v rozsahu 1.

Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Úspora Invest plus s.r.o. vznikla dňa 11.01.2008 a jej jediným spoločníkom a konateľom bol O. S.. Spoločnosť má v obchodnom registri ako svoje sídlo uvedenú adresu Tkáčska 2, Prešov. Súdne zásielky zasielané spoločnosti sa však z adresy sídla vracali s poznámkou adresát neznámy. Zo správy Mestskej polície v Prešove vyplynulo, že spoločnosť sa na uvedenej adrese nenachádza. Súd v konaní spoločnosti ustanovil opatrovníka. Podľa uznesenia o dedičstve po spoločníkovi O. S. (zomrel XX.XX.XXXX) sp. zn. , D not 118/2012 jeho obchodný podiel v rozsahu 1/1 základného imania nadobudli D. S. v rozsahu 1, E. S. v rozsahu 1 a E.. F. S. v rozsahu 1.

Matka maloletého žalobcu na pojednávaní uviedla, že so spoločníctvom jej syna sú spojené iba problémy, keďže im chodia listy týkajúce sa úhrady súm dlhovaných spoločnosťami iným subjektom. Mal. nemá zo spoločníctva žiadny profit. Matka ďalej uviedla, že o tom, či a ako spoločnosti fungujú nemá žiadne informácie a zároveň nemá prístup k dokladom týkajúcim sa týchto spoločností. Zároveň od vydania uznesenia o dedičstve nebol mal. spoločník volaný na žiadne valné zhromaždenia a ani iným spôsobom nebol informovaný o ich prípadnej činnosti.

Vyššie zistený skutkový stav súd posudzoval podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

Podľa obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka a im zodpovedajúcu účasť na spoločnosti. Jeho výška sa určuje podľa pomeru vkladu spoločníka k základnému imaniu spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podľa spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.

Podľa valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti.

Podľa Ak zákon, spoločenská zmluva, prípadne stanovy neustanovujú kratšiu lehotu, zvolávajú valné zhromaždenie konatelia najmenej raz za rok.

Podľa termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania. Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podľa spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia a platia obdobne.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. pri obdobnej právnej úprave ako je v SR uviedol, že pri rozhodovaní o ukončení účasti spoločníka v spoločnosti zákon dáva súdu veľmi široké medze pre úvahu, akú situáciu možno charakterizovať ako situáciu, pri ktorej nemožno spravodlivo požadovať, aby spoločník zotrval v spoločnosti. Zverené široké oprávnenie musí preto súd využívať uvážlivo, zvážiť význam každej jednotlivej skutočnosti pre posúdenie veci a dbať pritom na to, aby odoprením uplatňovaného práva nedošlo k neodôvodnenému zásahu do pomerov navrhovateľa, ale aj na to, aby jeho priznaním nedošlo k neúmernému zásahu do práv spoločnosti, prípadne jej spoločníkov.

Pokiaľ ide o dôvody, ktoré možno považovať za dostatočne odôvodňujúce zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti je potrebné ich skúmať vždy prísne individuálne. Zároveň však ako z právnej teórie tak aj právnej praxe možno vypozorovať okolnosti, ktoré sú najčastejšími dôvodmi kladného rozhodnutia o návrhu žalobcu. Blaha, M. v komentári k Patakyová, M. a kolektív, C. H. Beck, 2006 uvádza, že vo väčšine prípadov príčinou návrhu spoločníka na zrušenie jeho účasti v spoločnosti môže byť zneužitie práva väčšiny v spoločnosti (nie však samotné minoritné postavenie v spoločnosti), zdravotné problémy spoločníka, dlhodobá neprítomnosť spoločníka atď. Blaha M. ďalej uvádza, že takáto príčina, na základe ktorej nemožno od spoločníka spravodlivo požadovať zotrvanie jeho účasti v spoločnosti, môže byť aj na strane spoločnosti, a to napríklad v prípade nemožnosti realizovania podnikateľského zámeru spoločnosti. Ďurica, M. v komentári k Obchodnému zákonníka Suchoža, J. a kolektív, Eurounion, 2003 uvádza, že dôvodmi, v dôsledku ktorých nie je možné na spoločníkovi spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti, budú spravidla zdravotné dôvody, ktoré nastanú alebo sa zmenia po tom, ako sa stane spoločníkom, zásadné rozpory spoločníkov, podstatná zmena osobných a rodinných pomerov, ktorá má vplyv na postavenie spoločníka. Dôvodom môže byť podľa Ďuricu aj to, že v spoločenskej zmluve majú spoločníci zakotvenú osobnú účasť na podnikaní. V takomto prípade, ak spoločníkovi znemožnia túto účasť objektívne skutočnosti, ktoré nastali po jeho vstupe do spoločnosti a ktoré nemohol predvídať, bude možné žalobe o zrušenie účasti vyhovieť. Ovečková, O. a kolektív v komentári k vydanom vydavateľstvom IURA Edition uvádza, že dôvodmi na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti budú predovšetkým prípady, keď spoločnosť, resp. spoločníci porušujú svoje povinnosti voči spoločníkovi, ktoré im vyplývajú zo spoločenskej, prípadne inej zmluvy uzavretej medzi spoločníkmi alebo zo stanov, zámerne znevýhodňujú postavenie žalujúceho spoločníka v spoločnosti a pod. Dôvody však môžu existovať aj na strane žalujúceho spoločníka (napríklad vážne zdravotné problémy, dlhodobý pobyt v zahraničí a s tým súvisiaca nemožnosť vykonávania práv priznaných alebo povinností uložených spoločníkovi spoločenskou zmluvou a pod.) Přibyl, Z. v diele Obchodní právo Pelikánová, I. a kolektív, CODEX, Praha, 1994 uvádza, že od spoločníka nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval ak ide prevažne o zmenu skutočností v osobných pomeroch spoločníka, či už majetkových alebo iných, napríklad nutnosť dlhodobého pobytu v zahraničí. Najvyšší súd ČR v rámci svojej judikatúry o. i. tiež uviedol, že medzi dôvody, pre ktoré nemožno od spoločníka požadovať, aby v spoločnosti zotrval, možno zaradiť najmä dôvody týkajúce sa osoby spoločníka, ako zdravotné, ekonomické a ostatné dôvody - napríklad zvolenie či menovanie do funkcie nezlučiteľnej s účasťou na podnikaní. Tieto dôvody môžu spočívať však aj na strane spoločnosti, napríklad ak porušuje spoločnosť voči spoločníkovi podstatným spôsobom svoje povinnosti, znemožňuje mu riadny výkon jeho práv spoločníka a pod. Dôvodom, naopak, nemôže byť to, že ostatní spoločníci odmietli ponuku spoločníka na odkúpenie ich obchodných podielov, nakoľko rozhodnutie o tom, či predajú obchodné podiely, je právom spoločníkov a odmietnutím predaja spoločníci žiadnu povinnosť voči spoločníkovi neporušujú (NS ČR, sp. zn. ) V prejednávanom prípade súd žalobe vyhovel z dôvodu kumulácie viacerých okolností (ktoré by aj samé osebe odôvodňovali vyhovenie žalobe), a to: a) nerealizácia predmetu činnosti žalovaných - v konaní nebolo preukázané, že žalované spoločnosti vyvíjajú predmet činnosti uvedený v obchodnom registri. Svedčí o tom aj faktická neexistencia sídla spoločností ako miesta, v ktorom by sa mala podnikateľská činnosť vykonávať, prípadne z ktorého by sa mala riadiť. b) porušovanie práv spoločníka - v konaní bolo preukázané, že žalobca nebol od roku 2012, keď sa stal spoločníkom pozvaný na valné zhromaždenie a zároveň nemá možnosť získať doklady, prípadne informácie o spoločnostiach, ich majetku a pod. Súd ďalej prihliadal aj na to, že žalobca je maloletý a z účasti v spoločnosti nemá žiadny profit, naopak sú mu doručované výzvy týkajúce sa dlhov spoločnosti. O trovách konania rozhodol súd, tak že na ich náhradu nemá právo žiadny z účastníkov. Žalobca náhradu nepožadoval a žalovaní boli rovnako úspešní (späťvzatie žaloby v časti o vyplatenie vyporiadacích podielov) a neúspešní (zrušenie účasti žalobcu), čo spôsobuje aplikáciu (Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 4 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. a . Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.