Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoCsp/37/2022

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739 proti žalovanému W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o zaplatenie 3.114,07 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -105 zo dňa 05. mája 2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 3.114,07 eur, úrok vo výške 985,29 eur, úrok z omeškania vo výške 349,45 eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.524,57 eur od 08.04.2021 do 20.04.2021, 5% ročne zo sumy 3.424,57 eur od 21.04.2021 do 04.08.2021, 5% ročne zo sumy 3.204,57 eur od 05.08.2021 do 02.09.2021, 5% ročne zo sumy 3.104,57 eur od 03.09.2021 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len „postupca") a žalobcom a na základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 07.04.2021 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 05.05.2017 Zmluvu č. 004946911050517 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho v súlade s upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ku dňu 09.07.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 4.868,81 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.524,57 eur (6.000,00 eur - 2.475,43 eur úhrady), z riadneho úroku vo výške 985,29 eur (2.173,89 eur - 1.188,60 eur úhrady), z úroku z omeškania vo výške 349,45 eur a z poplatkov vo výške 9,50 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky ku dňu spísania žalobného návrhu vykonal nasledujúce úhrady: 100,00 eur dňa 20.04.2021, 220,00 eur dňa 04.08.2021, 100,00 eur dňa 02.09.2021.

2. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný dňa 05.05.2017 požiadal právnu predchodkyňu žalobcu (VÚB, a.s.) o flexipôžičku - bezúčelovú, žiadosťou č. 004946911050517, a to vo výške 6.000,00 eur pri dobe splatnosti úveru 96 mesiacov. Dňa 05.05.2017 právna predchodkyňa žalobcu so žalovaným uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 004946911050517. Na základe uvedenej zmluvy sa právna predchodkyňa žalobcu zaviazala poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 6.000,00 eur a žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splatiť pri lehote splatnosti 96 mesiacov, čerpaní úveru jednorazovo dňa 05.05.2017, celkovom počte splátok 95, dátume prvej anuitnej splátky 20.06.2017, dátume poslednej anuitnej splátky 20.04.2025 - termín konečnej splatnosti úveru, dobe trvania úverovej zmluvy- do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy, výške úrokovej sadzby: 11,40 % p.a. (vo výške so zľavami, ak boli poskytnuté), platnej ku dňu schválenia úveru, mesačnej anuitnej splátke vrátane poistného 96,62 eur, z toho mesačná splátka poistného 0 eur, RPMN 12,84 %, priemernej RPMN 13,31 %, celkových nákladoch dlžníka 3.298,90 eur, výške poplatku za poskytnutie úveru 120,00 eur, celkovej čiastke, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s poskytnutím úveru 9.298,90 eur, výške odplaty 13,40 %. V zmysle čl. I bod 5 písm. b) Zmluvy, v prípade nesplácania úveru je banka oprávnená v súlade s Obchodnými podmienkami vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšieho než 3 mesiace a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný. Listom zo dňa 31.05.2019 „Tretia upomienka - pokus o zmier“ právna predchodkyňa žalobkyne žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie dlžnej sumy vo výške 292,24 eur. Žalovaného zároveň upozornila na možnosť požadovať vrátenie celej poskytnutej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve o úvere a možnosť odstúpenia od zmluvy. V zmysle elektronického poštového potvrdenia bol predmetný list žalovanému doručený dňa 05.06.2019. Právna predchodkyňa žalobcu listom zo dňa 09.07.2019 žalovanému oznámila, že vzhľadom k tomu, že napriek predchádzajúcim upomienkam neuhradil dlžnú pohľadávky banky, právna predchodkyňa žalobcu ku dňu 09.07.2019 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva. Zároveň vyzvala žalovaného na splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a to vo výške 5.126,06 eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Z potvrdenia o doručení vyplýva, že žalovaný si predmetný list prevzal dňa 19.07.2019. Právna predchodkyňa žalobcu na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 postúpila žalobcovi pohľadávku voči žalovanému ako vyplýva z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, a to ku dňu 07.04.2021 a postúpenie pohľadávky žalovanému oznámila listom zo dňa 15.04.2021. Žalobca listom zo dňa 15.04.2021 „Pokus o zmier“ žalovaného vyzval na úhradu pohľadávky v sume 5.311,97 eur titulom zmluvy č. 004946911050517. Listom zo dňa 16.07.2021 „Pokus o zmier“ žalobca žalovaného vyzval na úhradu pohľadávky v sume 5.255,19 eur titulom zmluvy č. 004946911050517.

3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako zákon o spotrebiteľských úveroch) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a podľa , , , , , , a , , a , v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnou predchodkyňou žalobcu v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka bola dňa 05.05.2017 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 004946911050517. Na základe uvedenej zmluvy sa právna predchodkyňa žalobkyne zaviazala poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 6.000,00 eur a žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splatiť za podmienok dojednaných v zmluve. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu. Po preskúmaní predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že táto neobsahuje náležitosť v zmysle o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzatvorenia zmluvy), t.j. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (resp. správy údaj), zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 05.05.2017, t.j. v 2. štvrťroku 2017, súd preto pri posudzovaní priemernej RPMN uvedenej v zmluve vychádzal z údajov o RPMN za 1. štvrťrok 2017. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 1. štvrťrok 2017, súd zistil, že RPMN pre spotrebiteľské úvery poskytované na obdobie 5-10 rokov bola vo výške 9,81 %. Údaj o priemernej RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver je údaj, na základe ktorého získa spotrebiteľ informáciu o tom, či úver je v porovnaní s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu výhodný alebo nie, čo môže mať rozhodujúcu váhu pri rozhodovaní spotrebiteľa o akceptácii podmienok navrhovaných dodávateľom. Skutočnosť, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN, má za následok to, ako keby žiadny údaj o priemernej hodnote RPMN v zmluve uvedený nebol. Okrem toho, uvedenie nesprávneho údaju o priemernej hodnote RPMN v zmluve, ktorý údaj je vyšší než správny údaj, je v neprospech spotrebiteľa. V tomto prípade dodávateľ - právna predchodkyňa žalobcu v zmluve uviedla, že priemerná hodnota RPMN obdobných úverov na trhu bola v rozhodnom období 13,31 %, avšak tá bola vo výške 9,81 %, čo zavádza spotrebiteľa v tom, že obdobné úvery na trhu (teda aj úvery poskytované konkurenciou) sú nevýhodnejšie ako v skutočnosti, resp. inak povedané, čo následne vedie spotrebiteľa k záveru, že úver poskytovaný právnou predchodkyňou žalobcu je výhodnejší než v skutočnosti je. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, a síce, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa účinného v čase uzavretia zmluvy, keďže nesprávne uvedená hodnota priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver spôsobuje to, akoby v zmluve údaj o tejto hodnote nebol uvedený, a zároveň údaj o priemernej RPMN v zmluve je uvedený v neprospech spotrebiteľa, je úver poskytnutý právnou predchodkyňou žalobkyne žalovanému na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.05.2017 v zmysle účinného v čase uzavretia zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu mal žalovaný zaplatiť sumu poskytnutého úveru 6.000,00 eur v 95 splátkach po 63,15 eur mesačne (6.000,00 eur/ počet splátok 95). Zároveň súd vyhodnotil úver ako nesprávne predčasne zosplatnený, nakoľko žalovaný nebol (vzhľadom k posúdeniu úveru ako bezúročného a bez poplatkov) v omeškaní so splátkou najmenej 3 mesiace pred zosplatnením v zmysle , t.j. k 20.03.2019 (pre ktorú nezaplatenú splátku mohla právna predchodkyňa žalobkyne úver zosplatniť), a preto nemohlo dôjsť k zosplatneniu ku dňu 09.07.2019, keďže k 20.03.2019 žalovaný uhradil celkom 2.509,06 eur, pričom mal uhradiť len sumu 1.389,30 eur (22 splátok po 63,15 eur), tzn. žalovaný nebol v omeškaní, resp. žalovaný uhradil v tom čase už ďalších 17 splátok (po 63,15 eur). Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 09.07.2019 (t.j. ku dňu zosplatnenia), žalovaný nebol 3 mesiace v omeškaní, a preto mal ďalej úver splácať v splátkach. Z úradnej povinnosti sa súd zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby a preto skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným vyplýva, že termín konečnej splatnosti úveru bol dojednaný na 20.04.2025. Zmluva o postúpení pohľadávok uzatvorená dňa 13.11.2020, pričom pohľadávka voči žalovanému bola žalobcovi postúpená ku dňu 07.04.2021, t.j. ešte pred dátumom konečnej splatnosti úveru. Postúpenie pohľadávky z tohto úveru tak prichádzalo do úvahy iba v prípade, že pohľadávka z predmetného úveru by sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. v konaní nebola preukázaná existencia splatnej pohľadávky právnej predchodkyne žalobcu voči žalovanému v čase postúpenia pohľadávky a žalobca nepreukázal, že ku dňu 07.04.2021 bol už úver po termíne konečnej splatnosti dohodnutom v zmluve, súd dospel k záveru, že postúpenie predmetnej pohľadávky bolo v zmysle pre rozpor s zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky) neplatné. Postúpenie pohľadávky bolo v rozpore aj s ustanovením zákona o bankách, na základe ktorého môže banka postúpiť len splatnú pohľadávku pri predchádzajúcej výzve dlžníka a omeškania aspoň 90 kalendárnych dní. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol.

4. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil podľa /ďalej len „CSP“/. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol by mu, v zmysle ustanovenia , nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Avšak preskúmaním spisu súd zistil, že žalovanému žiadne trovy nevznikli, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho súd prvej inštancie pri rozhodovaní absolútne nesprávne vychádzal z údajov o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len „RPMN“) zverejňovaných bankami, nie veriteľmi, pričom údaj zverejňovaný bankami bol zavedený vyslovene len na účel stanovenia najvyššej prípustnej odplaty. Poukázal pritom na ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Vyhlášky Ministerstva Financií Slovenskej republiky č. o predkladaní údajov veriteľmi poskytujúcimi spotrebiteľské úvery v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Údaje o priemernej hodnote RPMN zverejňované bankami sa použijú na účely stanovenia najvyššej prípustnej odplaty podľa . Naopak pre údaje o priemernej hodnote RPMN zverejňované veriteľmi platí, že tieto sú zverejnené podľa , a nasl. zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom tento postup upravuje vyššie uvedená vyhláška ministerstva financií. Hlásenie za príslušný kalendárny štvrťrok sa predkladá do 15 kalendárnych dní po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka. Veritelia teda hlásenie za 1. štvrťrok 2017 predkladali až 15.04.2017. Hlásenie sa zverejní najneskôr v posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí príslušného kalendárneho štvrťroka (ak v nie je ustanovené inak) na webovom sídle ministerstva financií. K zverejneniu došlo teda až 30.04.2017 resp. posledný pracovný deň. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch platnou priemernou hodnotou RPMN na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. V úveroch sa začal údaj o RPMN za 1. štvrťrok 2017 používať až od 16.05.2017. Keďže v predmetnej právnej veci bola úverová zmluva uzavretá dňa 05.05.2017, je nevyhnutné vychádzať zo zverejnených údajov veriteľov (nie bánk!) o priemernej hodnote RPMN za 4. štvrťrok 2016. Je pritom verejne známou skutočnosťou - vychádzajúc zo zverejnenia Ministerstva financií SR (dostupné online), že podľa zverejnenej tabuľky „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016“ bola priemerná hodnota RPMN pre „Ostatné spotrebiteľské úvery neuvedené v r. 1 až 5 vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane)“ s dobou splatnosti od 5 do 10 rokov (ako je tomu v prejednávanom prípade) výsledná výška priemernej hodnoty RPMN 13,31 % (t. j. hodnota uvedená v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 004946911050517 z 05.05.2017). Na základe uvedeného je zrejmé, že banka postupovala správne, ak výšku priemernej hodnoty RPMN v úverovej zmluve uviedla presne v tejto výške. Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, ak použil ako vstupné informácie o priemernej hodnote RPMN údaje zverejňované bankami. Zároveň nesprávne postupoval aj v tej časti, ak použil ako vstupné údaje o priemernej hodnote RPMN za 1. štvrťrok 2017. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že zmluva zo dňa 05.05.2017 uvádza správny údaj o priemernej hodnote RPMN a nie je preto daný žiaden dôvod pre určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bezpoplatkov, je nevyhnutné aj nadväzné právne posúdenie súdu prvej inštancie o neplatnosti postúpenia pohľadávky považovať za absolútne nesprávne. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním poskytnutého úveru, na základe čoho postupca žalovaného opakovane vyzýval na obnovenie platobnej disciplíny pod následkom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Následne došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a predmetom postúpenia sa tak nestal „živý úver“, ale úver, ktorý bol ku dňu postúpenia splatný v celom rozsahu, ako aj za splnenia podmienok podľa o bankách. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu voči žalovanému, prípadne aby ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

7. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle a v rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie v predmetnej právnej veci na závere, že pohľadávka právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebola v čase postúpenia pohľadávky splatná, keď nenastala ešte konečná splatnosť úveru podľa zmluvy a mimoriadne zosplatnenie úveru bolo neplatné, a preto postúpenie pohľadávky odporovalo o spotrebiteľských úveroch ako aj o bankách a ako také bolo preto tiež neplatné a žalobca tak vo veci nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

9. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd po preskúmaní veci zhoduje. Postúpenie pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo skutočne neplatné z dôvodu jeho rozporu o spotrebiteľských úveroch ako aj o bankách, ktorý spočíval v tom, že sa postupovala banková pohľadávka voči spotrebiteľovi, ktorá v čase postupovania nebola celkom splatná.

10. Je celkom bez pochybností, že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú žalovaný ako dlžník uzatvoril s bankou VÚB, a.s. ako veriteľom bol stranami zmluvy dojednaný termín konečnej splatnosti úveru na deň 20.04.2025, ktorý deň ešte stále nenastal. V čase postúpenia pohľadávky, 07.04.2021, tak postupovaná pohľadávky nebola po dojednanom termíne konečnej splatnosti úveru.

11. Postupovaná pohľadávky voči žalovanému tak mohla byť celkom splatná len tak, že veriteľ, VÚB, a.s. vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky v súlade s . Toto aj žalobca tvrdí, keď poukázal na úkon veriteľa, ktorý listom zo dňa 09.07.2019 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento právny úkon nebol platný, pretože samotný úver je bezúročný a bezpoplatkov z dôvodu chybného údaju o priemernej RPMN a v čase postúpenia pohľadávky tak žalovaný nebol v omeškaní so splácaním úveru /keďže mal povinnosť splácať len istinu úveru, nie jeho úrok a poplatky/ ale naopak mal dlžnú istinu úveru v čase postúpenia pohľadávky preplatenú.

12. Odvolací súd z dôvodov, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní nemôže súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý. Ako správne poukázal žalobca súd prvej inštancie nesprávne porovnával údaj o priemernej RPMN zo zmluvy s údajom o priemernej RPMN zverejňovaným bankami /podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejňovaných Ministerstvom financií Slovenskej republiky/ a tiež chybne použil údaje za 1. štvrťrok 2017 a nie za posledný štvrťrok 2016. Bez potreby uvádzať ďalšie podrobnosti /v tých odvolací súd plne odkazuje na odvolanie žalobcu/ údaj o priemernej RPMN z predmetnej úverovej zmluvy mal byť porovnaný s údajmi vyplývajúcimi zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2016, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Takýmto porovnaním potom možno dospieť k záveru, že údaj o priemernej RPMN uvedený v predmetnej úverovej zmluve vo výške 13,31 % je správny.

13. Napriek uvedenému pochybeniu súdu prvej inštancie je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti predčasného zosplatnenia úveru veriteľom VÚB, a.s. správny. Z dokazovania, ktoré vo veci vykonal súd prvej inštancie vyplýva, že veriteľ, VÚB a.s. vyhlásil predčasnú splatnosť úveru listom zo dňa 09.07.2019. S ohľadom na podmienky ustanovenia /“Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“/ tak mohol urobiť najneskôr pre splátku úveru splatnú dňa 20.03.2019 /v predčasnom zosplatnení veriteľ neuviedol, pre ktorú splátku úveru predčasne zosplatňuje celý úver; splátky úveru boli splatné podľa zmluvy vždy 20. deň v kalendárnom mesiaci a v čase vyhlásenia predčasnej splatnosti dňa 09.07.2019 bola najneskoršia splátka, od ktorej do vyhlásenia predčasnej splatnosti mohol byť dlžník viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatením splátka splatná 20.03.2019/. V uvedenom termíne splatnosti splátky úveru 20.03.2019 bolo splatných 22 splátok úveru /podľa zmluvy bola prvá splátka úveru splatná 20.06.2017 a teda k 20.3.2019 bolo splatných 7 splátok za rok 2017, 12 splátok za rok 2018 a 3 splátky za rok 2019/ v celkovej výške 2.125,64 eur /podľa zmluvy bola dojednaná výška splátky 96,62 eur, t.j. 22 x 96,62 eur = 2.125,64 eur/. Podľa žalobcom v spore predloženého rozpisu splátok úveru a úhrad žalovaného / č.l. 53 spisu/ žalovaný na čerpaný úver splatil ku dňu 20.03.2019 spolu 2.509,73 eur, z čoho bolo 120 eur započítaných veriteľom na poplatok za poskytnutie úveru. Dňa 20.03.2019, kedy bola splatná splátka úveru, pre ktorú najneskôr mohol veriteľ, VÚB, a.s. vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru tak mal žalovaný na splatných dojednaných splátkach úveru preplatok /2.125,64 eur splatné splátky úveru vs. 2.509,73 eur uhradených žalovaným - 120,- eur započítaných na poplatok za poskytnutie úveru/. Nebola teda naplnená základná podmienka pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle , že by bol dlžník-žalovaný viac ako tri mesiace v omeškaní so zaplatení splátky úveru. Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru veriteľom, VÚB, a.s. preto aj odvolací súd musí hodnotiť ako neplatné pre rozpor so zákonom / /.

14. Potom platí ale záver súdu prvej inštancie, že v čase postúpenia pohľadávky nebola pohľadávka veriteľa, VÚB a.s. voči žalovanému z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere celkom splatná a jej postúpenie na žalobcu tak odporovalo o spotrebiteľských úveroch a o bankách a pre tento rozpor so zákonom bol právny úkon postúpenia pohľadávky absolútne neplatný / /. Žalobca preto nemá v predmetnej právnej veci aktívnu vecnú legitimáciu uplatňovať voči žalovanému ako dlžníkovi nárok veriteľa na splatenie úveru.

15. Na základe uvedeného potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a patrila by mu tak náhrad trov odvolacieho konania. Keďže mu však preukázane žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).