Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-3C/160/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47150513, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36862711, proti žalovanému M. U., G.. XX. XX. XXXX, K. XXX XX M.É. A. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42326923, zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie sumy 366,01 Eur istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 117,06 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 64,51 Eur od 04. 06. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 26,53 Eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 22,52 Eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 3,50 Eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa p r i z n á v a náhrada trov konania účelne vynaložených na bránenie práv žalovaného voči žalobcovi vo výške 36 %.

odôvodnenie:

Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 366,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 64,51 Eur od 04. 06. 2011 do zaplatenia, zo sumy 26,53 Eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 22,52 Eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, zo sumy 3,50 Eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 Eur od 04. 06. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých komunikačných služieb a zmluvnej pokuty. V žalobe uviedol, že Zmluvou o postúpení pohľadávok z 24. 06. 2013 mu spoločnosť Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 ako postupca postúpil ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému pod č. XXXXXXXXXX. Tvrdil, že žalovaný s právnym predchodcom uzavrel zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby, najmä mu umožnil uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanému servisné služby a ďalšie služby v zmysle zmluvy a všeobecných podmienok. Žalovaný sa v zmluve zaviazal riadne odoberať služby, platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu služieb. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností žalovaným, bolo

povinnosťou žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu, ako paušalizovanú náhradu škody, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení, pričom jej uloženie bolo podmienené porušením záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s jeho právnym predchodcom. Žalovaný si však svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby neplnil, v dôsledku čoho bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky a došlo k prerušeniu poskytovania služieb. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 19. 03. 2013 č. k. -157, na ktorý žiadal prihliadnuť a ktorý sa nestotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Prešove z 16. 04. 2012 sp. zn. . Ďalej uviedol, že za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnú 03. 06. 2012 vo výške 248,95 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 03. 09. 2011 vo výšku 3,50 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 03. 08. 2011 vo výške 22,52 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 03. 07. 2011 vo výške 26,53 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú 03. 06. 2011 vo výške 64,51 Eur, spolu vo výške 366,01 Eur. Žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť a cenu riadne poskytnutých služieb nezaplatil ani ich pomernú časť, čím porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a všeobecných podmienok. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, preto mu vznikol nárok aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.

Podanú žalobu súd doručil žalovanému dňa 20. 11. 2014 náhradným doručením, ktorého výzvou z 18. 08. 2014 vyzval, aby sa k veci písomne do 15 dní vyjadril a zároveň aby predložil alebo označil dôkazy a skutočnosti na preukázanie svojich tvrdení a to najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný sa k veci nevyjadril, na výzvu súdu vôbec nereagoval.

Do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorý vo vyjadrení k podanej žalobe žalobcu z 14. 07. 2015 uviedol, že vstupuje do konania z dôvodu, že žalobca si uplatňuje voči žalovanému neprijateľnú zmluvnú podmienku vo forme zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, pričom do konania vstupuje len čo sa týka uplatňovania tejto zmluvnej pokuty. V časti zmluvnej pokuty žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, ktoré mu pri bránení práv žalovaného v konaní vznikli.. Poukázal na to, že predmetom sporu medzi účastníkmi je plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvná pokuta je totiž dojednaná pevnou sumou bez ohľadu na rozsah a dobu porušenia povinnosti a prihliadnutím na dobu viazanosti. Takto určená zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tak ako je uvedená v zmluve, je neurčitým právnym úkonom vzhľadom na spôsob jej určenia a preto je neplatná v zmysle § 37 Obč. zákonníka. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť za individuálne dojednané s poukazom na čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS. Ďalej uviedol, že rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 17. 10. 2013 č. k. -43 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24. 02. 2014 sp. zn. ako aj rozsudkom Okresného súdu v Trnave z 08. 10. 2012 č. k. -64 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 27. 11. 2013 sp. zn. , bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku a množstvo iných súdov rozhodlo o zamietnutí žalôb operátora z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti. Poukázal na to, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch za neplatnú, z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, a preto rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zákonníka zakazuje dodávateľovi používať neprijateľnú podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za neprijateľnú. Obsah takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže súd moderovať. K účelnosti trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli pri bránení práv žalovaného poukázal na rozhodnutia Krajského súd v Banskej Bystrici z 23. 10. 2013 sp. zn. ako aj Krajského súdu v Trnave z 26. 05. 2015 sp. zn. .

Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 Eur, podľa ustanovenia predmetná právna vec je drobným sporom. Preto súd podľa ustanovenia nenariaďoval vo veci pojednávanie a podľa ustanovenia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Účastníci, vedľajší účastník ani ich zástupcovia sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili, preto súd podľa ustanovenia vyhlásil rozsudok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrou č. XXXXXXXXXX z 15. 05. 2011 splatnou 03. 06. 2011 vo výške 64,51 Eur s prehľadom poplatkov a prevádzky, podrobným mesačným výpisom č.l. 6-7, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 15. 06. 2011 splatnou 03. 07. 2011 vo výške 26,53 Eur s prehľadom poplatkov a prevádzky, podrobným mesačným výpisom č.l. 10, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 03. 08. 2011 splatnou 03. 08. 2011 vo výške 22,52 Eur s prehľadom poplatkov a prevádzky, podrobným mesačným výpisom č.l. 13, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 15. 08. 2011 splatnou 03. 09. 2011 vo výšku 3,50 Eur s prehľadom poplatkov a prevádzky, faktúrou č. XXXXXXXXXX z 15. 05. 2012 splatnou 03. 06. 2012 vo výške 248,95 Eur s prehľadom poplatkov a prevádzky, Zmluvou o pripojení z 14. januára 2011, Dodatkom k Zmluve o pripojení z 14. januára 2011, faktúrou č. XXXVAXXXXX/XX z 14. 01. 2011, tlačivom na fotodokumentáciu identifikačných dokladov žalovaného, oznámením o vstupe do konania vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2 z 07. 08. 2014 s prílohami č.l 30-36, vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane žalovaného z 14. 07. 2015. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 a žalovaný dňa 14. januára 2011 uzavreli Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. V zmysle zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať poskytované elektronické komunikačné služby, ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Zároveň dňa 14. januára 2011 právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Dodatok k Zmluve o pripojení, ktorým právny predchodca žalobcu odpredal žalovanému mobilný telefón značky Nokia C5 za kúpnu cenu 1 Eur. Žalovaný sa v bode 1. písm. b/ dodatku zaviazal riadne a včas platiť cenu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, cenníkom a dodatkom. V bode 2. dodatku sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu po dobu 24 mesiacov. V prípade porušenia zmluvných povinností sa žalovaný v bode 4. dodatku zaviazal uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému za služby mesačné poplatky faktúrami č. XXXXXXXXXX z 15. 05. 2011 vo výške 64,51 Eur, č. XXXXXXXXXX z 15. 06. 2011 vo výške 26,53 Eur, č. XXXXXXXXXX z 03. 08. 2011 vo výške 22,52 Eur, č. XXXXXXXXXX z 15. 08. 2011 vo výšku 3,50 Eur a faktúrou č. XXXXXXXXXX z 15. 05. 2012 zmluvná pokuta vo výške 248,95 Eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 24. 06. 2013 postupca Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému pod č. XXXXXXXXXX.

Podľa ustanovenia , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia , , , , , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, konania začaté do 31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

Podľa ustanovenia , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby, ktoré poskytol žalovanému vo výške 117,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 64,51 Eur od 04. 06. 2011 do zaplatenia, zo sumy 26,53 Eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 22,52 Eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, zo sumy 3,50 Eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia ceny elektronických komunikačných služieb v celkovej výške 117,06 Eur, spolu s úrokom z omeškania je dôvodná, preto žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel. V konaní bolo nesporne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli Zmluvu o pripojení, na základe ktorej žalovaný využíval služby právneho predchodcu žalobcu, avšak za tieto služby riadne neplatil a preto mu za obdobie od 15. 04. 2011 do 14. 08. 2011 vznikol nedoplatok v celkovej výške 117,06 Eur tak, ako to vyplýva z faktúr nachádzajúcich sa v spise. Preto mal súd za to, že žalovaný ako dlžník má povinnosť zaplatiť žalobcovi cenu služby a žalobca ako veriteľ má právo na plnenie od žalovaného. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania od dňa omeškania žalovaného t. j. od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie, od kedy je žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu. Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 117,06 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 64,51 Eur od 04. 06. 2011 do zaplatenia, zo sumy 26,53 Eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 22,52 Eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, zo sumy 3,50 Eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, so zreteľom na ust. Obč. zákonníka v spojení s ust. Nariadenia vlády SR č., pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu od 13. 04. 2011 do 12. 07. 2011 činila 1,25 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov v danom prípade predstavuje 9,25 % ročne a od 13. 07. 2011 do 08. 11. 2011 činila 1,50 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov v danom prípade predstavuje 9,50 % ročne.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04. 06. 2012 do zaplatenia. V tejto súvislosti mal súd preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Bardejove z 06. 12. 2011 č. k.

-28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 15. 03. 2012 sp. zn. (ako aj rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou z 17. 10. 2013 č. k. -243 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 24. 2. 2012 sp. zn. ) bola zmluvná podmienka, o ktorú žalobca opiera svoj nárok aj v tomto konaní, vyhlásená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti. Citované ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zákonníka, má charakter zákazovej právnej normy. Dodávateľom sa ňou zakazuje používať neprijateľné zmluvné podmienky, ak o neprijateľnosti takej istej alebo obdobnej podmienky už raz rozhodol súd v inom konaní so spotrebiteľom. Týmto legislatívnym opatrením je suplovaný inštitút hromadnej žaloby (actio popularis), ktorý náš právny poriadok nepozná. Ustanovenie § 53a Obč. zákonníka do právneho poriadku zavádza, i keď nepriamo, precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, ktorých dodávateľ použil tú istú alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach. To znamená, že ak sa súd zaoberá žalobou spotrebiteľa týkajúcej sa zmluvnej podmienky, ktorá už bola riešená iným súdom v prospech spotrebiteľa, potom musí každý súd vychádzať z takého rozhodnutia. Podmienkou aplikácie citovaného ustanovenia je to, že ide o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, založený štandardnou zmluvou, pri ktorej dodávateľ opakovane používa na dojednanie zmluvy so spotrebiteľmi rovnaké štandardizované obchodné podmienky a keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy. Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, pričom sa jedná o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním dodávateľ, v tomto prípade žalobca, vytvára protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Zákaz používania, vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu, sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, preto sa nemôže jednať len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Preto potom súd žalobu žalobcu vo zvyšku, týkajúcom sa zmluvnej pokuty, ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia , podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, pričom úspech žalovaného (68 %) po odpočítaní úspechu žalobcu (32 %) predstavuje pomerný nárok žalovaného na náhradu trov konania vo výške 36 %. Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývali, preto potom súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Pokiaľ sa týka trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, ktorý tvrdil, že vstúpil do konania len v časti nároku žalobcu týkajúcom sa zmluvnej pokuty, súd bol toho názoru, že z hľadiska náhrady trov konania musí vedľajší účastník v konaní znášať pomer úspechu a neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupoval, pretože nemôže mať v konaní nárok na náhradu trov vo vyššom rozsahu ako účastník, ktorého záujmy v konaní podporuje. Preto potom súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práv žalovaného vo výške 36 %, so zreteľom na ustanovenie , podľa ktorého súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.