Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Tos-76-2015.pdf
PDF · 66.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/76/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci odsúdeného E. A., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 2. septembra 2015, o sťažnosti okresného prokurátora, proti uzneseniu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 10.06.2015 sp.zn. 9T/37/2012 takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie z r u š u j e.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 10.06.2015 sp.zn. 9T/37/2012 bolo podľa § 50 ods. 4,5 Tr. zák. vyslovené, že odsúdený E. A. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť okresný prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa sa nestotožňuje, nakoľko súd vo svojom rozhodnutí použil dve odlišné ustanovenia, a to § 50 ods. 4 a zároveň § 50 ods. 5 Tr. zák., pričom v prípade odsúdeného mohlo dôjsť k postupu v zmysle § 50 Tr. zák. len podľa jedného ustanovenia Trestného zákona, týkajúceho sa rozhodnutia o osvedčení sa v skúšobnej dobe. Vyslovil názor, že k osvedčeniu sa odsúdeného E. A. došlo podľa § 50 ods. 5 Tr. zák., pričom tu platí zákonná fikcia, že sa odsúdený osvedčil, o ktorej nemôže byť rozhodnuté súčasne podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., t.j., že odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život. Na základe tohto potom uznesenie súdu prvého stupňa je v protiklade medzi jednotlivými výrokmi a ako také postráda potrebné prvky zákonnosti, teda, aby bolo určité, zrozumiteľné a zákonné z uvedených zákonných dôvodov. Ďalej dodal, že ak je daná fikcia osvedčenia sa odsúdeného pre uplynutie lehoty jedného roka podľa § 50 ods. 5 Tr. zák., o takomto závere sa nevydáva rozhodnutie, ale uvedenú zákonnú fikciu len konštatuje do trestného spisu a proti takémuto konštatovaniu nie je prípustný opravný prostriedok.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Týmto postupom zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou (§ 183 ods. 1, ods. 2, § 186 ods. 1 Tr. por.) a aj v zákonnej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.).
Na základe tohto postupu odvolací súd zistil, že sťažnosť okresného prokurátora je plne akceptovateľná.
Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to v prípade už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočnej môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu a súčasne môže:
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby, ustanovenej v ods. 1, c) ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti, uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
Z obsahu uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že § 50 ods. 4 Tr. zák. upravuje spôsob ukončenia podmienečného odsúdenia v dvoch odlišných momentoch;
a) po uplynutí skúšobnej doby a b) v priebehu skúšobnej doby.
V danom prípade súd vždy rozhodne tak, že o tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil alebo nie uznesením, voči ktorému je prípustné podať opravný prostriedok.
Podľa § 50 ods. 5 Tr. zák., ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa ods. 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
Uvedené ustanovenie upravuje vznik zákonnej fikcie, že sa odsúdený osvedčil, a to za nasledujúcich, zákonom stanovených podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne:
- uplynula jednak skúšobná doba a jednak i ďalší (jeden rok) po nej,
pričom sa nevyžaduje, aby odsúdený viedol v skúšobnej dobe, resp. aj ďalší rok po nej riadny život a vyhovel uloženým podmienkam,
- v priebehu skúšobnej doby, ani v priebehu ďalšieho roku po jej uplynutí nedošlo k rozhodnutiu súdu o tom, že sa trest vykoná a na tom, že súd nerozhodol o neosvedčení, nemá odsúdený vinu.
V takom prípade nastáva fikcia osvedčenia a má sa za to, že podmienečne odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil. Fikcia osvedčenia nastáva zo zákona, uplynutím stanovenej lehoty bez toho, aby bolo potrebné uznesenie súdu. Pre vznik tejto fikcie nie je dôležité, aký spôsob života odsúdený viedol v skúšobnej dobe a v priebehu jednoročnej lehoty po uplynutí skúšobnej doby. Ak však podmienečne odsúdený zavinil, že súd v príslušnej lehote jedného roka po uplynutí skúšobnej lehoty nerozhodol o osvedčení, resp. neosvedčení podmienečne odsúdeného, má sa za to, že podmienečne odsúdený sa osvedčil len vtedy, ak súd právoplatne vysloví, že sa osvedčil.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa pochybil, keď súčasne rozhodol aj podľa § 50 ods. 4, ako aj podľa § 50 ods. 5 Tr. zák., pričom kumulovať obe ustanovenia v uznesení o osvedčení sa, nie je možné. Správne preto okresný prokurátor poznamenal, že predmetné rozhodnutie je nezákonné.
Okrem toho odvolací súd pripomína, že ak súd rozhodne v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák., je vo výroku takéhoto rozhodnutia potrebné uviesť aj označenie súdu, ktorým bol odsúdený právoplatne uznaný za vinného, ďalej spisovú značku s dátumom rozhodnutia súdu, ako aj s dátumom právoplatnosti predmetného rozhodnutia a tiež aj trest, ktorý mu bol uložený za protiprávne konanie.
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie.
Keďže uznesenie prvostupňového súdu ako je už vyššie uvedené je nezákonné, odvolací súd ho zrušil s tým, aby súd prvého stupňa zisťoval, či v danom prípade prichádza do úvahy u odsúdeného E. A. postup v zmysle § X0 ods. 4 Tr. zák. alebo § 50 ods. 5 Tr. zák.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.