Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-132-2003.pdf
PDF · 93.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/132/2003
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený advokátom JUDr. Martin Máčaj, so sídlom advokátskej kancelárie Advocate s.r.o. Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 14 proti povinnému: Y. Č., B.. XX.X.XXXX, X. X. T., O..Č.. X. J. XXX, Z.a účasti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod č. EX 12685/2012, o vymoženie 872,67 € s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému náhradu trov exekúcie vo výške 66,72 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu v Senici zo dňa 29.4.2003 bol súdny exekútor JUDr. Mária Krasňanová poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice notára JUDr. Ľubomíra Vlhu, so sídlom v Bratislave č. N 364/2003, NZ 12730/2003 zo dňa 21.2.2003.
Uznesením č.k. 8Er/132/2003-37 zo dňa 24.5.2012 tunajší súd na návrh oprávneného zbavil súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú povinnosti vykonávať ďalšie úkony v tomto exekučnom konaní a ďalším vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.6.2012.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa Exekučného poriadku súd skúma súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Súd má teda právo preveriť a vecne posúdiť právny úkon účastníka - vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku vo forme notárskej zápisnice - najmä či tento úkon urobila na to oprávnená osoba v súlade so zákonom a či nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené skutočnosti môže súd posúdiť kedykoľvek počas prebiehajúceho exekučného konania.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice, na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 3 ods. 1, ods. 2 veta prvá a ods. 3 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Z predloženého exekučného titulu mal súd preukázané, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 18.11.2002 úverovú zmluvu, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky vo výške 20.000,- Sk, t.j. 663,88 € a povinný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v 13 dohodnutých dvojtýždenných splátkach vo výške 2.390,- Sk, t.j. 79,33 €. Súčasťou tejto zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým dlžník (povinný) splnomocnil spoločnosť PDSS s.r.o., Závodná 30, Bratislava, IČO: 35 828 170 na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene dlžníka uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Pri skúmaní splnomocnenia bral súd do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda či splnomocnenie začlenené v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, a čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993).
Zmluva medzi oprávneným a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluvnými stranami sú dodávateľ (oprávnený), ktorého predmetom činnosti bolo aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojho podnikania. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatvorení a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tiež poukazuje na to, že na posúdenie okolnosti, či ide o tzv. spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len to, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu.
Základným právnym aktom ochrany spotrebiteľa bola smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5.4.1993. Smernica bola do nášho právneho poriadku prebratá zákonom č. 15/2004 Z.z. (účinného od 1.4.2004 okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení SR k EÚ), ktorý novelizoval Občiansky zákonník a okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre SR a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (rozsudky Mostaza Claro, už citovaný, bod 36, a zo 4. júna 2009, Pannon GSM, C-243/08, Zb. s. I-4713, bod 25).
Súd mal preukázané, že splnomocnenie obsiahnuté v úverovej zmluve, ktoré malo založiť legitimitu pre exekučný titul - notársku zápisnicu, znemožnilo povinnému ako spotrebiteľovi zvoliť si svojho zástupcu, ktorý by ho zastupoval vo vzťahu k veriteľovi, ako aj v prípadných sporoch, ktoré by medzi nimi vznikli. Povinný len mohol zmluvu o úvere ako celok odmietnuť, alebo sa na druhej strane podrobiť všetkým v nej ustanoveným zmluvným podmienkam, vrátane udelenia splnomocnenia s následným vyhlásením splnomocnenca o uznaní právneho záväzku povinného zo zmluvy o úvere vo forme notárskej zápisnice. Splnomocnenie si tak povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal, keďže toto bolo integrálnou súčasťou tzv. formulárovej úverovej zmluvy. Povinným splnomocnená spoločnosť PDSS s.r.o. bola pritom vybraná priamo oprávneným, čo je vzhľadom k tomu, že tu dochádza k situácii, že jedna a tá istá osoba háji a bráni záujmy oboch proti sebe stojacich strán (oprávnený a povinný), neprípustné.
Súd preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že predmetné splnomocnenie udelené povinným v rámci individuálne nedojednaných podmienok úverovej zmluvy je neprijateľné, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a výkon práv a povinností z takto udeleného plnomocenstva sa prieči dobrým mravom. Súd je potom povinný exekúciu zastaviť v celom rozsahu, keďže exekučným titulom je notárska zápisnica, v ktorej splnomocniteľ uznal za dlžníka právny záväzok, pričom svoje splnomocnenie odvodzoval z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Tým zároveň dôjde k naplneniu účelu čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, t.j. zabráni sa situácii, aby bol spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 8.4.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.6.2006 (ďalej len vyhláška).
Podľa § 14 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 €) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 €).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodoval podľa § 200 ods. 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vzhľadom na to, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, keďže tento sa domáhal vykonania exekúcie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s ustanoveniami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a Občianskeho zákonníka, uložil súd povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému.
Výzvou zo dňa 7.1.2014 (prevzatou dňa 10.1.2014) a zo dňa 30.4.2014 (prevzatou dňa 2.5.2014) bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý vyzvaný na vyčíslenie trov exekúcie. Ten si ich však nevyčíslil, pričom svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že si ich vyčísli až po právoplatnom rozhodnutí o zastavení exekúcie. Súdu však zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť rozhodovať o zastavení exekúcie a trovách exekúcie dvomi samostatnými uzneseniami. Nakoľko si teda súdny exekútor trovy exekúcie nevyčíslil, súd mu žiadne trovy exekúcie nepriznal, pričom na túto možnosť bol súdny exekútor vo výzve upozornený.
S poukazom na skutočnosť, že v exekúcii prišlo uznesením č.k. 8Er/132/2003-37 zo dňa 24.5.2012 k zmene súdneho exekútora avšak nebolo rozhodnuté o trovách pôvodnej exekútorky JUDr. Márie Krasňanovej, keďže o trovách exekúcie možno rozhodovať len pri zastavení exekúcie, súd rozhodol v tomto uznesení o trovách pôvodnej exekútorky.
Súdna exekútora JUDr. Mária Krasňanová si uplatnila trovy exekúcie vo výške 81,79 €. Tieto trovy vychádzajú z nasledovného výpočtu: zo sumy 1.224,86 € ako odmeny v zmysle § 16 vyhlášky (20 % z vymoženej čiastky) + hotové výdavky 81,67 € (poštovné 69,11 €, telefonické poplatky 1,20 €, kancelársky materiál 11,36 € - papier a toner 108 ks á 0,07 + obálky 67 ks á 0,05 € + spisový obal 0,21 € + šeky 0,24 €) + 20 % DPH vo výške 81,73 € súdna exekútorka odpočítala časť už vymožených trov vo výške 408,61 € = zostatok trov 81,79 €.
O trovách exekúcie súd rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a priznal súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej náhradu trov exekúcie v sume 66,72 €. Tieto trovy vychádzajú z nasledovného výpočtu: zo sumy 1.224,86 € ako odmeny v zmysle § 16 vyhlášky (20 % z vymoženej čiastky) + hotové výdavky 69,11 € z titulu poštovného + 20 % DPH vo výške 79,22 € súd odpočítal časť trov už vymožených súdnou exekútorkou vo výške 408,61 € = zostatok trov 66,72 €.
Náhrada trov exekúcie vo výške 66,72 € patrí pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Márii Krasňanovej, avšak vzhľadom k tomu, že v konaní došlo na návrh oprávneného k zmene súdneho exekútora vo veci, súd oprávneného zaviazal na zaplatenie týchto trov už novému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému - s poukazom na § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, podľa ktorého „ak súd rozhoduje
o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.“ Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý je potom povinný priznanú náhradu trov exekúcie vysporiadať s pôvodnou súdnou exekútorkou.
Súd nepriznal súdnej exekútorke náhradu za telefonické rozhovory vo výške 1,20 €, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov súd nemal žiadnym spôsobom preukázané (v exekučnom spise chýbali akékoľvek doklady o nich vynaložení).
Z ustanovenia § 25 vyhlášky vyplýva, že náhrada za administratívne práce sa nepriznáva v náhrade hotových výdavkov samostatne, pretože už je zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Pod tento pojem nepochybne patria aj také položky ako spotrebný materiál, papier, obálky, toner, atď. Na základe týchto skutočností preto súd dospel k záveru, že súdnej exekútorke nepatrí náhrada za spotrebný materiál vo výške 11,36 € (papier a toner 108 ks á 0,07 + obálky 67 ks á 0,05 € + spisový obal 0,21 € + šeky 0,24 €).
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože konanie bolo zastavené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu v časti zastavenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 58 Exekučného poriadku a § 202 ods. 2 O.s.p.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O. s. p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.