Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19C-114-2012.pdf
PDF · 85.65 KB
Case nature
Subarea
19C/114/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti žalovanému: L. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom W. XX, N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom V.. B. X., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, v konaní o zaplatenie 2.487,51 eur s príslušenstvom a trovy konania, takto
rozhodol:
P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Konanie z a s t a v u j e .
Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 13.1.2012 domáhal zaplatenia sumy 2.487,51 eur s príslušenstvom. Zároveň žiada priznať náhradu trov konania.
V priebehu konania, podaním zo dňa 14.3.2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do konania v pozícii vedľajšieho účastníka na podporu žalovaného s tým, že v konaní ho bude zastupovať advokát.
Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, ktorú žiadal zamietnuť, vzniesol námietku premlčania a uplatnil si trovy konania ako trovy právneho zastúpenia, ktoré súčasne vyčíslil.
Na základe výzvy súdu, žalovanému ustanovená opatrovníčka (v tom čase V.. M. ako zamestnankyňa iného súdu; aktuálne v dôsledku toho, že menovaná nastúpila na materskú dovolenku, súd medzičasom rozhodol o zmene v osobe opatrovníka) vo svojom písomnom podaní zo dňa 19.4.2013 uviedla, že sa ku vznesenej námietke premlčania pripája.
Podaním zo dňa 28.1.2015 žalobca v súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva a to s poukazom na novelizované znenie ust. § 93 OSP s tým, že nakoľko vedľajší účastník do dnešného dňa nepredložil súhlas účastníka s jeho vstupom, jeho vstup je právne neúčinný.
Podľa ust. § 93 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p. v znení do 31.12.2014, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa ust. § 93 ods. 1, ods. 2, ods. 3 O.s.p. v znení od 01.01.2015, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. 10a) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b*) súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Je nepochybné, že v danom prípade do konania na strane žalovaného vstúpilo z vlastnej iniciatívy ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého cieľom (ako je súdu známe z úradnej činnosti) je ochrana práv spotrebiteľov vrátane zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a jeho vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Typovo ide teda o tú skupinu vedľajších účastníkov, ktorí nemusia preukazovať právny záujem na výsledku konania. Tiež je nepochybné, že v danom prípade predmetné združenie spadá pod kategóriu vedľajších účastníkov, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa zák. č. 250/2007 Z.z., ktorý zákon je uvádzaný ako príklad osobitného predpisu podľa citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. Predmetné združenie spadá pod kategóriu vedľajších účastníkov podľa ust. § 92 ods. 2 O.s.p. bez ohľadu na to, či poskytuje ochranu spotrebiteľovi- účastníkovi konania výlučne podľa zákona č. 270/2007 Z.z., keďže ide iba o príkladný výpočet osobitných zákonov a preto stačí akákoľvek účinná právna ochrana spotrebiteľa- účastníka konania v spotrebiteľskom spore, t.j. právna ochrana spôsobilá privodiť účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, minimálne priaznivejší výsledok. Z podstaty inštitútu vedľajšieho účastníctva vyplýva, že vedľajší účastník nemôže vystupovať v konaní pre prípad, že na vstup, resp. zotrvanie vedľajšieho účastníka nie je daná vôľa na strane toho účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník má vystupovať. Je nepochybné, že súčasná právna úprava tohto inštitútu stanovila pre vedľajšieho účastníka povinnosť preukázať sa súhlasom účastníka so vstupom súčasne pri tomto vstupe, na základe čoho sa odstránili aplikačné problémy posúdenia tohto inštitútu v spotrebiteľských sporoch pri všetkých vstupoch realizovaných od 1.1.2015. Napriek tomu, že ide o legislatívnu zmenu bez prechodných ustanovení, z jej znenia logicky vyplýva nemožnosť jej doslovnej aplikácie na všetky tie vstupy vedľajších účastníkov, ktoré časovo predmetnej novele predchádzali. Uvedené súčasne nepotláča, pokiaľ ide o dovtedajšie vstupy vedľajších účastníkov do konania, potrebu splnenia požiadavky v podobe prejavenej vôle na strane účastníka - spotrebiteľa.
V predmetnom prípade, pokiaľ žalovanému od začiatku bola ustanovená v konaní opatrovníčka a táto svojim podaním zo dňa 19.4.2013 vyjadrila, že sa pripája ku vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, nepochybne vyjadrila svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, ktorý do dnešného dňa neodvolala.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že námietka neprípustnosti vedľajšieho účastníctva nie je dôvodná, preto súd rozhodol o prípustnosti vedľajšieho účastníka tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.
Žalobca v priebehu konania podaním zo dňa 11.12.2014 zobral žalobu späť v celom rozsahu (bez uvedenia dôvodu), konanie žiadal konanie zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. K trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že nie sú trovami účelne vynaloženými s poukazom na ustálenú judikatúru viacerých krajských súdov (rozhodnutie KS v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/91/12, KS v Bratislave sp.zn. 14Co/435/2012, 5Co/26/12, nález ÚS SR II. ÚS 78/03, KS v Prešove sp. zn. 13Co/36/12 a ďalšie rozhodnutia vo vyjadrení uvedené).
Opatrovníčka na výzvu súdu, aby oznámila, či súhlasí s predmetným späťvzatím, do dnešného dňa nereagovala.
Podľa ust. § 96 ods. ods. 1, ods. 2 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Vzhľadom na žalobcom podané späťvzatie, voči ktorému nebol vyslovený nesúhlas, súd v súlade s citovanou zákonnou úpravou konanie v celom rozsahu zastavil.
Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Je nepochybné, že žalobca späťvzatím žaloby procesne zavinil zastavenie konania, preto by v zásade žalovaný mal právo na náhradu trov konania. Z dôvodu absencie návrhu na náhradu trov konania zo strany žalovaného, súd o trovách konania žalovaného nerozhodol. Súčasne rozhodol, že náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva, a to v spojení s ust. § 150 ods. 1 O.s.p., keďže súd trovy vedľajšieho účastníka, ktoré si uplatnil ako trovy právneho zastúpenia za dva úkony (prevzatie a príprava, vyjadrenie) plus za 2x režijný paušál a 20% DPH, nepovažuje v tomto konaní za účelne vynaložené.
Ust. § 150 ods. 1 OSP je zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhradu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť z nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto týmto ustanovením stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie tak dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácií alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov, v ktorom prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov konania. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že toto zákonné ustanovenie možno použiť iba výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne so všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného hľadiska) /výňatok z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4M Cdo/18/2008 zo dňa 30.11.2009, pozn. súdu /.
K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. § 150 O.s.p. a na základe toho vedľajším účastníkom nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej uvádza nasledovné: 1/ Podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo, nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že jeho účasť v konaní (a teda aj prípadné trovy) nebude nevyhnutná, napr. ak sám žalovaný bude schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod.; v tomto konkrétnom prípade žalovanému bol v konaní ustanovený opatrovník v podobe zamestnanca súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý sám má právnické vzdelanie a teda ktorý dokáže kvalifikovane poskytnúť ochranu účastníkovi pričom súd iba poznamenáva, že vedľajší účastník do konania vstúpil v štádiu, keď súd iba zisťoval pobyt žalovaného, či ešte pred tým, než bol žalovanému ustanovený opatrovník, teda predtým, než tento mal
možnosť nejakým spôsobom sa vyjadriť vo veci. Aj s poukazom na bod 3/ tohto uznesenia takýto postup vedľajšieho účastníka, t.j. bez toho, aby tento mal akúkoľvek vedomosť o tom, či jeho vstup vzhľadom na vyššie uvedené bude vôbec odôvodnený, vedľajší účastník sa zrejme spoliehal na to, že pokiaľ aj neskorší priebeh konania ukáže, že jeho vstup nebol odôvodnený, resp. z pohľadu účastníka želaný, súd už len ťažko bude môcť prehliadnuť jeho vyjadrenia v konaní, a teda v tejto súvislosti realizované úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, pretože pre takéto prípady je veľmi ťažko posúdiť, či išlo o účelne vynaložené trovy, 2/ Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta napr. neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú praktiku a pod. súd je povinný ex offo skúmať, či si žalobca nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky a vo vzťahu k predmetnej žalobe napr. skúma, či zmluva má všetky náležitosti, resp., či absencia niektorých údajov v zmluve nemá za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru; dokonca s účinnosťou od 1.5.2014 je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku bez toho, aby sa spotrebiteľ tohto premlčania dovolával (§ 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pozn. súdu). To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo vyššie uvedenom smere a preto je vôbec na zváženie, do akej miery sú vstupy vedľajších účastníkov v spotrebiteľských veciach z ich vlastnej iniciatívy odôvodnené a najmä v tejto súvislosti ich prípadné trovy účelne vynaložené. 3/ Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajších účastníkov do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o ich vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpili do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnili na svoje zastúpenie advokáta, hoci zo samotnej ich podstaty vyplýva, že musia byť schopní pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstúpili do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať ich trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastúpenie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa (bod 3/ je výňatkom z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2013 sp. zn. 5Co/102/2013, pozn. súdu).
Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal vôbec.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.