Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/759/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Viktórie Midovej, v právnej veci navrhovateľa: Š. V., O.. XX. XX. XXXX, V. X. Š., M.. U. X, proti odporcovi: E. I. - U., F. U. P. X. Z.D., T. XXX/XX, IČO: 40 389 987, zastúpeného JUDr. Marekom Gibom, advokátom so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova 1234/4, v konaní o zaplatenie 1.300 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 06. 03. 2014 č.k. -142 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.300 eur. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle , a , vzal za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 26. 07. 2010 pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého mal navrhovateľ vykonať pre odporcu konkrétne práce mimo pracovného pomeru. V predmetnom prípade bola medzi nimi uzavretá dohoda písomne na dohodnutý výkon pomocných prác na strojovom zariadení s odmenou dojednanou v článku I. bod 5 dohody, s rozsahom pracovného času dohodnutom v článku I. bod 3 tejto dohody. Na základe tohto zistenia súd prvého stupňa uzavrel, že z formálneho hľadiska dohoda obsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom. Navrhovateľ predložil súdu kópiu dohody o pracovnej činnosti, z obsahu ktorej vyplynula výška odmeny 7 eur/hod v čistom. Originál tejto dohody zo strany navrhovateľa napriek viacerým výzvam zo strany súdu predložený nebol. Odporca predložil súdu originál pracovnej dohody o pracovnej činnosti, z obsahu ktorej vyplynulo, že odmena bola dojednaná vo výške 2 eur/ hod bez dodatku v čistom. Z dôvodu spornosti dojednania výšky dohodnutej odmeny vyplývajúcej z listinných dôkazov súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov - osôb, ktoré v rovnaký deň a na rovnaké práce uzavreli dohody s odporcom. Svedok X. Č. uviedol, že medzi ním bola dojednaná dohoda o odmene s odporcom vo výške 2 eur/hod, ktorú skutočnosť zdokladoval aj predložením dohody o pracovnej činnosti. Svedok C. Z. potvrdil taktiež dojednanie odmeny vo výške 2 eur/hod. Obaja svedkovia potvrdili, že pri uzatváraní dohody bol jeden originál dohody vydaný zamestnancovi. Svedok M. nepotvrdil, že by mal navrhovateľ s odporcom uzavretú dohodu s odmenou vo výške 7 eur/hod, podľa jeho názoru bola dohodnutá odmena vo výške „asi 10 eur/hod slovne“. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal výšku dojednanej odmeny s odporcom, tak ako tvrdil v žalobnom návrhu. Predložil súdu (iba) kópiu dohody, z ktorej evidentne vyplynulo, že bol na nej urobený zásah, čo sa týka úpravy dopísania písacím strojom. Z tohto dôvodu súd

prihliadol na obsah originálov listín predložených odporcom a svedkom Č.. V ďalšom súd prvého stupňa zameral dokazovanie na zistenie, či navrhovateľ vykonal pre odporcu práce, ktoré boli predmetom ich dohody. Z výpovede navrhovateľa a svedkov Č., Z. R. M. mal súd prvého stupňa za preukázané, že všetci po príchode do Slovinska uzavreli nové zmluvy so spoločnosťou H-mont d.o.o., na základe ktorej vykonávali práce v Nemecku. Samotný navrhovateľ vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že novú zmluvu uzavrel z dôvodu, že uvedená firma prebrala zamestnancov od odporcu. Navrhovateľ potvrdil, že práce vykonával v meste Darmstadt, tak ako bolo dojednané v zmluve so spoločnosťou H-mont d.o.o., pre firmu GBT Bücolit GmbH, kde ich vyslala firma H-mont d.o.o. Pracovné úlohy im zadával poverený pracovník firmy GBT Bücolit GmbH. Za vykonanú prácu bol navrhovateľ aj odmenený zo strany tejto spoločnosti. Prevzatie odmeny potvrdili aj svedkovia Č.Á., Z. R. M. od spoločnosti H-mont d.o.o. Z takto vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ a ani ostatní svedkovia nevykonali žiadne práce pre odporcu, za ktoré by im prináležala odmena. Súd prvého stupňa tiež vyvodil, že uzavretie novej samostatnej zmluvy navrhovateľa a svedkov so spoločnosťou H-mont d.o.o. nebolo dôvodné, keďže vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporca si voči navrhovateľovi a aj voči svedkom plnil povinnosti zamestnávateľa, a to v súlade Dohodou o spolupráci č. XX/XXXX o vykonaní práce a diela, ktorú mal uzavretú so spoločnosťou H-mont d.o.o. Nakoľko súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že v Dohode o pracovnej činnosti uzavretej s odporcom bola dojednaná odmena vo výške 7 eur/hod a rovnako nepreukázal, že pre odporcu vykonal dohodnutý rozsah prác, neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere, a preto súd prvého stupňa jeho návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol v súlade s Odporca mal v konaní úspech, ale trovy konania nevyčíslil, preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa a a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu vyhovie. Vytkol súdu prvého stupňa, že nezobral do úvahy vykonaným dokazovaním zistenú skutočnosť, a to, že zo strany odporcu bol podvedený. Odporca mu totiž sľuboval 7 eur na hodinu v čistom. Dovolával sa spravodlivého rozhodnutia vo veci.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Odvolanie podľa jeho názoru obsahuje tvrdenie, ktoré navrhovateľ nepreukázal. Súd prvého stupňa totiž jednoznačne zistil, že navrhovateľ nevykonával pre odporcu žiadnu prácu, preto mu odmena nepatrí.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov ( a ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Krajský súd v Košiciach verejne vyhlásil rozsudok dňa 02. 09. 2015 o 09.45 hod. v poj. miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 27. 08. 2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. ,

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

Navrhovateľ namietal podľa obsahu odvolania dôvody podľa ust. a , t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až 135

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až 135 alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa ust. , potvrdil.

Odvolacie námietky odporcu boli uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa a s týmito sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Navrhovateľ sa v tomto konaní domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu 1.300 eur titulom odmeny za vykonanú prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti uzavretej s ním dňa 26. 07. 2010.

Správne súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno o preukázaní nároku voči odporcovi, teda o povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľovi odmenu za vykonanú prácu. Vykonaným dokazovaním totiž nebolo preukázané, že by navrhovateľ pre odporcu vykonal prácu na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 26. 07. 2010, za ktorú by navrhovateľovi patrila odmena.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia plynie, že zamestnancovi patrí mzda len v prípade vykonania práce pre zamestnávateľa. Na tomto závere nemení nič skutočnosť, aká dohoda o výške mzdy je medzi nimi dojednaná.

Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením „dvoch bremien“. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môže privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. veta prvá, podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkov konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal, že by pre odporcu vykonal prácu, za ktorú by mu prináležala odmena. Naopak v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vykonal práce pre spoločnosť H-mont d.o.o., a to na základe písomne uzavretej zmluvy, predmetom ktorej bol výkon pomocných prác pre spoločnosť GBT Bücolit GmbH, teda pre inú spoločnosť ako je uvedený odporca v tomto konaní.

Pokiaľ teda navrhovateľ pre odporcu žiadne dojednané práce nevykonal, nemôže mu patriť ani požadovaná odmena. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ návrh v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že zo strany odporcu mu bola prisľúbená odmena vo výške 7 eur/hod za situácie, pokiaľ navrhovateľ pre odporcu žiadne práce nevykonal, je otázka výška odmeny irelevantná. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že navrhovateľ vykonal práce pre inú spoločnosť, ktorá nie je obsahom dohody o výške odmeny uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom viazaná.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Úspešný odporca náhradu trov konania neuplatnil a iné trovy zo spisu nevyplynuli, preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.