Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_12C-48-2015.pdf
PDF · 100.83 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, 040 01 Košice, právne zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX Z., o zaplatenie 327,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 28.1.2013 do zaplatenia a sumu 19,18 eur na trovách konania, a to v pravidelných mesačných splátkach po 30,00 eur mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky žalovaná stráca výhodu splátok.
V prevyšujúcej časti súd konanie o zaplatenie sumy 65,00 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .
Súd žalobu v časti o zaplatenie 62,21 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 62,21 eur od 28.01.2013 do zaplatenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 01.12.2014 na tunajšom súde žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 327,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 262,21 eur od 28.01.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi ním a žalovanou došlo dňa 27.12.2012 k uzatvoreniu rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s tým, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bodu 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol tento súhlas zaslaný zaslaním predzmluvného formulára a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Podľa tvrdenia žalobcu sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 327,21 eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 62,21 eur, pričom celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú RPMN a jej percentuálna výška je uvedená v uzatvorenej zmluve. Žalobca predloženými písomnými výzvami vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku,
a preto si žalobca uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur v súlade s článkom IV bodu 5 rámcovej zmluvy. Celková dlžná suma tak predstavuje 327,21 eur spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej výške 8,75 % ročne zo sumy 262,21 eur od 28.01.2013 do zaplatenia.
Žalobca pred prvým pojednávaním podaním zo dňa 05.01.2015 doručeným súdu dňa 20.01.2015 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur späť.
Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže žaloba bola vzatá v časti o zaplatenie skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 eur s príslušenstvom späť pred začatím pojednávania, nevyžaduje sa súhlas žalovanej s týmto čiastočným späťvzatím, preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení § 96 Občianskeho súdneho poriadku konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.
Predmetom tohto konania po čiastočnom späťvzatí žaloby je tak zaplatenie sumy 262,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 262,21 eur od 28.01.2013 do zaplatenia titulom nesplnenia povinností žalovaného zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené. Právny zástupca žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 17.06.2015 ospravedlnil svoju neúčasť ako i neúčasť žalobcu na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Preto v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 01.12.2014 spolu s jej prílohami, a to rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 27.12.2012, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.12.2012, výpisom z účtu žalobcu, jednotlivými upomienkami, vyjadreniami žalobcu a s obsahom v spise ďalších pripojených listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že od žalobcu si zobrala úver vo výške, ako uviedol žalobca v žalobe, rovnako nepoprela skutočnosť, že úver prestala splácať. Zároveň uviedla, že je si vedomá svojho záväzku voči žalobcovi, ktorý chce aj vyrovnať, avšak momentálna finančná situácia jej nedovoľuje vykonať jednorazovú úhradu. Preto požiadala o splatenie dlžnej sumy formou mesačných splátok, a to maximálne vo výške 30 eur mesačne.
Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 27.12.2012 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. Bodu 3 rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadala o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas formou elektronickej pošty kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný. Na základe takto uzavretej zmluvy sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú sumu 262,21 eur, ktorá bola tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov vo výške 62,21 eur, a to v lehote do 27.01.2013. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaný sumu poskytnutého úveru žalobcovi nevrátil v lehote splatnosti, a preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia.
Súd výzvou zo dňa 12.12.2014 vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či trvá na podanej žalobe v časti požadovanej odplaty za poskytnutý úver v sume 62,21 eur a v sume 65 eur ako skutočne vynaložených nákladov, nakoľko mal za to, že navýšenie 62,21 eur za 30 dní, v pomere k poskytnutej sume predstavuje 31,10 % za 30dní, t.j. 1,036 denne (378,14 % ročne), a takéto navýšenie je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 20.01.2015 trval na podanej žalobe v časti odplaty, pretože túto sumu vo výške 62,21 eur nepovažoval za neprimerane vysokú. Zároveň uviedol, že žalovaná si výšku úveru zvolila sám, pričom výška odplaty bola vyjadrená určito a jasne v závislosti od zvolenej výšky úveru prostredníctvom internetovej stránky.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 266/2005 Z.z.“), zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno c) zákona č. 266/2005 Z.z., dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona č. 266/2005 Z.z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadovaní pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa ustanovenia § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.
Podľa ustanovenia § 39 odsek 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený záväzkový vzťah, a to na základe Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.12.2012 uzavretej prostredníctvom diaľkovej komunikácie tak, že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s článkom III. bodu 3 rámcovej zmluvy. Žalovaná sa zaregistrovala na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Zmluva a jej prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich obsahom, pričom žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Na základe takto uzavretých zmlúv žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200 eur. Táto suma bola žalovanej poukázaná na ňou uvedený účet, čo vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z účtu. Súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti z týchto zmlúv a žalobcovi nevrátila sumu poskytnutého úveru riadne a včas, t.j. v lehote splatnosti do 27.01.2013, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná.
Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 200 eur, ktorý mala žalovaná vrátiť do jedného mesiaca spolu s odplatou vo výške 62,21 eur. Predmetná úverová zmluva je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom s dôverou bez možnosti individuálne ovplyvniť zmluvné podmienky. Spotrebiteľské zmluvy uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ vopred určuje v návrhu obsah zmlúv a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, môže návrh len prijať alebo odmietnuť. Súd sa v tomto smere nestotožnil s názorom žalobcu, že výšku odplaty za poskytnutie úveru si žalovaný zvolil sám, pretože výška odplaty sa odvíjala od výšky úveru a doby jeho splatnosti, preto pri konkrétnej sume úveru poskytnutého úveru a konkrétnej dobe jeho splatnosti bola výška odplaty určená žalobcom, a preto žalovaný ako spotrebiteľ buď zmluvu ako celok prijal alebo ju mohol ako celok odmietnuť.
Odplata za poskytnutie úveru v percentuálnom vyjadrení predstavuje 31,10 % na obdobie jedného mesiaca. Táto odplata však v prepočte na rok predstavuje 378,14 %. Je teda zrejmé, že dohodnutá odplata je jednak v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 1a odsek 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého je pri úvere poskytnutom na obdobie kratšie ako tri mesiace najvyššia prípustná výška odplaty 30% ročne, avšak zároveň dohodnutú odplatu vo výške 31,01 % za poskytnutie úveru na obdobie jedného mesiaca súd považuje za dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi, ako i neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže takáto odplata je mnohonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Takúto výšku odplaty však súd považuje za v rozpore s dobrými mravmi a predpismi spotrebiteľského Občianskeho práva. Súd má za to, že zo strany žalobcu sa v tomto prípade jedná až o praktiky, ktoré nemá možnosť dlžník ako spotrebiteľ ovplyvniť, pretože tento postup je už vopred pripravený na predtlačených formulároch - tlačivách a dopisujú sa len konkrétne čísla, resp. údaje. Takéto dojednania v zmluve a v zmluvných dojednaniach o takejto vysokej zmluvnej odmene považuje súd pre rozpor s dobrými mravmi za neplatné, pretože odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods.
1 a ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd prihliada ex offo. V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty (odmeny) za poskytnutie peňažnej istiny dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a preto odporujúcu dobrým mravom je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám ktoré uplatňujú banky pri poskytovaní obdobných úverov alebo pôžičiek. Uvedený právny názor je v zhode aj s právnym názorom už vyjadreným napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nesporné, že žalovaná sa so splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, a preto žalobca má právo i na zaplatenie úroku z omeškania. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v ním uplatnenej zákonnej výške iba zo sumy poskytnutého úveru, s ktorej vrátením bol žalovaný v omeškaní, t.j. úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200 eur od 28.01.2013 do zaplatenia.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná iba v časti o zaplatenie sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200 eur od 28.01.2013 do zaplatenia, a preto jej v tejto časti vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie odplaty vo výške 62,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 28.01.2013 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného súd povolil žalovanej splátky dlžnej sumy v mesačných splátkach po 30 eur, pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, ktoré je povinná uhradiť vždy k 25. dňu v mesiaci žalobcovi.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 odsek 2 veta prvá v spojení § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca svojím späťvzatím zavinil, že konanie v časti o zaplatenie sumy 65 eur muselo zastaviť, pričom nebolo preukázané, že sa tak stalo pre správanie žalovaného, preto v tejto časti nebol žalobca úspešný. Zároveň žalobca nebol úspešný ani v časti o zaplatenie sumy 62,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 28.01.2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 28.01.2013 do zaplatenia mal žalobca úspech. Žalobca bol tak úspešný v časti o zaplatenie sumy 200 eur a neúspech v časti o zaplatenie sumy 127,21 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje pomer úspechu žalobcu v rozsahu 61,12 % k jeho neúspechu v rozsahu 38,88 %. Po odpočítaní pomeru úspechu žalobcu od úspechu žalovaného vzniklo žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 22,74 %.
Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,50 eur a z trov jeho právneho zastúpenia za poskytnutie právnej služby advokátom za 2 úkony právnej služby (1. príprava a prevzatie zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - žaloba) v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci 327,21 eur, z ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 24,90 eur podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky a paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky. Výška odmeny vrátane paušálnych náhrad predstavuje sumu 65,88 eur (49,80 eur + 2x8,04 eur/RP/).
Súd tak priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 22,74 %, t.j. na zaplatenom súdnom poplatku sumu 4,20 eur a na trovách právneho zastúpenia sumu 14,98 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods. 1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.