Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CPr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Júliou Weiserovou v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom S., S. XX, právne zast. JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Vranov nad Topľou, Kalinčiakova 10, proti žalovanému: PUMPERHAUS, s.r.o. Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 5, IČO : 46 511 318, práv. zast. JUDr. Štefan Kamenický, AK Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 7, o neplatnosť výpovede, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému k rukám jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 524,30 Eur a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 31.12.2013 domáhal, aby súd rozhodol, že výpoveď daná žalobcovi zo strany žalovaného dňa 13.11.2013 je neplatná. Uviedol, že dňa 29.5.2013 bol medzi ním a žalovaným založený pracovný pomer do dobu neurčitú uzatvorením pracovnej zmluvy s dohodnutým nástupom od 1.7.2013. On od 1.6.2013 do 24.9.2013 riadne vykonával svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a odo dňa 25.9.2013 bol práceneschopným. Doklad o PN odovzdal zamestnávateľovi dňa 25.9.2013. Dňa 8.10.2013 dal podnet na inšpektorát práce za účelom vykonania inšpekcie u žalovaného. Ku kontrole predložil i oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Kontrolou bol okrem iného zistené, že žalovaný nedoručil písomnosť o skončení pracovného pomeru v súlade u . Dňa 13.11.2013 obdržal poštou list zo dňa 8.11.2013 s prílohami, v ktorom žalovaný uvádza, že dňa 18.10.2013 mu zaslal list zo dňa 16.10.2013 s príl. na adresu Z. X, S. a list sa mu vrátil s poznámkou "adresát neznámy". Skutočnosť, že v tom čase už býval na adrese S., S. XX bola známa i žalovanému. V prílohách listu, sa nachádzal list zo dňa 16.10.2013, potvrdenie o PN a oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe ku dňu 31.8.2013, pričom skúšobná doba mu uplynula už 1.7.2013. V liste zo dňa 16.10.2013 žalovaný tvrdí, že dňa 23.8.2013 mu doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru osobne, on ho však údajne odmietol prevziať. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, v tom čase nemal žiadnu vedomosť o tom, že s ním má byť pracovný pomer ukončený. V závere konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný s ním nemohol skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 31.8.2013 nakoľko v tej dobe sa už v skúšobnej dobe nenachádzal. Táto uplynula dňa 1.7.2013.

Vo svojej ústnej výpovedi potvrdil, že uzavrel zmluvu o pracovnom pomere odo dňa 1.6.2013 so žalovaným. Predtým pracoval vždy na dohodu a to pre firmu Loracing a pre p. Q.. Potom ho zazmluvnili pracovnou zmluvou, avšak on nedisponuje pracovnou zmluvou podpísanou oboma stranami, takáto neexistuje. Vznik pracovného pomeru však nespochybňoval. V tom istom čase pracoval pre firmu PUMPERHAUS na základe pracovnej zmluvy a pre firmu Loracing, ako aj pre p. Q. na základe dohody.

Podľa jeho názoru bol pracovný pomer so žalovaným dohodnutý so skúšobnou dobou jeden mesiac. Od mesiaca 8/2013 išiel na PN, pričom doklad o PN poslal p. O. prostredníctvom p. O.. V mesiaci 11/2013 mu bol doručený písomne list od firmy PUMPERHAUS, kde s ním táto firma ukončila pracovný pomer k 31.8.2013. On vôbec nevedel o tom, že s ním žalovaný pracovný pomer plánuje ukončiť. Nikto mu žiadnu písomnosť osobne nedoručoval, spochybňoval, že by ma pri výkone práce pre firmu Loracing navštívila p. O. Q.Í. a G. O. a doručovali mu výpoveď. Dňa 24.8.2013, kedy mu mala byť doručovaná výpoveď pracoval vo večerných hodinách, niekedy o 19.30 a 20.00 hod. nastupoval do smeny, išlo o sobotu, kedy mala byť diskotéka, tak si to pamätal. O tom, že mu žalovaný plánuje dať výpoveď sa dozvedel už predtým ako mi táto bola doručená poštou, a to niekedy v septembri 2013, po tom, ako zamestnávateľovi doručil PN, pretože mu volal p. Q. a túto skutočnosť mu telefonicky oznámil.

Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Konštatoval, z oznámenia o skončení pracovného pomeru vyplýva, že pracovný pomer bol so žalobcom ukončený v skúšobnej dobe k 31.8.2013. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého neplatnosť ukončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec alebo aj zamestnávateľ uplatniť najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa keď mal pracovný pomer skončiť. Dvojmesačná lehota má prekluzívny charakter, a nemožno ju navrátiť nijakým spôsobom. Žaloba bola súdu doručená až 31.12.2013, teda po uplynutí 2-mesačnej prekluzívnej lehoty. Výpoveď sa považuje za doručenú momentom, kedy ju zamestnanec odmietol prevziať, t.j. dňa 24.8.2013. Konštatoval, že žalobcovi bola doručovaná výpoveď osobne a to v mieste, kde pracoval u inej spoločnosti na dohodu, tento ju však odmietol prevziať. Napriek tomu sa však žalovaný pokúšal doručovať žalobcovi výpoveď aj iným spôsobom a to písomne na adresu, ktorá bola uvedená v pracovnej zmluve, i tento pokus však bol neúspešným. Zásielka sa vrátila z adresy pobytu žalobcu ako nedoručená. Konštatoval, že z dôkazného pohľadu tohto sporu je najdôležitejší list samotného žalobcu z 9.10.2013 adresovaný zamestnávateľovi PUMPERHAUS s.r.o., v ktorom sám žalobca hovorí, že mailom zo dňa 7.10.2013 ho žalobca informoval o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013. Žalobca teda preukázateľne najneskôr v októbri 2013 vedel, že sa mu pracovný pomer skončil ku 31.8.2013 mohol žalovať neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013 do 31.10. resp. 1.11.2013. Teoreticky by mohol prichádzať do úvahy ešte dátum 9.12.2013, avšak skutočne len teoreticky vychádzajúc z toho, že už tu nie je pochybnosť o tom, že vedel o skončení prac. pomeru. Žalobca teda žaloval po dvojmesačnej lehote. Aj keby bola výpoveď skutočne neplatná, nemôže sa domáhať vyslovenej neplatnosti vzhľadom na ustanovenie .

Vykonaným dokazovaním, výsluchmi účastníkov konania, za žalovaného konajúcou osobou O. Q., svedkyne G. O., oboznámením sa s pracovnou zmluvou zo dňa 29.5.2013, oznámením o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 23.8.2013, zápisnicou o neprevzatí výpovede zo dňa 24.8.2013, potvrdením o prevzatí PN zo dňa 25.9.2013, listom doručeným Inšpektorátu práce Košice dňa 8.10.2013, oznámením Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.11.2013, listom žalovaného zo dňa 8.11.2013, listom žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 9.10.2013, odpoveďou na list zo dňa 9.10.2013 datovaného dňom 16.10.2013, výpisom Sociálnej poisťovne a oboznámením sa s obsahom spisu súd zistil nasledovný skutkový stav:

Za žalobcu konajúca osoba O. Q., uviedla, že pracovný pomer so žalobcom uzavreli, po tom čo tento prišiel za jej manželom s ktorým sa osobne poznal a žiadal ho, aby mu poskytol nejakú prácu, pretože jeho manželka bola tehotná. Dcéra otvárala prevádzku a tak mu navrhli, že by mohol u nej zastávať miesto prevádzkara. Ona sama mu dala pokyn, aby išiel za ich ekonómkou za účelom podpísania pracovnej zmluvy. Tento prisľúbil, že za ekonómkou pôjde, preto považovala vec za vybavenú. Žalovaný disponuje jedným exemplárom ich pracovnej zmluvy, pretože táto mu bola doručovaná mailom. Od 1.6.2013 vznikol žalobcovi pracovný pomer, tento u nich aj pracoval a to v mesiaci jún, júl a august asi do 23.8.2013. Prácu si však riadne nevykonával, často sa vyhováral, že sa nemá ako dostať z Košíc do Sp. Novej Vsi, že manželka je chorá, mal rôzne výhovorky, s tým že si to potom odrobí. Keďže skonštatovali, že žalobca nie je dobrým zamestnancom rozhodli sa dať mu výpoveď. Išlo o výpoveď v skúšobnej dobe, pretože si dohodli 3 mesačnú skúšobnú dobu, a nie skúšobnú dobu v trvaní jedného mesiaca, tak ako je to uvedené v ním predloženej pracovnej zmluve. So žalobcom predloženou pracovnou zmluvou sa podľa jej názoru manipulovalo. Zamestnancom na stály pracovný pomer dávajú vždy skúšobnú dobu tri mesiace, zamestnávajú i dohodárov, u ktorých je iná situácia. Čo sa týka žalobcom predloženej zmluvy uviedla, že i sám žalobca mal pečiatku ako prevádzkar k dispozícii. Ona osobne sa pokúšala doručiť žalobcovi výpoveď v sídle firmy Loracing s.r.o., kde tento pracoval, a to za prítomnosti ekonómky.

Oboznámila ho s tým, že zásielka obsahuje výpoveď v skúšobnej dobe. On zásielku odmietol prevziať a žiadal, aby mu bola poslaná poštou. Peniaze alebo iné písomností sa mu stále doručovali osobne, pretože mal exekúcie, takže sa domnievala, že za tým bude asi niečo také. Z tejto situácie bol urobený aj písomný záznam. Následne mu posielali zásielku poštou na adresu, ktorú uviedol ekonómke ako podklad k pracovnej zmluve, tá sa vrátila nedoručená. Potom už komunikovali iba mailom, resp. písomne, ona mu napísala mail, na ktorý on reagoval písomne dňa 9.10.2013 s tým, že reaguje na mail zo dňa 7.10.2013, v ktorom bol informovaný o skončení pracovného pomeru k 31.8.2013. Žalobca už v septembri 2013 pre firmu Pumperhaus s.r.o. žiadnu prácu nevykonával.

Svedkyňa G. O. uviedla, že má vlastnú účtovnícku firmu, ktorá sa zaoberá spracovaním miezd, daňových priznaní, vedie účtovníctvo a pod. pre rôzne firmy. Jej klientelu tvorí 16 firiem, vrátane žalovaného. Podľa pokynu spoločnosti pre ktorú pracuje vyhotovuje i pracovné zmluvy. Pracovnú zmluvu, ktorú vypracovala na pokyn žalovaného pre žalobcu má založenú vo svojej dokumentácii, táto však zamestnancom nikdy podpísaná nebola. Na okolnosti doručovania výpovede žalobcovi si pamätala, išlo o doručenie skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktoré ona vypracovala na pokyn p. Q.. Ona sama bola práceneschopná, na požiadanie však išla doručiť písomnosť žalobcovi v sobotu v popoludňajších hodinách. Žalobca pracoval aj pre firmu Loracing, kde ho spolu s pani Q. zastihli v snahe doručiť mu písomnosť oproti podpisu. Tento zásielku odmietol prebrať, odmietol prebratie podpísať s tým, že mu to majú zaslať poštou. Zo schôdzky urobila písomný záznam. Následne počas jej neprítomnosti vo firme doručil prostredníctvom nejakého pána O. doklad o svojej práceneschopnosti. Doklad oproti podpisu prebrala jej zamestnankyňa a dala jej ho na kopu. Keď ho po ukončení vlastnej práceneschopnosti objavila, ihneď vec oznámila p. Q. a zároveň mailovala žalobcovi, že pracovný pomer s ním bol skončený. Nasledovala ďalšia mailová komunikácia a žalobca zaslal list datovaný dňom 9.10.2013, ktorým oznámil, že pre žalovaného vykonával činnosť i v mesiaci 9/2013, čo sa však nezakladalo na pravde, pretože tento v 9/2013 vykonával činnosť pre spoločnosť Loracing ako pracovník SBS a nie pre žalovaného, kde pracoval ako prevádzkar. Ukončenie pracovnému pomeru mu zasielali i poštou, spolu s dokladom o PN a inými písomnosťami na adresu jeho pobytu, z ktorej sa však zásielka vrátila ako nedoručená. Potom zistila adresu prechodného pobytu žalobcu a tento zásielku prebral dňa 14.11.2013. Tvrdila, že žalobca už k 31.8.2013 vedel, že pracovný pomer s ním bol ukončený, takže jej nie je zrejmé prečo s podaním žaloby čakal. Posledná výplata mu bola vyplácaná za mesiac 8/2013 a vyplatené mu riadne boli i predchádzajúce výplaty. Peniaze preberal v hotovosti, alebo prostr. kamaráta, ktorý ich vkladal na účet jeho syna, pretože žalobca mal na svojom účte exekúciu.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.5.2013 súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, pričom deň nástupu do práce bol dohodnutý dňom 1.6. 2013. Išlo o zmluvu na funkciu prevádzkar. Ani jeden z predložených exemplárov zmluvy (čl. 6 - exemplár predložený žalobcom, čl. 87 - exemplár predložený žalovaným) nie je podpísaný oboma zmluvnými stranami. Na zmluve predloženej žalobcom je skúšobná doba dohodnutá v trvaní 1 mesiac, na zmluve žalovaného sú to 3 mesiace.

Zo Skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, zo dňa 23.8.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi skončenie pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013 bez uvedenia dôvodu v skúšobnej dobe.

Zo zápisnice o neprevzatí výpovede zo dňa 24.8.2013 súd zistil, že O. Q. ako poverená osoba podľa splnomocnenia konateľkou zo dňa 13.11.212 (čl. 85) a G. O. ako svedok doručovali v sídle firmy Loracing s.r.o., žalobcovi písomnú výpoveď z pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa. Žalobca výpoveď odmietol prevziať a odmietol tiež podpísať odmietnutie prevzatia výpovede.

Z potvrdenia zo dňa 25.9.2013 súd zistil, že p. O. v tento deň odovzdal PN žalobcu v kancelárii p. BU..

Z listu doručeného Inšpektorátu práce Košice dňa 8.10.2013 súd zistil, že žalobca spolu so Š. O. dali podnet na vykonanie kontroly vo firme PUMPERHAUS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 5, Sp. Nová Ves.

Z oznámenia Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.11.2013 súd zistil, že tento kontrolou zistil u žalovaného v oblasti zamestnávania rôzne nedostatky, okrem iného aj, že na pracovnej zmluve žalobcu a žalovaného chýbal podpis zamestnanca a žalovaný nedoručil písomnosť o skončení pracovného pomeru v súlade s .

Zo sprievodného listu zo dňa 8.11.2013 súd zistil, že z dôvodu vrátenia nedoručeného listu z adresy žalobcu S., Z. X, mu list zo dňa 16.10.2013, skončenie pracovného pomeru a potvrdenie o PN bolo zasielané opätovne na adresu S., S. XX. Obálka vrátená ako nedoručená dňa 18.10.2013 sa nachádza na čl. 26.

Z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 9.10.2013 súd zistil, že tento reagoval na mail žalovaného zo dňa 7.10.2013 ktorým ho informovali o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013 tak, že by rád vedel akým spôsobom bol pracovný pomer ukončený, kto písomnosť prevzal a na základe akého dôvodu bol pracovný pomer ukončený. Zároveň uviedol, že mu nie je zrejmé ako mohol byť pracovný pomer ukončený keď ešte do 24.10. 1013 si riadne vykonával prácu a jeho posledná smena bola dňa 20.10. 2013 i to, že doklad o PN mu bol vrátený až po dvoch týždňoch po doručení.

Z "odpovede na list zo dňa 9.10.2013" datovaného dňom 16.10.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že tento v mesiaci pre neho nevykonával žiadnu činnosť. Strážil objekt ako pracovník SBS pre firmu Loracing s.r.o.. Zároveň mu bolo oznámené, že potvrdenie o práceneschopnosti mal odovzdať zamestnávateľovi, nie firme BBA Ekonomic s.r.o., pretože táto spoločnosti Pumperhaus s.r.o. iba externe spracuváva mzdy. Potvrdenie o PN bolo žalobcovi vrátené. V písomnosti je zároveň uvedené, že dňa 24.8.2013 bol žalobcovi osobne doručovaný list o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ktorý on odmietol prebrať.

Z výpisu Sociálnej poisťovne súd zistil, že žalobca bol do ich registra prihlásený žalovaným dňa 6.9.2013 počnúc od 1.6.2013. Dátum ukončenia prihlásenia absentuje.

Podľa , , písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku. Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia zákona, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa , pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa , , v pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace, a u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, je najviac šesť mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná.

Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že k vzniku pracovného pomeru medzi účastníkmi konania nedošlo na základe platne uzavretej písomnej pracovnej zmluvy podľa v platnom znení, avšak nedodržanie písomnej formy nepostihuje neplatnosťou. Pracovný pomer tak vznikol ústnou formou, resp. konkludentne (zo

správania zamestnávateľa i zamestnanca je možno vyvodiť úmysel uzatvoriť riadny pracovný pomer) a vznik pracovného pomeru ani jedna z procesných strán nespochybňovala. Na rozdiel od pracovného pomeru však skúšobná doba v zmysle musí dojednať písomne, inak je jej dojednanie neplatné. K písomnému dojednaniu skúšobnej doby nedošlo, keďže žalobca nikdy písomnú pracovnú zmluvu nepodpísal, žalovaný však v domnení, že tak žalobca učinil, bol presvedčený, že skúšobná doba rovnako ako u ostatných zamestnancov, bola dojednaná v trvaní 3 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že s prácou žalobcu nebol spokojný, rozhodol sa ukončiť pracovný pomer ešte v rámci domnelej 3-mesačnej skúšobnej doby, pričom oznámenie o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa snažil žalobcovi, pretože takto to bolo pri kontakte s ním zaužívané doručiť osobne, na pracovisku pri výkone jeho práce pre firmu Loracing s.r.o.. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 31.8.2013 bolo doručované dňa 23.8.2013 konateľom poverenou osobou, O. Q. a ekonómkou, ktorej firma pre žalovaného spracovávala ekonomiku, G. O.. Žalobca podľa ich vyjadrenia písomnosť prebrať odmietol, pričom odmietnutiu predchádzalo poučenie o obsahu zásielky. O doručovaní bol spísaný dňa 24.8.2013 záznam.

V danom sporovom prípade mal súd teda za to, že k riadnemu doručeniu skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe došlo v zmysle už dňa 23.8.2013, teda v deň, kedy žalobca odmietol predmetnú listinu prevziať a to priamo na pracovisku firmy Loracing s.r.o., kde sa v predmetný deň tento nachádzal, pričom svoju účasť na tomto pracovisku potvrdil vo svojej ústnej výpovedi. Je pritom právne bez významu, že reálne 3-mesačná skúšobná doba dohodnutá nebola, pretože žalovaný konal v dobrej viere, že tomu tak je a zákonodarca možnosť napadnúť skončenie pracovného pomeru neplatnosťou obmedzil lehotou 2 mesiace odo dňa, kedy mal existujúci pracovný pomer podľa písomnosti skončiť, teda v tomto prípade odo dňa 31.8.2013. Podľa citovaného ustanovenia zákona totiž účinky doručenia nastanú aj vtedy, kedy zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. V zákone nie je bližšie popísaný spôsob, akým sa má toto doručenie realizovať a preto je potrebné každé takéto doručovanie hodnotiť individuálne vzhľadom na ten-ktorý sporový prípad, v ktorom sa toto realizuje. V tomto sporovom prípade odmietnutie prevzatia písomnosti žalobcom potvrdila O. Q. a G. O., pričom obe zhodne vypovedali, že žalobca tak učinil po tom, čo bol oboznámený s obsahom písomnosti, teda vedel i kedy mal byť pracovný pomer ukončený.

Za týchto okolností teda 2-mesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru začala plynúť od 1.9.2013, teda odo dňa nasledujúceho po dni kedy mal skončiť pracovný pomer podľa "Skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, zo dňa 23.8.2013" a posledným dňom na podanie žaloby bol deň 31.10.2013. Uvedená lehota je totiž lehotou hmotnoprávnou, čo v praxi znamená, že najneskôr v posledný deň uvedenej lehoty je potrebné takýto návrh podať priamo na príslušnom súdu, v opačnom prípade nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zaniká, bez ohľadu na to, či samotná výpoveď resp. iné ukončenie pracovného pomeru trpí príp. netrpí akýmikoľvek nedostatkami. Lehota na podanie žaloby tak žalobcovi uplynula 31.10.2013 a keďže tento podal žalobu na tunajší súd až 31.12.2013, učinil tak po uplynutí prekluzívnej lehoty. Za týchto okolností teda súd ďalej neskúmal či ukončenie pracovného pomeru bolo dané platne resp. neplatne, či trpí nejakými ďalšími vadami resp. nedostatkami a žalobu v celom rozsahu zamietol.

Súd preto zamietol i ďalšie žalobcove návrhy na doplnenie dokazovania dopytom na Inšpektorát práce Košice na predloženie pracovnej zmluvy žalobcu so žalovaným, pretože samotný žalobca na pojednávaní dňa 25.6.2015 konštatoval, že ním podpísaná pracovná zmluva so žalovaným neexistuje a túto skutočnosť konštatuje i samotný inšpektorát práce vo svojej správe z prevedenej kontroly (čl.9). Návrh na vyžiadanie listín potrebných k žiadosti na úver od ČSOB, ako aj listín o prihlásení a odhlásení žalobcu do registra Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves, súd zamietol, pretože pre danú fázu konania ich vyžiadanie nepovažoval za relevantné.

V závere súd uvádza, že z listu žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 9.10.2013, ktorým tento reagoval na mail žalovaného zo dňa 7.10.2013 je zrejmé, že žalobca o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2013 vedel a mal tak dostatočný časový priestor na podanie žaloby.

O trovách konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu uplatnených trov konania v celkovej výške 524, Eur, tieto pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to za 5 úkonov právnej služby po 61,87 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie vyjadrenia k návrhu, účasť na pojednávaní dňa 6.2.2014, 21.5.2015 a 2.9.2015), za 2 úkony právnej

služby po ?-tine t.j. 15,46 Eur podľa Vyhlášky č. v platnom znení (za deň 14.5.2014 a 25.6.2015 kedy sa vec neprejednávala) a 1 úkon právnej služby podľa Vyhlášky č. v platnom znení, ďalšia porada s klientom podľa citovanej vyhlášky v platnom znení (záznam na ) 4 krát režijný paušál po 8, Eur a krát režijný paušál po 8,39 Eur. Odmena za zastupovanie, a režijný paušál tak spolu činí sumu 436,92 Eur z čoho 20%-tná DPH činí 87,38 Eur, t.j. spolu 524,30 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.