Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sp/16/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, ul. 17. Novembra 2, Sabinov, za účasti L. G., bytom D. č. XX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č.k.: V XXXX/XXXX/F. zo dňa 14. januára 2015 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozhodnutie odporcu č. k.: V XXXX/XXXX/F. zo dňa 14. januára 2015.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím č.k. : V XXXX/XXXX/F. zo dňa 14.01.2015 odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa a o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Katastrálny zákon“ ) vo veci návrhu na vklad záložného práva podaného dňa 15.12.2014, ktorého prílohou je Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - U. uzavretá medzi navrhovateľom a L. G. rozhodol tak, že podľa Katastrálneho zákona návrh na vklad zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 31.10.2014 uzavrel L. G. ako záložca záložnú zmluvu v zastúpení splnomocnencom a ako záložný veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Súčasťou návrhu na vklad je aj dohoda o splnomocnení, ktorou záložca splnomocňuje ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, aby ho zastupoval vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Zároveň ako splnomocniteľ vyhlásil, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, čo je v súlade s jeho záujmami, pretože ide o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Ďalej uviedol, že dňa 15.12.2014 mu bol doručený návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 31.10.2014 uzavretej podľa a nasledujúcich ustanovení medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako zástupcom L. G. na základe vyššie uvedeného splnomocnenia ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy sú nehnuteľnosti zapísané v k.ú. Vyšný Slavkov na LV č. XXX, k.ú. Lačnov zapísané na LV č. XX, k.ú. Uzovské Pekľany zapísané na LV č. XXX, XXX a XXX a k.ú. Dubovica zapísané na LV č. XXXX, XXXX a XXXX.

Citoval ustanovenie o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Správny poriadok“ ), podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Dôvodil, že požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Podľa a Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Ďalej citoval ustanovenie , podľa ktorého pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. V súvislosti s týmto ustanovením dôvodil, že je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorým záložca L. G. splnomocnil toto združenie na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou osobou a tou je navrhovateľ, je absolútne neplatné. Dohoda o splnomocnení je dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, čo svedčí o tom, že uzavretie úverovej zmluvy je podmienené podpísaním dohody o splnomocnení. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že účel je sledovanie návratnosti poskytnutého úveru záložného veriteľa, čo spochybňuje konanie zástupcu v záujme zastúpeného. Zástupca so zastúpeným ani nekomunikuje, nekontaktuje sa s ním a dlžník podpísal dohodu bez toho, aby zástupcu poznal. Nie je preukázaná ani skutočnosť, v akom rozsahu bola vypísaná dohoda o splnomocnení v čase podpisu dlžníkom, či bolo vypísané meno konajúceho za zástupcu, či boli vypísané kolónky o nehnuteľnostiach. Z uvedeného je možné predpokladať, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je vopred určené navrhovateľom, a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru odporcu absolútne neplatné pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa . Postupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.

Ďalej argumentoval, že skutočnosť že splnomocnenca vyberá na štandardnom zmluvnom formulári veriteľ je jasným signálom o naplnení konfliktu podľa , keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. To, že navrhovateľ vyberá aktuálne nie „svojho“ advokáta, ale „svoje“ občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocniteľa v zhode , čo potvrdzuje porušenie . Uvedené konanie navrhovateľa predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku hromadného charakteru, ktorá je Zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná.

Ďalej uviedol, že v rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o plnej moci zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú ( typovú ) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť ( ). Odporca hodnotí takúto dohodu o splnomocnení ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná ( ) a to z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnosti v neprospech spotrebiteľov. Na zabezpečenie istiny - dlžnej sumy vo výške 200 Eur záložnou zmluvou sa zakladajú aj podiely na všetkých pozemkoch vo vlastníctve dlžníka. V danom prípade je tu ďalší dôvod zamietnutia návrhu na vklad záložného právo a to práve pre rozpor podporený dnes už početnou judikatúrou aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložného veriteľa a ich vzťah je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Odporca musí k právam vlastníka poskytnúť ochranu pred úkonom porušujúcim zákonom, ktorý je absolútne neplatný podľa .

Argumentoval, že kritériu uvedené v je potrebné vykladať v objektivizujúcom zmysle „rozpor záujmov“. Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola

predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka bola obmedzená. Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či záložca L. G. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jeho vôľa uzavrieť takúto dohodu bola slobodná a vážna. Dospel k záveru, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle dlžníka - záložcu, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa ( správne záložcu ), že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sa nezakladá na realite. Dôležitá je tu zákonná požiadavka podľa § 17 Správneho poriadku umožniť účastníkovi voľbu svojho zástupcu. Toto právo bolo dlžníkovi z úverového vzťahu uvedeným postupom záložného veriteľa v spojení s predložením predtlačeného ( nemenného ) zástupcu jednoznačne odňaté.

Citoval ustanovenie Správneho poriadku, , a Katastrálneho zákona a konštatoval, že v danom prípade nie sú podmienky na vklad splnené.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku citoval ustanovenia a , , a , , a , Správneho poriadku a Katastrálneho zákona. S poukázaním na vyššie citované ustanovenia dôvodil, že dohoda o splnomocnení podľa jeho názoru je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocnestvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy.

Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci ( § 3 ods. 5 Správneho poriadku ), pričom podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v danom prípade možno konštatovať, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, konkrétne aj na konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností.

Uviedol, že odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil iba konštatovanie, že záložca

- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovením , podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere

vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. V prípade dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, žeby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, žeby veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

Dôvodil, že z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z toho dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bol okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatvárania záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom aj jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Odporca nepreukázal, žeby veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Predmetná námietka je teda čo do právneho posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného stavu veci.

Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na , t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je toho názoru, že dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má na mysli, a to zmluvu ,bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, teda podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí.

V závere opravného prostriedku konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav , nesprávne právne posúdil vec a dôsledku toho vydal nezákonné rozhodnutie.

Podľa , , , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie a konane, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd konal podľa v neprítomnosti účastníkov konania a to navrhovateľa a odporcu, ktorí sa nezúčastnili na nariadenom pojednávaní a svoju neprítomnosť ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 30.06.2015 a 25.08.2015. Súhlasili s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani účastník konania L. G., ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a v čas doručené dňa 29.06.2015 a ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľ podal odporcovi dňa 15.12.2014 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX - U. do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj predmetná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a L. G. ako záložcom zastúpeným na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava dňa 31.10.2014. Z článku I. predmetnej zmluvy vyplýva, že predmetom záložnej zmluvy mali byť nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXX k.ú. Vyšný Slavkov, LV č. XX k.ú. Lačnov, LV č. XXX, XXX a XXX k.ú. Úzovské Pekľany, LV č. XXXX, XXXX a XXXX k.ú. Dubovica. Podľa článku II. predmetnej zmluvy zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa - navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.08.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka.

Obsah administratívneho spisu tvorí aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi L. G. ako splnomocniteľom a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava ako splnomocnencom, ktorá bola podpísaná účastníkmi dohody dňa 13.08.2013 a to splnomocniteľom L. G. v U. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v ten istý deň v Q.. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, ako aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode I. tejto dohody pozostávajúce z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu, ak ide o účastníka konania fyzickú osobu; obchodné meno, názov a sídlo, ak ide o účastníka konania právnickú osobu, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku, d) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3, e) oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa , ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení a s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Ako vyplýva z odôvodnia napadnutého rozhodnutia odporca dohodu o splnomocnení preskúmal v intenciách a a a dospel k záveru, že táto dohoda je absolútne neplatná.

Podľa , podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení bola uzavretá za účelom návratnosti poskytnutého úveru záložného veriteľa, teda je vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Z uvedeného je možné predpokladať, že ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci je vopred určené navrhovateľom a preto je dôvodná pochybnosť o tom, či toto združenie bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Z predchádzajúcich konaní na tunajšom súde, ako aj z konania pred odporcom v totožných veciach zo strany účastníkov konania, ktorí vystupujú v pozícii dlžníka a záložcu bolo z vyjadrení týchto účastníkov konania nepochybne preukázané, že dohoda o splnomocnení sa im predkladá navrhovateľom pri uzatváraní zmluvy o úvere, teda spolu so všetkými ostatnými listinami týkajúcimi sa tohto úveru. Účastníkovi konania tak je odňatá možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude zastupovať a obhajovať jeho záujmy. V danom prípade teda obsahom plnomocenstva bola taká realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči navrhovateľovi, t.j. konanie ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak, je ku prospechu navrhovateľa.

Súd sa stotožňuje aj s názorom odporcu, ktorý dohodu o splnomocnení hodnotí v rovine ochrany spotrebiteľa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa v spojení s z dôvodu, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci s odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľa a nevyhlásil prekvapivé právne názory, to znamená právne názory ani účastníkom nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli taký vysoký stupeň ochrany úniových práv, ako je v Európskej únii deklarovaný hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci J. A., sp. zn. C-40/08, bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená vo formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohe, kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa, mu bola už v takejto dohode nielen že obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry Súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov z 26. októbra 2006, L. K. sp. zn. C-168/05, bod 25, zo 04. júna 2009, U. Y., sp.zn. C - 243/08, bod 22 a zo 06. októbra 2009, J. A., sp. zn. C - 40/08, bod 29 vyslovil právny

názor zavedený Smernicou č. 93/13, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná, a tým minimalizovala slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa, a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, sa nezakladá na zistenej realite.

V citovanom rozsudku Najvyšší súd SR vyslovil právne vety, že ak spotrebiteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama o sebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka.

V danom prípade odporca na základe množstva totožných konaní vyslovil dôvodnú pochybnosť o tom, že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktoré vystupuje vo viacerých úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových

- veriteľových dlžníkov bude obhajovať záujmy splnomocniteľa.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností krajský súd podľa rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.