Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-375-2013.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-5C/375/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci žalobcu CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanej T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, za účasti 1. vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO: 42264154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob a 2. vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1 036,49 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 783,46 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.12.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 159,36 eura na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Heleny Strachotovej do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania a vedľajší účastníci n e m a j ú právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1 036,49 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 44,50 % ročne zo sumy 885,08 eura od 4.9.2012 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 036,49 eura od 1.12.2012 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 26.2.2012 žalovanej úver v sume 885,60 eura na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu žalovanej žalobcom tak, že žalobca za žalovanú uhradil časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcu výške poskytnutého úveru a žalovaná tovar prevzala. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 30 mesačných splátkach, každá v sume 51,07 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.3.2012. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý jej vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnila. V prípade úveru špecifikovaného vyššie žalobca žalovanú vyzval na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných upomienok, naposledy listom zo dňa 11.9.2012. Dňa 30.11.2012 sa stal splatným dlh žalovanej v sume 1 036,49 eura. S prihliadnutím na stav úverového účtu žalovanej ku dňu podania žaloby eviduje žalobca voči žalovanej pohľadávku v sume 1 036,49 eura. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 44,50 % ročne, ku dňu podpisu úverovej zmluvy. S ohľadom na skutočnosť,
že zmluvný úrok bol vypočítaný ku dňu predania prípadu na vymáhanie, t. j. k 3.9.2012, domáha sa žalobca aj zaplatenia úroku vo výške 44,50 % ročne zo sumy 885,08 eura (úverová istina) od 4.9.2012 do zaplatenia. Žalovaná túto sumu žalobcovi doposiaľ nezaplatila.
Zástupca 2. vedľajšieho účastníka z dôvodov , ktoré sú uvedené nižšie, navrhol žalobu nad sumu 783,46 eura zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb, výpoveďou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, potvrdením žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb zo dňa 26.2.2012 je zrejmé, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 885,60 eura na nákup spotrebného tovaru. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 30 mesačných splátkach, každá vo výške 51,07 eura, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počínajúc dňom 15.3.2012. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá vo výške 44,50 % ročne.
Z výpovede zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.9.2012 je zrejmé, že žalobca vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 42704852550001 s tým, že dňa 30.11.2012 sa stal splatným dlh žalovanej v sume 1 036,49 eura.
Z potvrdenia žalobcu zo dňa 28.3.2014 vyplynulo, že žalovaná zaplatila žalobcovi splátky spolu v sume 102,14 eura.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu 2. vedľajšieho účastníka, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 402/2013 zo dňa 19.6.2013). Výška úrokovej sadzby 44,50 %, ktorú požaduje žalobca, je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na tabuľku úrokových sadzieb pre spotrebiteľské úvery poskytované v tom čase Slovenskou sporiteľňou a na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, z ktorého súd vyberá: „Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. K námietke dovolateľov, že odvolací súd mal vysloviť za neplatnú z dôvodu rozporu s dobrými mravmi len tú čas dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považoval za neprimeranú, a teda nie celú dohodu o výške úrokov z omeškania, dovolací súd uvádza, že ak sa podľa § 41 Občianskeho zákonníka dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nie je možné oddeliť od ostatného obsahu. Tam, kde sa dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon (dôvod neplatnosti sa týka jeho podstatnej zložky), je právny úkon neplatný v celom rozsahu. Otázku možnosti a nemožnosti oddelenia právneho úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska oddeľovanej časti. Zmluvu, pokiaľ ide o jej zákonnom určené pojmové znaky, treba chápať ako nedeliteľný celok, v danom prípade bolo možné oddeliť časť zmluvy o pôžičke, ktorá v sebe obsahovala dohodu o výške úrokov, od samotnej zmluvy (platnosť zmlúv o pôžičke medzi účastníkmi nebola namietaná), avšak jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujedaniu o dohodnutej výške úrokov. Túto dohodu považoval dôvodne odvolací súd za neplatnú z vyššie uvedených dôvodov, a podľa obsahu ju nebolo možné deliť tak, ako to má mysli § 41 Občianskeho zákonníka.“ Je potrebné uviesť, že žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie riadneho úroku vo výške 44,50 % po dátume kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, t. j. 30.11.2012. Po dátume vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 30.11.2012 bol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ukončený a žalobca má nárok už len na zaplatenie úroku z omeškania. Navyše zmluvné pokuty navyšujú neprípustným spôsobom sankciu za omeškanie, čím dochádza k ich duplicite. Taktiež je potrebné poukázať aj na to, že všeobecné obchodné podmienky sú napísané tak drobným písmom, že sú bez optickej pomôcky nečitateľné a už samotná táto skutočnosť predstavuje, že sú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčité a nezrozumiteľné a teda neplatné ako celok. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/141/2010 zo dňa 17.1.2011, ktorým okresný súd zrušil rozhodcovský rozsudok pre porušenie spotrebiteľského práva rozhodcovským súdom (§ 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní). Súd skonštatoval, že úverová zmluva a jej všeobecné obchodné podmienky sú absolútne nečitateľné, písané malými písmenami s rozmazaným textom a nielen pre spotrebiteľa, ale aj pre súd nerozpoznateľné. Všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru nebankovým subjektom nemajú slúžiť k tomu, aby do nich neprehľadne, zložito formulované a malým písmom boli skryté zmluvné podmienky, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých nebankový subjekt predpokladá, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Taktiež je potrebné poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS. 342/09 zo dňa 15.6.2009. Rozhodnutie sa týka kúpy riadu Zepter z obdobia pred vstupom do EÚ. Súdom bolo vytknuté, že nepristúpili k výkladu práva eurokonformne a lipli výlučne na princípe zmluvnej slobody na úkor princípov vyplývajúcich z ochrany spotrebiteľa a princípu právnej istoty vyplývajúcej z dôvery spotrebiteľa. Súd sa dotkol významu veľkosti písma štandardnej zmluvy a nečestnosti postupu z umiestňovania dôležitých údajov v zmluve.
Z vyššie uvedených dôvodov súd považuje úverovú zmluvu za neplatnú. Ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z úverovej zmluvy vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 885,60 eura. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi splátky spolu v sume 102,14 eura. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 783,46 eura (885,60 eura - 102,14 eura) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca si uplatnil proti žalovanej okrem istiny aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.12.2012 do zaplatenia. Dňa 30.11.2012 sa stal splatným dlh žalovanej. Žalovaná svoj dlh žalobcovi doposiaľ nezaplatila, a preto je od 1.12.2012 v omeškaní. Z uvedených dôvodov súd, čo sa týka príslušenstva pohľadávky ohľadne sumy 783,46 eura, žalobe vyhovel.
O trovách konania medzi žalobcom a žalovanou súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., pretože je potrebné vychádzať z pomeru úspechu účastníkov konania vo veci. Súd vychádzal z hodnoty sporu v sume 1 036,49 eura. Trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 62 eur. Ďalej z odmeny za zastupovanie za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 28.8.2013 v sume 61,42 eura, podanie žaloby zo dňa 26.9.2013 v sume 61,42 eura, vyjadrenie zo dňa 31.3.2014 v sume 61,42 eura, k tomu patrí 2 x režijný paušál po 7,81 eura, 1 x po 8,04 eura a 20 % DPH v sume 41,58 eura (§ 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Náhrada trov konania je spolu v sume 311,50 eura. Žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanej zaplatenie sumy 1 036,49 eura. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 783,46 eura, pretože súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca bol teda v konaní úspešný v rozsahu 75,58 %. Žalovaná bola úspešná vo zvyšných 24,42 %. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech žalovanej, je preto 51,16 %. Pokiaľ by mal žalobca vo veci plný úspech, patrila by mu náhrada trov konania spolu v sume 311,50 eura. Vzhľadom na to, že úspech žalobcu prevyšuje úspech žalovanej o 51,16 %, patrí mu náhrada trov konania v sume 159,36 eura (51,16 % zo sumy 311,50 eura), ktorú súd zaviazal zaplatiť žalovanú žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Heleny Strachotovej (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
O trovách konania medzi žalobcom a vedľajšími účastníkmi súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje úspech vedľajších účastníkov je 51,16 %. Vedľajší účastníci vstúpili do konania na podporu žalovanej ako spotrebiteľa. Súd to posúdil ako prípad hodný osobitného zreteľa, a preto nepriznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania voči vedľajším účastníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Vo Svidníku dňa 2. septembra 2015