Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-109-2022.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Subarea
24Co/109/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v spore navrhovateľa: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX/XX, B., zastúpený advokátom: Mgr. Vladimírom Ľuptákom, so sídlom M. Mišíka I. 2752/4A, Prievidza, proti odporcovi: D. E., nar. XX.XX.XXXX, adresa F. XXXX/X, B., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., so sídlom Martina Granca 3618/44, Bratislava – Dúbravka, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 3. augusta 2022, č.k. 25C/29/2022-14, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a výrokom II. odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 132 ods. 1 až 3, § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 a 3 a § 331 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva (Ďalej len „LV“) č. XXXX kat. úz. G., byt č. X, X. poschodie, vchod č. XX, v celosti, v bytovom dome č. s. XXXX postavenom na CKN parc. č. 624/29 o výmere 469 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX k. ú. G. a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve v podiele 6183/235565 (ďalej len „Nehnuteľnosti“) a to vrátane ich prevodu, zaťaženia v prospech inej osoby, zriadenia akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, akéhokoľvek iného zaťaženia nehnuteľností, ktorých je podielový spoluvlastník a to do právoplatného skončenia konania vo veci sp. zn. 25C/10/2022. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a predloženými listinami dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné zamietnuť, pretože nie sú splnené predpoklady na jeho nariadenie. Navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia. Z priloženého čiastočného výpisu LV č. XXXX vyplýva bezpodielové spoluvlastníctvo odporcu k nehnuteľnosti v podiele 1/1 spolu s H. E. I. J.. Z časti C: Ťarchy vyplýva, že na uvedenú nehnuteľnosť je zriadené záložné právo v prospech OTP Banky Slovensko, a.s. Z navrhovateľom priloženého výpisu z LV č. XXXX, pre k. ú. G., parcela č. 624/29 nevyplýva informácia o vlastníctve navrhovateľa k tejto nehnuteľnosti. Okrem toho, navrhovateľ v návrhu uviedol, že vyporiadaním BSM s bývalou manželkou by sa odporca mohol zbaviť predmetnej nehnuteľnosti. Navrhovateľ túto skutočnosť nijakým spôsobom neosvedčil a taktiež z uvedeného LV a ani zo súdom vykonanej lustrácie v registri obyvateľov nevyplýva skutočnosť, že odporca by bol rozvedený a že spôsobom ním uvedeným v návrhu by mohlo dôjsť k neželanému úkonu. Taktiež
s poukazom na zriadené záložné právo (ťarchu) na uvedenej nehnuteľnosti súd prvej inštancie nemal za dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Okrem toho skutočnosť, že navrhovateľ podal žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 65.000,- eur spolu s príslušenstvom a súd v uvedenej veci vydal platobný rozkaz, ktorý v čase vydania neodkladného opatrenia ani nenadobudol právoplatnosť, ešte neznamená, že navrhovateľ bude v konaní úspešný a bolo by neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva odporcu, keby mu súd zakázal bezdôvodne nakladať s nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že podľa § 255 ods. 1 CSP bol odporcovi priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, avšak vzhľadom k tomu, že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Voči uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a uviedol, že podľa § 324 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania, počas konania alebo aj po jeho skončení. Myslí si, že všetky tieto náležitosti § 324 ods. l CSP boli splnené a súd prvej inštancie vzhľadom na to, že to konštatuje, mal zistené, že pred jeho rozhodnutím o zamietnutí neodkladného opatrenia bol v konaní sp. zn. 25C/10/2022 vydaný platobný rozkaz proti odporcovi, a to konkrétne povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť 65.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne a náhradu trov konania. Pokiaľ by si bol okresný súd dal tú námahu a pripojil by si a preštudoval spis sp. zn. 25C 10/2022, bol by zistil, že sa tam nachádzajú všetky doklady, ktoré preukazujú bez akýchkoľvek pochybností, že odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 65.000,- eur. Nebol dôvod a nie je to právny argument, že vydanie platobného rozkazu ešte neznamená, že navrhovateľ bude v konaní úspešný a bolo by neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva odporcu, keby mu súd bezdôvodne zakázal nakladať s nehnuteľnosťou. Pokiaľ okresný súd argumentuje takýmto spôsobom je otázkou, aký zmysel má ustanovenie § 324 ods. 1 CSP, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania alebo počas konania. Ďalej namietol, že manželia E. boli rozvedení dňa 30.4.2015 Okresným súdom v Trenčíne, takže platí zákonná domnienka, že vzhľadom na to, že nevyporiadali predmetné nehnuteľnosti v lehote troch rokov od právoplatnosti, stali sa podielovými spoluvlastníkmi, takže odpadol ten argument, že v prípade, že by boli bezpodieloví spoluvlastníci, neodkladným opatrením by mohli byť zasiahnuté a poškodené práva H. E. I. J.. Vôbec nerozumie argumentu, že vzhľadom na zriadené záložné právo v prospech OTP Banky Bratislava V 2637/13 na uvedenej nehnuteľnosti, súd nemá za dostatočne osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Bez ohľadu na to, či sa jednalo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo podielové spoluvlastníctvo jednoduchou dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva prevedie odporca svoj podiel bývalú manželku, tá preberie zostatok dlhu u OTP Banky Bratislava a takýmto jednoduchým spôsobom príde navrhovateľ o exekučný titul. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil späť na nové prejednanie.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci. V danom prípade navrhovateľ podaným návrhom neosvedčil jeden zo základných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, keď sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená, pričom táto obava musí mať určitý reálny podklad, ktorý je spôsobilým základom pre konštatovanie o nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu ku subjektu odporcu (pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zabezpečenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia). Návrh navrhovateľa nie je osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie odporcu zbavovať sa jeho majetku na úkor navrhovateľa ako jeho veriteľa. Odporca považuje odvolanie navrhovateľa za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie a zaviazal navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi v rozsahu 100 %.
Odvolacou replikou reagoval navrhovateľ a uviedol, že platobný rozkaz sp. zn. 25C/10/2022, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť sumu 65.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 01.07.2021 do zaplatenia sa stal právoplatným dňom 12.08.2022. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 18Co/44/2015: vydanie rozhodnutia o predbežnom opatrení nie je možné spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti, ako preukázanie úmyslu odporcov
vykonávať úkony súvisiace s vlastníctvom nehnuteľností. Práve vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany odporcov by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k navrhovateľovi bola výrazne znížená. Preto postačuje preukázanie odôvodnenej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré by prakticky stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe odporcu nakladať s nehnuteľnosťou. Vo svojom odvolaní jasne uviedol, že má dôvodnú obavu, že odporca svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnej Nehnuteľnosti scudzí.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d), neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Civilný sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odvodiť aj z primeranej aplikácie § 217 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 234 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie je teda viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny, ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto môže zamietnuť pre dodatočnú následnú absenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia a naopak. Osobitný význam má § 329 ods. 2 CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 CSP. Vylúčené je však to, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada. (Števček a kol., Civilný sporový poriadok, Praha: C. H. Beck, 2016, str. 1119).
Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Zákon stanovuje iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená).
Navrhovateľ v odvolaní argumentoval, že súd prvej inštancie si mal pripojiť spis sp. zn. 25C/10/2022, z ktorého by zistil, že sa tam nachádzajú všetky doklady, ktoré preukazujú bez akýchkoľvek pochybností, že odporca dlhuje navrhovateľovi sumu 65.000,- eur. Poukázal na zmysel ustanovenia § 324 ods. 1 CSP, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia môže byť podaný pred začatím konania alebo počas konania. Odvolací súd uvádza, že CSP upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia na konanie vo veci samej, ako pôvodne upravoval Občiansky súdny poriadok. Neodkladné opatrenie tak môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas neho aj po jeho skončení. To však neznamená, že nemusia byť splnené podmienky na jeho nariadenie – a to buď existencia potreby bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.
V konaní o návrhu na neodkladné opatrenie súd nevyhodnocuje, ani nie je oprávnený vyhodnocovať dôvodnosť nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy vo výške 65.000,- eur voči odporcovi. Túto otázku v rámci dokazovania posudzuje konajúci súd vo veci sp. zn. 25C/10/2022. Tu je však potrebné dať za pravdu odvolateľovi, že súd môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte v štádiu prebiehajúceho konania. Je však nevyhnutné osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie, ktoré je odôvodnená v takých prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje také faktické úkony alebo právne úkony smerujúce s sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že navrhovateľ existenciu takejto obavy neosvedčil. Samotný odvolateľ totiž tvrdí len to, manželia E. boli rozvedení dňa 30.04.2015 Okresným súdom v Trenčíne a bez ohľadu na to, či sa jednalo o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov alebo podielové spoluvlastníctvo jednoduchou dohodou o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva prevedie odporca svoj podiel bývalú manželku, tá preberie zostatok dlhu u OTP Banky Bratislava a takýmto jednoduchým spôsobom príde navrhovateľ o exekučný titul. Je teda zrejmé, že pravdepodobnosť prevodu vlastníckeho práva odporcu na bývalú manželku je založená len na hypotéze a obave navrhovateľa. Odvolateľ nijakým spôsobom hodnoverne neosvedčil, že by odporca mal úmysel zbaviť sa majetku. Svedčí o tom aj stav na LV č. XXXX, z ktorého vyplynulo, že odporca, hoci je rozvedený (túto skutočnosť odporca nepoprel), nepristúpil k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov po dobu 3 rokov od rozvodu manželstva. Navrhovateľ neosvedčil ani to, že by odporca vykonával akékoľvek úkony smerujúce k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, či inému zmenšeniu svojho majetku. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon ktorému sa má predísť legitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Z návrhu a jeho príloh musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné. Z pohľadu odvolacieho súdu však navrhovateľ takúto pravdepodobnosť neželaného úkonu neosvedčil.
Navyše, nemožno opomenúť, že zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
opatrením. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Splnenie podmienky podľa § 324 ods. 3 CSP skúma súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vždy a z úradnej povinnosti.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. s použitím § 387 CSP potvrdil včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania (odvolateľ voči výroku II. napadnutého uznesenia neuviedol v odvolaní žiadne námietky), s použitím § 387 CSP potvrdil.
V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému odporcovi, ktorý sa k odvolaniu vyjadril a náhradu trov konania si aj uplatnil, priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).