Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/108/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa : J. s.r.o., so sídlom L. C. XX, R., IČO: XX XXX XXX, zast. K. IČO: XX XXX XXX proti odporcovi v l./rade : G. IČO: XX XXX XXX, v 2./rade : G. a.s., N. IČO: XX XXX XXX, o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. -72 z 12.5.2015 jednomyseľne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi v 2/ rade trovy konania vo výške 33,00 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Odporcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi v 1/ rade povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. a a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/ XXXX/E-OZ zo dňa 31.10.2013, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny za každý kalendárny mesiac roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Napadnutým rozhodnutím uložil aj povinnosť odporcovi v 2/rade a to, v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu podľa ust. a a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ zo dňa 31.10.2013, a podľa zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku zo dňa 19.11.2014 vo forme odberu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny a dodá za každý kalendárny mesiac v roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť. Zároveň navrhovateľovi uložil povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia podať návrh na začatie konania na súde.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že navrhovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia v znení uvedenom v napadnutom výroku. Uviedol, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába elektriny zo slnečnej energie v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom 999 KWh v k.ú. X.. Dňa 22.6.2011 uzavrel s odporcom v 1/ rade zmluvu o pripojení žiadateľa do distribučnej sústavy a 3.8.2011 zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie. Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/E-OZ z 31.10.2013 bola pre navrhovateľa schválená na roky 2014 až 2026 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 eur/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu elektriny fotovoltická elektráreň X. s celkovým výkonom 999 kW. Záväzky odporcu v 1/ rade zo zmluvy o dodávke

elektriny boli v plnom rozsahu nahradené ďalšou zmluvou, ktorú navrhovateľ uzavrel s odporcom v 1/ rade (ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy) a s odporcom v 2/ rade (ako odberateľom) a to zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 19.11.2014. Cena bola dojednaná podľa čl.V zmluvy o dodávke elektriny II, je platná a účinná od 1.1.2015 a bola uzavretá na dobu určitú do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. l písm.b) Zákona o podpore. Podľa zmluvy o dodávke elektriny II je odporca v 2/rade ako osoba poverená odporcom v 1/ rade povinný odoberať elektrinu od navrhovateľa a za elektrinu platiť dohodnutú cenu stanovenú ÚRSO. Navrhovateľ mal za to, že všetky podmienky na podporu podľa § 3 Zákona o podpore splnil.

Odporca v l./rade listom z 15.12.2014 oznámil navrhovateľovi, že nesplnil podmienky podľa ust.§ 4 Zákona o podpore, a preto je vylúčený ním prevádzkovaný zdroj elektriny v roku 2015 do systému podpory. Navrhol, aby navrhovateľ uzavrel dodatok k zmluve o dodávke elektriny. Podľa navrhovateľa je oznámenie z 15.12.2014 nejasné a neurčité, pretože mu nie je zrejmé, aké podmienky na podporu nespĺňa. Zároveň navrhovateľ poukázal na prechodného ust. ods. l z.č. , podľa ktorého „pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 zostávajú zachované podľa doterajších predpisov" podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Navrhovateľ je výrobcom elektriny v zariadení, ktoré bolo uvedené do prevádzky v roku 2011. Vzhľadom na uvedené mal za to, že splnil podmienky aj novelizovaného zákona, a to prostredníctvom spoločnosti V. s.r.o., R., IČO: XX XXX XXX, s ktorou má zmluvu o poskytovaní služieb a zabezpečovaní plnenia povinností v zmysle Zákona o podpore. Táto spoločnosť zaslala ÚRSO 30.5.2014 oznámenie o skutočnej, očakávanej a plánovanej výroby z obnoviteľného zdroja a 11.8.2014 odporcovi v 1/ rade predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015.

Zároveň navrhovateľ poukázal, že jeho hlavná činnosť spočíva vo výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a vzhľadom k vysokým investičným vstupom môže v súčasnosti a v nasledujúcich rokoch fungovať len na základe podpory tejto výroby vo forme doplatku za elektrinu.

Vzhľadom na vyššie uvedené mal navrhovateľ za to, že kým nebude rozhodnuté vo veci samej o tom, že právo na jeho podporu nezaniklo, je nevyhnutné, aby súd upravil pomery účastníkov predbežným opatrením takým spôsobom, aby si odporcovia naďalej plnili svoje povinnosti. Odporca v 1 /rade aj naďalej odoberá elektrinu od navrhovateľa prostredníctvom odporcu v 2/rade, ale odmieta platiť doplatok za dodávku elektriny, čím porušuje povinnosť z uzavretej zmluvy.

Citujúc ust. veta prvá, , , , , , , , o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len Zákon o podpore), , , , , Zákona o podpore, , , , Zákona o podpore v znení účinnom do 31.7.2012, , , Zákona o podpore v znení účinnom od 1.1.2014, Zákona o podpore v znení účinnom do 28.2.2013, tretia veta o regulácii v sieťových odvetviach, súd prvého stupňa konštatoval, že všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Pred nariadením predbežného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí neodstrániteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi; či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov a tiež, že predbežným opatrením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne tak, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky pre vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľ predložil zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku s účinnosťou od 01.01.2015, predmetom ktorej bol záväzok odporcu ako PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť navrhovateľovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) vydaného výrobcovi. Navrhovateľ v prílohe doložil aj mail - list

z 11.8.2014 adresovaný odporcovi v 1/ rade s oznámením o predpokladanej ročnej charakteristike dodávke vyrobenej elektriny v roku 2015 navrhovateľa. Odporca v liste z 15.12.2014 neuviedol, akú konkrétnu povinnosť si navrhovateľ nesplniť, iba sa obmedzil na konštatovanie, že neboli splnené podmienky podľa ust. . Je potrebné dať do pozornosti aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu podpísal odporca v 1/ rade 22.10.2014 a v 2/ rade 19.11.2014 a list odporcu v 1/ rade s oznámením o nemožnosti uplatnenia si podpory je z 15.12.2014. Preto mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľ dostatočne osvedčil danosť práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a preto návrhu vyhovel.

O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust.

Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie odporcovia v 1/ a 2/ rade.

Odporca v 1/ rade navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh zamietol alebo, aby uznesenie o nariadení predbežného opatrenia zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamieta.

V odvolaní uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. S poukazom na ust. konštatoval, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje voči navrhovateľovi k predmetnému dátumu splnenie si zákonnej povinnosti. Predmetná skutočnosť nebola osvedčená ani v samotnom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto má za to, že splnenie si oznamovacej povinnosti zo strany navrhovateľa ostáva len v rovine jeho tvrdenia. Cieľom týchto tvrdení zo strany navrhovateľa je pritom len navodenie dojmu neoprávneného postupu zo strany odporcov a vyvolanie obavy o nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu, resp. vzniku nenávratnej škody a hrozby likvidácie na strane navrhovateľa, pokiaľ mu nebude poskytnutá ochrana v podobe nariadenia predbežného opatrenia.

Odporca v 1/ rade zastáva názor, že elektronické podanie na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, označené ako „Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015" obsiahnuté v tele emailu od spoločnosti V. s.r.o. z 11.08.2014, neeviduje vo svojej internej evidencii, dokonca ani v rámci evidencie došlej elektronickej pošty. Z uvedených tvrdení navrhovateľa je zrejmé, že svoje domnelé splnenie si zákonnej povinnosti v zmysle ust. opiera iba o tvrdenie, ktoré reflektuje čisto na fyzickú existenciu uvedeného oznámenia, avšak s dôvodnou pochybnosťou odporcu v 1/ rade o jeho riadnom doručení.

Uvedenú skutočnosť si nechal odporca v 1/ rade preveriť prostredníctvom svojich interných IT špecialistov, ktorí potvrdili, že z 11.08.2014, neevidujú žiadnu prijatú emailovú komunikáciu z emailovej adresy spoločnosti V., s.r.o. zabezpečujúcej pre navrhovateľa údajné splnenie povinnosti v zmysle . Z uvedeného je zrejmé, že tvrdenie navrhovateľa o splnení si oznamovacej povinnosti v súlade s ust. Z. z je účelové a zavádzajúce. Navrhovateľ teda vo veci konajúcemu súdu dostatočne (napr. prostredníctvom zásielky opatrenej doručenkou) nepreukázal splnenie si uvedenej povinnosti a neosvedčil súdu existenciu svojho nároku.

Odporca v 1/ rade nesúhlasí ani s tvrdením navrhovateľa, ktorý uviedol, že cenové rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO") platí pre roky 2014 a 2026 a že sa v tomto rozhodnutí nachádzajú údaje o odhadovanom ročnom množstve dodanej elektriny, na ktorú si navrhovateľ bude uplatňovať podporu formou doplatku. V zmysle tejto argumentácie navrhovateľa by sa teda toto cenové rozhodnutie ÚRSO malo považovať za splnenie si jeho oznamovacej povinnosti voči odporcovi v 1/ rade až do roku 2026. Podľa odporcu v 1/ rade je takýto výklad v zjavnom rozpore s tým, čo uvádza samotné znenie ustanovenia . Vychádzajúc z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je evidentné, že plnenie si uvedenej zákonnej povinnosti výrobcami má mať charakter určitej pravidelnosti, nakoľko uvedené ustanovenie zákona uvádza, že„ oznámenie o uplatnení si podpory sa má oznámiť vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok".

V dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti navrhovateľa v zmysle ustanovenia zaniklo navrhovateľovi právo uplatňovať si v roku 2015, na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu elektriny, nárok na podporu podľa ustanovenia a

Tento nárok navrhovateľovi zanikol priamo zo zákona. Oznámenie o uplatnení podpory je hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť.

Oznámenie odporcu o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 z 15.12.2014 malo voči navrhovateľovi len informatívny a nie konštitutívny charakter, ktorým bola navrhovateľovi oznámená skutočnosť vyplývajúca priamo zo zákona. Odňatie podpory nenastalo v dôsledku rozhodnutia odporcu, ale vyplynulo „ex lege" z dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane navrhovateľa. Navyše v prípade, ak nastanú skutočnosti predpokladané ustanovením odporca nie je zo zákona ani povinný tlmočiť tento fakt výrobcom vo forme akéhokoľvek oznámenia.

Navyše v rámci návrhu na vydanie predbežného opatrenia musí navrhovateľ o. i. preukázať dôvodnosť svojho nároku. Teda, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Odporca v 1/ rade má za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti v zmysle a teda pri rozhodovaní o jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemal byť úspešný. V tomto prípade sa u navrhovateľa jedná o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť nároku vo veci samej.

Odporca v 1/ rade poukázal aj na informácie zverejnené na webovom sídle ÚRSO. ÚRSO 28.07.2014 zverejnilo na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázalo na ich povinnosť podľa Každý výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO ako aj voči prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav. Dňa 9.2.2015 ÚRSO zverejnilo zoznam výrobcov, ktorí si nesplnili túto zákonnú povinnosť. V zozname výrobcov sa nachádza aj výrobca - navrhovateľ.

Odporca v 1/ rade má za to, že je subjektom povinným postupovať v súlade so a ako prísne regulovaný subjekt nemá inú možnosť ako dodržiavať zákon a postupovať v súlade so zákonom, bez ohľadu na to, či je zákon nastavený prísne alebo benevolentne. Teda po zverejnení vyššie uvedeného zoznamu zo strany ÚRSO nemôže postupovať inak a nemôže podporu poskytovať subjektu, ktorému zo zákona takáto podpora neprináleží. V opačnom prípade by sám sebe spôsoboval škodu a rovnako by porušoval povinnosť konať prevenčne a škode zamedzovať v zmysle platných právnych predpisov. Nakoľko systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie je založený na systéme „štátom dotovanej politiky" odporca v 1/ rade nemá žiadne finančné prostriedky (okrem prostriedkov schválených ÚRSO na rok 2015) na vyplatenie podpory pre tých výrobcov, ktorí pre rok 2015 nemajú nárok na podporu. V prípade vyplatenia podpory výrobcov elektriny, ktorí nemajú nárok na podporu pre nesplnenie oznamovacej povinnosti, vznikne odporcovi 1/ rade priama škoda vo výške niekoľko miliónov eur a vystavil by sa tak platobnej neschopnosti. Aby nevznikla pre odporcu v 1/ rade priama finančná strata, v súvislosti s plnením povinnosti podľa , musela by finančná výška prostriedkov určená ÚRSO zodpovedať nárokom výrobcov elektriny na uplatnenie podpory zo strany výrobcov elektriny v príslušnom kalendárnom roku. Na kalendárny rok 2015 však ÚRSO určilo a zohľadnilo finančné prostriedky len pre takých výrobcov, ktorí oznámili uplatnenie podpory na rok 2015 v zmysle

V ďalšom odporca v 1/ rade poukázal na tvrdenie navrhovateľa, ktorý má za to, že jeho právo na podporu v zmysle Zákona o podpore nezaniklo z dôvodu aplikácie prechodného ustanovenia § 18e ods.1 predmetného zákona. Navrhovateľ sa totiž domnieva, že následok v podobe straty na podporu sa nevzťahuje na tých výrobcov, ktorí prevádzkujú zariadenia uvedené do prevádzky do 31.12.2013. Podľa odporcu v 1/ rade v danom prípade dochádza k mylnej a účelovej interpretácii právneho predpisu. Rozšírenie znenia § 18e Zákona o podpore aj na následky porušenia povinnosti podľa § 4 by totiž vytvorilo dve kategórie výrobcov: výrobcovia, ktorí predmetnej sankcii podliehajú a výrobcovia, ktorí sankcii nepodliehajú, pričom jediným dôvodom/kritériom pre takéto rôzne zaobchádzanie by bol deň uvedenia zariadenia do prevádzky. Takéto rozdielne zaobchádzanie vo vzťahu k výrobcom by bolo v rozpore s ústavným princípom rovnosti zakotveným v v spojení s . Vychádzajúc aj zo samotnej dôvodovej správy k Zákonu o podpore, odporca v 1/ rade je toho právneho názoru, že pre dané ustanovenie by sa mal aplikovať systematický a užší výklad pojmu „podmienky

podpory" ako výklad logický, t.j. že dané prechodné ustanovenie v 18e Zákona o podpore by sa malo vzťahovať len na § 3 citovaného zákona, a nie na práva a povinnosti výrobcov upravené v § 4 cit.zák. a právne následky ich nesplnenia. Uvedený výklad podporuje aj samotný nadpis ustanovenia § 3 Zákona o podpore v znení „Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny". V tomto ustanovení sú uvedené jednotlivé spôsoby podpory, ktorými sa podporuje výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov, na ktorú elektrinu a zdroje sa podpora vzťahuje a aké sú konkrétne podmienky, ktoré musí výrobné zariadenie spĺňať na to, aby bolo oprávnené na podporu.

V prospech užšieho systematického výkladu svedčí aj skutočnosť, že výrobca, ktorému Zákon o podpore poskytuje konkrétne práva a ukladá povinnosti, už spĺňa podmienky podľa § 3, a teda má právo na podporu. Z gramatickej formulácie ustanovenia § 4 ods. 3 možno tiež vyvodiť, že nejde o zánik práva na podporu - naopak, ide o dočasnú nemožnosť si uplatniť nárok na podporu ako dôsledok nesplnenia povinnosti požadovanej zákonom. Preto ustanovenie § 4 ods. 3 nie je možné považovať za podmienku rozhodujúcu pre trvanie, resp. zánik práva na podporu - toto právo trvá pre dotknutého výrobcu naďalej. Strata možnosti uplatniť si nárok na podporu na nasledujúci rok je tak len následkom za nesplnenie povinnosti požadovanej zákonom, s tým, že podmienky podpory pre dotknutého výrobcu ostávajú nedotknuté.

Navyše, novela Zákona o podpore okrem spomínaného doplnenia ustanovenia § 4 o následok v ods. 3 zmenila a doplnila aj celý rad ustanovení § 3 cit.zák. Práve z dôvodu zmeny podmienok podpory výroby elektriny upravených v § 3 vznikla potreba riešiť problematiku účinnosti takto zmenených a doplnených podmienok podpory prostredníctvom prechodného ustanovenia.

Tvrdenie navrhovateľa o likvidačných dôsledkoch z dôvodu údajného odopierania práva považuje odporca v 1/ rade taktiež za neopodstatnené. Aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ stratil nárok na uplatnenie podpory v zmysle na rok 2015, stále môže elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi, a to aj v prípade ak si podporu neuplatňuje. Navyše odporca v 1/ rade ponúkol navrhovateľovi možnosť odberu elektriny za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý bol prílohou listu z 15.12.2014. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Podľa odporcu v 1/ rade je právny záujem navrhovateľa v danom prípade postačujúce chrániť rozhodnutím vo veci samej.

Z ustálenej judikatúry súdov SR navyše vyplýva, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého zabezpečovacia funkcia má za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v jeho priebehu nastať. Aj v uvedenom prípade by teda prípadné vydané predbežné opatrenie malo znieť na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory len v nevyhnutnej miere. V tejto súvislosti odporca v 1/ rade poukázal na ust. alebo c) . V opačnom prípade dochádza k hrubému nepomeru a zásahu do práv odporcu v 1/ rade, keďže v danom prípade neexistuje žiadna istota, že nárok odporcu v 1/ rade na vrátenie poskytnutej podpory v prípade neúspechu navrhovateľa so žalobou vo veci samej bude aj skutočne vymáhateľný. Nariadením predbežného opatrenia súd prekročil rozsah ochrany navrhovateľa pred bezprostredne hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo odporca v 1/ rade považuje za neprimerané, keďže k celému sporu došlo výlučne neplnením si zákonných povinností na strane navrhovateľa. V tejto súvislosti dal odporca v 1/ rade do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo 17.4.2014.

Podľa názoru odporcu v 1/ rade vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech navrhovateľa v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo vecí samej. Každý výrobca elektriny s právom na podporu si musí byť vedomý nielen svojich práv, ale aj povinností, splnenie ktorých je základným predpokladom pre uplatnenie podpory v zmysle a preto by mal každý výrobca vynaložiť potrebné úsilie a námahu na plnenie si svojich povinností, zvlášť v prípade ak strata podpory môže mať vážny dopad na jeho podnikanie. Z platnej právnej úpravy vyplýva, že každý výrobca je povinný sám si sledovať plnenie svojich povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov. Prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy nie je povinný tieto skutočnosti výrobcom oznamovať, prípadne ich na ne upozorňovať. Navrhovateľ teda mohol a mal vedieť, že neoznámenie skutočností v zmysle ustanovenia bude pre neho znamenať

stratu práva na podporu na budúci kalendárny rok a teda mal dosť času prijať potrebné opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Aj v prípade, ak by neposkytnutie podpory zo strany odporcu v 1/ rade malo na hospodárske výsledky navrhovateľa negatívny vplyv, odporca v 1/ rade uviedol, že neposkytnutie podpory je povinnosťou odporcu v 1/ rade a navrhovateľ opomenutím svojej vyššie uvedenej zákonnej povinnosti, sám privodil svojej hospodárskej jednotke stav straty a rizika zastavenia prevádzky. V tomto prípade je potrebné plne rešpektovať zásadu „neznalosť práva neospravedlňuje".

Navyše v návrhu nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ani účel predbežného opatrenia a potreba ochrany porušeného práva alebo ohrozenie výkonu súdneho rozhodnutia. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil, že by konaním odporcov bol vykonaný taký faktický alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom poškodiť navrhovateľa. Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nemôže vychádzať len z tvrdení resp. domnienky navrhovateľa. Tvrdenie navrhovateľa o tiesnivej finančnej situácii, nie je skutočnosť postačujúca na nariadenie predbežného opatrenia. Konajúci súd by mal vziať v úvahu aj to, že v danom prípade ide o návrh na nariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania vo veci samej. V takom prípade sa návrhu vyhovie len výnimočne (uznesenie Ústavného súdu zo dňa 07.03.2012 sp. zn. ).

Súd prvého stupňa sa v prípade nariadenia predbežného opatrenia, vôbec nezaoberal otázkou, či v prípade nariadenia predbežného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do práv účastníkov. Zásah do práv a právneho postavenia odporcu v 1/ rade nesmie byť pritom neprimeraný nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V posudzovanom prípade sa sporný nárok navrhovateľa týka len roku 2015, pričom navrhovateľ k dátumu podania odvolania zo strany odporcu v 1/ rade ešte nepodal návrh vo veci samej. Preto podľa odporcu v 1/ rade v doterajšom konaní nebola dostatočne osvedčená existencia nebezpečenstva hroziacej ujmy, ktoré musí byť bezprostredné a konkrétne a teda, že by právo navrhovateľa malo byť ohrozené. V uvedenom prípade je potrebné náležíte rozlíšiť medzi ohrozeným právom a znemožnením výkonu podnikateľskej činnosti, čo môže mať len prechodný charakter (viď. rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 20.1.2014 s potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 20.3.2015)

Porušenie zákonných povinností navrhovateľa je nesporné a jeho nárok nie je dostatočne osvedčený, ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie trojstrannej zmluvy medzi odporcom v 1/ rade, spoločnosťou G. a.s. a navrhovateľom. Totiž navrhovateľ si nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle ustanovenia Samotná zmluva v sebe obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami Navyše predmetná zmluva obsahuje aj vyhlásenie navrhovateľa, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že v časti, v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory v zmysle je zmluva uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva a uplatnenie podpory podľa , a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom roku došlo k zániku práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia. Povinnosť odporcu poskytovať navrhovateľovi podporu v roku 2015 na základe uzatvorenej trojstrannej zmluvy je neplatná aj s poukazom na objektívnu nemožnosť plnenia z dôvodu, že navrhovateľ stratil právo na uplatnenie si podpory v zmysle ustanovenia

V odvolaní taktiež odporca v 1/ rade namieta neurčitosť výroku napadnutého uznesenia, ktorým vo veci konajúci súd uložil navrhovateľovi povinnosť podať návrh na začatie konania. Nie je z neho zrejmé, aký návrh má navrhovateľ podať a čo má byť predmetom konania vo veci samej. Uvedené skutočnosti nie sú zrejmé, ani zo samotného návrhu na nariadenie predbežného opatrenie, kde navrhovateľ neurčito a alternatívne uviedol, že návrhovom vo veci samej sa bude domáhať určenia práva resp. nevylúčil, že sa žalobou bude domáhať priamo poskytnutia plnenia. V súlade s príslušnými ustanoveniami dochádza k zániku predbežného opatrenia aj v prípade, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania. Z dôvodu určitosti má teda podľa názoru odporcu v 1/ rade súd určiť, aký návrh bude považovaný za návrh na začatie konania vo veci samej, inak nie je možné posúdiť, či navrhovateľ svoju povinnosť podať návrh splnil.

Rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia dochádza k porušovaniu zásady neprípustnosti pravej retroaktivity. Z výrokovej časti uznesenia totiž vyplýva, že odporca v 1/ rade je povinný zabezpečovať pre navrhovateľa podporu za každý kalendárny mesiac roku 2015, a teda aj spätne za mesiace pred doručením predbežného opatrenia. Podľa odporcu v 1/ rade predbežné opatrenie znejúce na plnenie, nemôže súd nariadiť tak, aby jeho účinky siahali do minulosti. Predbežné opatrenie môže pôsobiť len do budúcnosti a k jeho charakteru patrí aj jeho dočasnosť. Retroaktívne pôsobenie predbežných opatrení je navyše v rozpore so samotným účelom inštitútu predbežného opatrenia, v danom prípade slúžiaceho na elimináciu negatívnych následkov nevyplatenia podpory. Podľa konštantnej judikatúry súdov SR, pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí súd vziať do úvahy, že upravuje pomery medzi účastníkmi len dočasne, a že zaisťuje nároky doteraz právoplatne nepriznané. Preto môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie tohto účelu a nesmie vydať predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne nevhodne zasahovalo do práv odporcov alebo tretej osoby. Vzhľadom na to, že ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len budúceho času, prípadne aj pre dobu od podania návrhu vo veci samej do jej právoplatného skončenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Proti uznesenie súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie aj odporca v 2/ rade. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh na vydanie predbežného opatrenia voči odporcovi v 2/ rade zamietol. Zároveň žiadal zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania odporcu v 2/ rade vo výške zaplateného súdneho poplatku za odvolanie 33,00 eur.

Uviedol, že navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.

Odporca v 2/ rade je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny. Nie je subjektom, ktorému majú byť adresované v zmysle o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu obnoviteľných zdrojov elektriny. Výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov majú zákonom stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené (odporca v 1. rade).

Odporcovi v 2/ rade bola odporcom v 1/ rade poskytnutá informácia, že zo strany navrhovateľa nedošlo k splneniu všetkých povinností v zmysle zákona, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b). Nesplnenie povinností navrhovateľa potvrdil aj ÚRSO, ktorý na svojom webovom sídle zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili uvedenú povinnosť.

V zmysle Zákona ÚRSO na svojom webovom sídle zverejňuje a aktualizuje zoznam zariadení výrobcov elektriny, ktorým právo na podporu podľa zákona zaniklo. ÚRSO uverejnilo „Zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa “, pričom prílohou oznamu boli tabuľky so zoznamom výrobcov podľa ich príslušnosti k regionálnej distribučnej sústave, do ktorej je ich výrobné zariadenie pripojené.

Odporca v 2/ rade vôbec nemá byť účastníkom tohto sporu, nakoľko poskytovanie alebo neposkytovanie podpory podľa zákona nezávisí od jeho rozhodnutia. Nemá ani právomoc rozhodovať o tom, či určitý výrobca splnil zákonom určené predpoklady pre uplatnenie nároku na podporu, a preto sa sa pri poskytovaní podpory musí riadiť informáciami poskytnutými príslušnými subjektmi, najmä ÚRSO ako orgánom štátnej správy, do ktorého právomoci podpora obnoviteľných zdrojov energie patrí. Preto má odporca v 2/ rade za to, že pre vydanie napadnutého uznesenie súdu neboli splnené všetky predpoklady stanovené . Jedným z predpokladov vydania predbežného opatrenia je osvedčenie podmienok dôvodnosti návrhu. ÚRSO je orgánom štátnej správy s právomocou rozhodovať o splnení či nesplnení povinnosti podľa ustanovení a rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní nároku na podporu.

V ďalšom odporca v 2/ rade poukázal na zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa v znení neskorších predpisov, ktorý ÚRSO zverejnil na svojom webovom sídle. V tomto zozname je pod poradovým číslom 17 uvedený navrhovateľ. Z uvedeného vyplýva, že ÚRSO ako ústredný orgán štátnej správy konštatoval u navrhovateľa porušenie povinností podľa zákona s dôsledkami vyplývajúcimi z zákona.

Súd teda vydal predbežné opatrenie bez toho, aby mal relevantným spôsobom osvedčenú existenciu nároku, ktorý navrhovateľ uplatňuje.

Taktiež odporca v 2/ rade namieta aj nesplnenie podmienky preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre navrhovateľa, ktorá by mohla vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia voči odporcovi v 2/ rade. V zmysle zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami, sa odporca v 2/ rade zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí navrhovateľovi cenu vo výške určenej ÚRSO. V zmysle by v prípade splnenia predpokladov pre uplatnenie podpory mal navrhovateľ v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo výške 44,015 eur/MWh. Navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu, prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve. Odporca v 2/ rade je pripravený na základe správneho daňového dokladu vyplácať bez meškania cenu elektriny určenú spôsobom, ktorý vyplýva z dodatku. Touto cestou je navrhovateľ schopný získať väčšinu ním požadovanej sumy (ktorú by mohol od odporcu v 2/ rade žiadať, ak by si v súlade so zákonom uplatnil právo na podporu). Len zvyšok sumy je medzi stranami sporný. Nakoľko navrhovateľom dodaná elektrina nespĺňa podmienky dohodnuté v zmluve, odporca v 2/ rade je pripravený vyplácať obvyklú cenu elektriny na slovenskom trhu, za ktorú považuje cenu určenú ako aritmetický priemer hodinových cien na slovenskom spotovom trhu publikovaných na webovom sídle operátora trhu - spoločnosti OKTE a.s.. Podľa uvedeného spôsobu určenia v januári 2015 predstavovala priemerná trhová cena elektriny hodnotu 31,26 eur/MWh, vo februári 2015 hodnotu 36,68 eur/MWh a v marci 2015 hodnotu 31,00 eur/MWh, v apríli 2015 hodnotu 29,89 eur/MWh. V roku 2014 dodal navrhovateľ do distribučnej sústavy elektrinu v celkovom množstve cca 1151 MWh. Pri predpoklade dodávky rovnakého množstva v roku 2015 by navrhovateľ získal od odporcu v 2/ rade na základe obvyklej ceny elektriny sumu cca 37.071,00 eur (teda 73%), pričom rozdiel medzi cenou na straty pre rok 2015 a cenou obvyklou, ktorú by navrhovateľ dostal vyplatenú od odporcu v 2/ rade, predstavuje sumu cca 13.590,00 eur. Výpadok príjmov, predstavujúci rozdiel medzi regulovanou cenou na straty a obvyklou cenou ponúkanou odporcom v 2/ rade, nemôže spôsobiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre navrhovateľa. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd k záveru, že by nevydaním napadnutého rozhodnutia mohla navrhovateľovi vzniknúť trvalá a nenapraviteľná ujma, a že mu hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nie je teda splnená jedna zo základných podmienok pre vydanie predbežného opatrenia voči odporcovi v 2/ rade.

Totiž pred nariadením predbežného opatrenia má súd zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia sa nevytvorí neodstrániteľný stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Okrem toho je potrebné zvážiť, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma niektorému z účastníkov a tiež, že predbežným opatrením možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len výnimočne v nevyhnutnom rozsahu a len dočasne, aby nariadenie predbežného opatrenia nevyvolalo, hoci len dočasne taký stav, ktorý by vyvolával ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Podpora, ktorú vyplácajú odporcovia, je podporou poskytovanou štátom, a to prostredníctvom ÚRSO. Tento úrad uzná ako oprávnene vyplatenú len podporu, ktorá bola vyplatená výrobcom, ktorí majú právo uplatniť si právo podpory. Keďže navrhovateľ je uvedený v zozname zverejnenom ÚRSO medzi výrobcami, ktorí v roku 2015 nemajú nárok na podporu vo forme doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na straty, jemu vyplatené sumy na základe predbežného opatrenia nebudú ÚRSO uznané ako oprávnená podpora výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. V prípade potvrdenia straty nároku navrhovateľa na uplatnenie podpory v roku 2015 nariadené predbežné opatrenie teda vytvorí stav, kedy sa budú musieť odporcovia domáhať vrátenia navrhovateľom neoprávnene prijatých peňazí, pričom vymožiteľnosť vrátenia je spochybniteľná. Nariadené predbežné opatrenie zjavne zvýhodňuje navrhovateľa na úkor odporcov.

Materiálnym predpokladom vykonateľnosti súdneho rozhodnutia je presné označenie oprávneného, povinného a jednoznačné vymedzenie práv a povinností vrátane rozsahu plnenia a lehoty na plnenie. To znamená, že zo súdneho rozhodnutia, má byť nepochybne zistiteľné, kto má plniť, komu, čo sa má plniť a dokedy. Z napadnutého rozhodnutia je síce za určitých okolností zistiteľná jednotková cena elektriny na straty, resp. výška doplatku, výška plnenia odporcov za jednotlivé mesiace je však závislá od skutočne vyrobeného a dodaného množstva elektriny v príslušnom mesiaci roku 2015 na základe účtovného dokladu. To znamená dokladu, ktorého správnosť a dôvodnosť nebola v súdnom konaní preskúmavaná, ktorý bude vyhotovený po vydaní predbežného opatrenia. Vzhľadom na to, že z napadnutého rozhodnutia nemôže byť známa výška plnenia, ktoré sú odporcovia povinní poskytnúť za jednotlivé mesiace roku 2015 navrhovateľovi, takéto predbežné opatrenie je nevykonateľné. Okrem

uvedeného má odporca v 2/rade zabezpečovať podporu podľa rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-OZ z 31.10.2013. Toto rozhodnutie je rozhodnutím o určení pevnej ceny elektriny pre stanovenie doplatku. Odporca nemá s vyplácaním doplatku, a teda ani s uvedeným rozhodnutím nič spoločné, čo spôsobuje nevykonateľnosť rozhodnutia.

V závere odporca v 2/ rade namieta neprípustnú retroaktivitu napadnutého rozhodnutia, ktoré nadobudlo vykonateľnosť doručením, teda 22.5.2015, napriek tomu ukladá odporcovi povinnosť, ktorá sa má aplikovať na celý rok 2015. Uvedený postup považuje za nesprávny. Keďže ide o predbežnú úpravu, môže sa táto úprava týkať len doby budúcej, nie minulej.

Navyše predbežným opatrením súd zaviazal odporcov na povinnosť totožnú s povinnosťou, ktorá má byť predmetom konania vo veci samej. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR je takéto opatrenie prípustné len vo výnimočných prípadoch. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil, v čom je výnimočnosť tohto konania, ktorá by odôvodňovala uplatnenie výnimočného postupu.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu v 2/ rade tvrdí, že odvolanie je nedôvodné a pri rozhodovaní súdu nedošlo k žiadnemu porušeniu príslušných zákonných ustanovení. Súd postupoval s plnou starostlivosťou a najmä v súlade so zákonom. Námietky odporcu v 2/ rade týkajúce sa neosvedčenia existencie nároku navrhovateľa vo veci samej považuje za nedôvodné, nakoľko právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia musí iba osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a nie túto skutočnosť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázať. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrenia rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

Poukázanie odporcu v 2/ rade len na to, že podľa jeho názoru si navrhovateľ nesplnil povinnosť podľa v znení neskorších predpisov, (čo však navrhovateľ namieta) je veľmi účelové a jednostranné popieranie ostatných skutočností, na ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal (podpísanie nového zmluvného vzťahu v decembri 2014, t.j. v dobe po údajnom porušení oznamovacej povinnosti; prechodné ustanovenia novely zákona - a ďalšie). V rámci konania súdu o vydanie predbežného opatrenia súd musí postupovať v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola účinná s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbežného opatrenia.

Námietka pasívnej legitimácie odporcu v 2/ rade je absolútne nedôvodná, pretože pasívna legitimácia odporcu v 2/ rade je daná jeho postavením v reťazci zmluvných odberateľov elektriny podľa platne uzavretých zmluvných vzťahoch a z toho vyplývajúcich povinností odporcu v 2/ rade vo vzťahu k navrhovateľovi.

Taktiež tvrdenia odporcu v 2/ rade o nesplnení podmienky preukázania nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre navrhovateľa v nadväznosti na ním predložený výpočet výpadkov príjmov z hodnoty potencionálne odobratej elektriny a zaplatenej zmluvne stanovenej ceny, sú podľa navrhovateľ hrubo a účelovo skresľujúce fakty súčasného fungovania odberu elektriny, nakoľko takýto spôsob odberu elektriny by bol možný len za splnenia podmienky podpísania nového zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcami v 1/ a 2/ rade, čo by však fakticky znemožňovalo domáhať sa v súdnom konaní ochrany akýchkoľvek nárokov navrhovateľa na uplatnenie a priznanie podpory pre rok 2015 v zmysle príslušných právnych predpisov.

Naopak poukázanie odporcu v 2/ rade na neprimerané znevýhodňovanie odporcov je úplným prekrútením jeho predchádzajúcich tvrdení, nakoľko pre prípad nepriznania nároku navrhovateľovi na podporu pre rok 2015 by došlo z jeho strany voči navrhovateľovi len k uplatnenie si rozdielu v cene za odber elektriny bez nároku na podporu, ktorý rozdiel podľa výpočtu odporcu v 2/ rade predstavuje len sumu 25 % hodnoty ceny elektriny naviac vyplatenej za súčasného poskytnutia nároku na podporu.

Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, plne v súlade s príslušným zákonnými ustanoveniami, ktoré správne vyložil a zaoberal sa dostatočne každou potrebnou okolnosťou a skutočnosťou, na ktorú bolo v návrhu navrhovateľa poukázané.

Preto sa navrhovateľ s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa v plnom rozsahu stotožňuje a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.

Odvolací súd prejednal odvolania odporcov podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné.

V danej veci navrhovateľ žiadal vydať predbežné opatrenie na uloženie povinnosti odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve, pretože odporca mu oznámil, že si nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015.

Z tohto oznámenia teda vyplýva, že odporca neposkytne navrhovateľovi podporu, ale nie je preukázané, aby odmietol odoberať elektrickú energiu. Odporcovia vo svojich vyjadreniach dokonca potvrdzujú, že elektrickú energiu budú odoberať.

Nielen v našom právnom systéme platí zásada „dohody sa plnia“. Až pri ich porušení nastupuje ochrana prostredníctvom príslušných inštitútov.

Z doterajšieho konania, ani rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, akú žalobu je navrhovateľ povinný v lehote 30 dní podať.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí však vziať do úvahy skutočnosť, že upravuje pomer medzi účastníkmi len dočasne a to v rozsahu, ktorý stačí na dosiahnutie účelu a to do budúcna.

Z konania navrhovateľa vyplýva, že jeho cieľom je získanie podpory (iné skutočnosti nie sú medzi účastníkmi sporné), a preto je žiadané a vydané predbežné opatrenie v rozpore s ust. .

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa a a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi v 2/ rade, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania 33,00 eur. Priznané trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku zaplateného odporcom v 2/ rade za podané odvolania. Odporca v 1/ rade náhradu trov konania nežiadal ( ), a preto odvolací súd podľa mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.