Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2486-2015.pdf
PDF · 71.59 KB
No categories available
1Er/2486/2015
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 852 453, právne zastúpený Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, V. N., o vymoženie 100 € s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 4.3.2015 s a z a m i e t a.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým začalo dňa 4.3.2015 exekučné konanie vo veci oprávneného proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 100 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní by mal byť Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., spis. zn.: 16058/14 zo dňa 28.11.2014. Návrh na vykonanie exekúcie bol pred súdnym exekútorom spísaný vo forme zápisnice dňa 4.3.2015.
Z pripojeného spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., spis. zn.: SR 16058/14, exekučný súd zistil, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 29.11.2013 k uzatvoreniu zmluvy o úvere, z ktorej záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, povinný riadne a včas nesplnil. Právomoc vyššie označeného rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie bola založená samostatne uzatvorenou Rozhodcovskou zmluvou, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň ako predmetná zmluva o úvere. Výsledkom predchádzajúceho rozhodcovského konania bolo vydanie rozhodcovského rozsudku, spis. zn.: SR 16058/14 zo dňa 28.11.2014, ktorý by mal v konkrétnom exekučnom konaní tvoriť exekučný titul voči povinnému.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“): Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku: Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 158 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku: Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa § 161 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku:
(1) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
(2) Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku: Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a uvedené skutočnosti súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom, pričom exekučný súd zistil rozpor so zákonom, na základe čoho v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a to v celom rozsahu. Rozpor so zákonom, pre ktorý súd zamietol žiadosť súdneho exekútora spočíva v tom, že predložený exekučný titul doposiaľ nenadobudol právoplatnosť voči povinnému, keď tento mu nebol doteraz zákonom predpísaným spôsobom doručený, tak ako to upravuje aj ustanovenie § 33 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Predpokladom pre nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia je jeho riadne doručenie, aby mohlo nadobudnúť účinky exekučného titulu a stať sa tak predmetom exekučného konania. Formálna stránka vykonateľnosti exekučného titulu je nerozlučne spätá s nadobudnutím jeho právoplatnosti, v opačnom prípade nemožno dosiahnuť právny efekt sledovaný vydaním rozhodnutia, ktoré druhého z účastníkov exekučného konania zaväzuje k splneniu povinnosti.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je vo svojej recentnej judikatúre v prípade posudzovania exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydanému v rozhodcovskom konaní, exekučným súdom, konštantný v tom smere, že: „Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z., je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. však nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 11/2010, podobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, z 10. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 105/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR, z 6. decembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 146/2012). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,
v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.
Opierajúc svoje rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vyššie uvedenú konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že tu je daná procesná prekážka pre nariadenie výkonu rozhodcovského rozhodnutia, ktoré doposiaľ nenadobudlo voči povinnému právoplatnosť a teda ani vykonateľnosť (§ 103 O. s. p., § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku). Rozhodcovský rozsudok nebol povinnému ako účastníkovi konania riadne doručený, keď zásielka sa vrátila Stálemu rozhodcovskému súdu s označením „neprevzatá v odbernej lehote“, pričom rozhodcovský súd (podľa obsahu spisu) nevynaložil ani primerané úsilie za účelom zistenia adresy pre doručovanie povinnému (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde. (§ 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku: V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.