Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-67-2022.pdf
PDF · 110.15 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/67/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu Poľovnícky klub "Kulháň" so sídlom v Topoľčanoch, Dopravná 2069/1, IČO: 31 202 594, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským, advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 15/25 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Bratislava, Dobrovičova 12, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. februára 2022, č.k. 11C/184/2011 - 730, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I., čo do sumy 19.048,- eur s príslušenstvom ako aj čo do výrokov II., III., IV. p o t v r d z u j e .
Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 20.000,- eur, spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 18.01.2011 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má proti žalovanému právo náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. Znalcovi Ing. X.H. priznal právo na náhradu nákladov spojených s výsluchom v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením. Štátu priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu škody vo výške 20.000,- eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu medzitýmnym rozsudkom určil, že základ žalobného nároku je daný. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 ods. 1, 3, § 2 písm. e/, q/, w/, § 12 ods. 1, 2, 3, § 16 ods. 1, § 66 ods. 3, § 9 ods. 1, 2 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a ďalej ust. § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri verejnej moci a tiež ust. § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ušlý zisk sa obvykle vymedzuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného výnosu. Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 20.000,- eur za obdobie od 16.08.2010 do 17.12.2010 titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci. V predmetnej veci došlo nesprávnym úradným postupom k situácii, keď žalobca
nevykonával právo poľovníctva. Prichádza preto do úvahy nie náhrada skutočnej škody, ale ušlého zisku. Otázku ušlého zisku, ktorý žalobca mohol dosiahnuť posudzoval ustanovený znalec. Súd mal zato, že výška ušlého zisku vyčíslená sumu 20.300,- eur vychádza z objektívnych údajov, ktoré zásadným spôsobom nespochybnila ani jedna zo sporných strán. Žalovaný spochybnil a namietal nevyužitie porovnávacej metódy znalcom. Súd vychádzal vo vzťahu namietanému z toho, že znalec je osoba odborne znalá, disponuje odbornými znalosťami, ktorých existencia nebola v konaní spochybnená, ani namietaná. Žalobcovi vznikla škoda z hodnoty nerealizovaného plánu, lovu diviny po odpočítaní nákladov spojených s využitím plánu práva poľovníctva. Išlo o stratu konkrétne reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia prenajatého výkonu práva poľovníctva, pričom pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u žalobcu s ohľadom na existenciu okolnosti danej veci je vysoká, blížiaca sa k istote. Nakoľko nie je možné presne určiť, akým spôsobom by žalobca hospodáril, preto je treba vychádzať ako hospodáril subjekt, ktorý právo poľovníctva ako užívateľ poľovného revíru aj realizoval. Plán odstrelu bol určený primerane. Znalec zohľadnil rozsah poplatkového odstrelu. Súd sa stotožnil so závermi znalca a obranu žalovaného vychádzal z porovnávania výnosov prenajatých revírov susediacich s poľovným revírom Dubiská posúdil ako neopodstatnenú a nedôvodnú. Dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie náhrady škody je dôvodná a uložil žalovanému povinnosť v zmysle citovaných zákonných ustanovení náhradu škody zaplatiť žalobcovi vo výške 20.000,- eur. Omeškanie žalovaného so zaplatením náhrady škody bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, pričom výška úroku z omeškania zodpovedá § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z. v platnom znení. Za počiatok omeškania so zaplatením žalovanej sumy súd ustálil dátum 18.01.2011 ako deň nasledujúci po podaní návrhu na predbežné prerokovanie náhrady škody žalobcom, žalovanému. K námietke, že žalobcovi ako neziskovej organizácii nemôže byť spôsobená škoda vo forme ušlého zisku, mal súd zato, že aj organizácia, ktorá nie je založená za účelom dosiahnutia zisku, tak aj táto organizácia hospodári, pričom výsledkom jej hospodárenia môže byť zvýšenie hodnoty jej majetku, kedy je rozdiel medzi výnosmi z jej činnosti a náklady na túto činnosť vynaloženými pozitívmi, teda v tomto prípade hovoríme o zisku. Podstata slova nezisková znamená, že dosahovanie zisku nie je prioritou tejto organizácie a účelmi založenia, čo však nevylučuje, že cieľ celkového hospodárenia nebude dosiahnutý zisk, teda pozitívny rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Lehotu na plnenie povinnosti 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súd určil podľa § 232 ods. 3 CSP. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1, § 259, § 260 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rovnako má právo na náhradu trov konania aj štát, pričom jeho nárok sa týka zvyšku priznanej sumy za vypracovanie znaleckého posudku, ktorá nebola hradená z preddavku zloženého v priebehu konania. Rovnako aj znalec má právo na náhradu nákladov spojených s jeho výsluchom. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že prizná náhradu škody žalobcovi vo forme ušlého zisku v sume 952,- eur s príslušenstvom, prípadne žiadal, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mal zato, že okresný súd predmetným rozsudkom priznal v rozpore s vykonanými dôkazmi a nesprávnym právnym posúdením žalobcovi nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku. Uviedol, že žalobca nikdy predtým nebol užívateľom poľovného revíru Dubiská a ani žiadneho iného poľovného revíru a nemá s užívaním poľovného revíru žiadne skúsenosti. Vzhľadom nato nie je možné odvolávať sa na pravidelný beh veci pri určení predpokladanej výšky ušlého zisku. Subjektom, ktorý právo poľovníctva v poľovnom revíry v danom čase realizoval boli Lesy Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o úspešnosť odpredaja poplatkového lovu zvery, nie je absolútne namieste prirovnávať nový a neznámy subjekt žalobcu, ktorý nikdy predtým nebol užívateľom poľovného revíru so štátnym podnikom, ktorý je najväčším poskytovateľom poplatkového lovu v rámci Slovenska. To, že štátny podnik bol schopný dosiahnuť zisk, pričom tento zisk predstavuje najmä úspešný odpredaj poplatkového lovu zvery, v žiadnom prípade nepreukazuje, žeby rovnako úspešný bol aj žalobca ako úplne nový a neznámy subjekt. Súd mal pri určovaní výšky náhrady škody vo forme ušlého zisku prihliadnuť na vykonané dôkazy v podobe podrobne spracovanej štatistiky porovnávania hospodárenia susediacich poľovných revíroch v predloženej žalovaným. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, pretože musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku. S pravidelným behom veci ministerstvo oboznámilo listom zo dňa 23.07.2021, ktorým poskytlo súdu oficiálne, relevantné a reálne údaje o hospodárení v poľovným revíroch Slovenska, údaje získane podľa zák.č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike. Žalovaný predložil ako dôkazný prostriedok súdu prehľady o výsledkoch hospodárenia v poľovnom revíry Dubiska v predmetnej poľovnej sezóne ako aj za päť predchádzajúcich a päť
nasledujúcich poľovných sezón. Vyslovil presvedčenie, že práve tieto prehľady poskytujú reálny a relevantný obraz o pravidelnom behu veci. Okresný súd určil výšku ušlého zisku žalobcu na základe vypracovaného posudku znalca, pričom ostatné námietky spochybňujúce tento posudok nezobral do úvahy a tak isto sa nezaoberal predloženou poľovníckou štatistikou, ktorá bola okresnému súd predložená. Tvrdenie súdu považujú za účelové a zavádzajúce, pretože pokiaľ sa vyčísluje možná spôsobená škoda, mali by vystupovať tak ako všetky možné príjmy z činnosti, tak aj všetky možné náklady bez ohľadu nato, či žalobca teda tvrdí, že by si ich vykryl svojpomocne a neboli by zarátané do nákladovej položky. Považoval za potrebné opakovane zdôrazniť výraznú rozdielnosť dotknutých subjektov, rozdielnosť medzi predmetnou poľovníckou organizáciou žalobcom a štátnym podnikom pokiaľ ide o reálnu úspešnosť pri získavaní záujemcom o poplatkový lov zvery. Poplatkový lov je najvýznamnejšia príjmová položka. Pri otázkach na podloženie výpočtov údajných výnosov a nákladov, súd vychádzal iba z predpokladov a dohodnutia pomeru rozdelenia ulovenej diviny medzi členov poľovníckeho klubu pre vlastnú potrebu a odpredaj diviny. Žalovaný namietal, že takýto pomer rozdelenia je neobvyklý. Podľa názoru žalovaného bol tento pomer rozdelenia v prospech odpredaja a nie pre vlastnú spotrebu členov poľovného klubu upravený špekulatívne za účelom maximalizovaného výpočtu ušlého zisku. Tvrdenie, že zisk, ktorý mohol dosiahnuť je v takej výške ako je uvedené v znaleckom posudku, že sa to blíži k istote je nesprávne a z pohľadu výkonu práva poľovníctva nereálne. Poukázal pritom na rozsudok NS SR sp.zn. 5Mcdo 1/2011 zo dňa 29.10.2012. Ak teda žalobca poľovnícky klub Kulháň nikdy neužíval poľovný revír Dubiská, nevie na základe tohto reálne preukázať schopnosť vytvoriť zisk z predchádzajúcich období svojho reálneho hospodárenie v uplatňovanej výške a opiera sa iba o znalecký posudok. Pravdepodobnosť odpredaja lovu zvery poplatkovým hosťom je hypotetická a špekulatívna, ktorú žalobca počas celého súdneho konania nepodložil žiadnym relevantným dôkazom. Znalecký posudok je zavádzajúci, pretože vychádza z údajov, ktoré nemajú právny základ. Znalecký posudok je kombinácia údajov a to na jednej strane či už schváleného plánu pre lov pre rozhodné obdobie v Obvodnom lesnom úrade Trenčín nie pre riadneho užívateľa, resp. skutočných nákladov a výnosov správcu vyhradeného poľovného revíru Dubiská za posudzované obdobie a na strane druhej hypotetických nákladov a výnosov modelovaných znalcom, ktoré by akože vznikli žalobcovi, ak by sa poľovný revír Dubiská užíval. Žalovaný nepovažuje za objektívne stanovený ušlý zisk znaleckým posudkom Ing. X. Šuranim, nakoľko nevychádzal z objektívnych podkladov, ale iba s hypotetickým vyčíslením domnelého ušlého zisku žalobcu.
4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý poukázal na svoju argumentáciu k stanovisku zo dňa 19.01.2022. Žalobca mal právo prostredníctvom svojich členov ako aj poľovných hostí uloviť všetku plánovanú schválenú, určenú zver a nie je opodstatnené, aby žalovaný polemizoval o tom, koľko mohli, či mali uloviť členovia poľovnej organizácie. Argumentácia žalovaného, že v susedných revíroch boli dosiahnuté menšie príjmy vyplýva z nepochopenia skutočností, že členovia poľovníckych organizácií ulovili najmä trofejnú zver sami v poľovnom revíry, ktorého boli členmi a ak mali záujem o lov takejto zvery, nemuseli v rámci poplatkového odstrelu zvery túto hradiť. Poukázal na § 32 ods. 1 písm. a/ Zákona o poľovníctve. Je prirodzené, že poľovnícke organizácie vznikajú za účelom využitia práva poľovníctva členmi týchto organizácií za účelom možnosti lovu zvery, získavania zvery odstrelom, teda užívanie poľovného revíru na výkon práva poľovníctva. Z uvedených skutočností nesporne vyplýva, že postupom orgánu verejnej správy bolo znemožnené žalobcovi využívať právo poľovníctva v poľovnom revíry a preto sa žalobca nemôže stotožniť s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. K podanému vyjadreniu sa opätovne písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa pridržiava argumentácie uvedenej v podanom odvolaní. Uviedol, že má zato, že výška ušlého zisku uplatňovaná žalobcom je hypotetická, špekulatívna a súd tento nárok žalobcovi predmetným rozsudkom nedôvodne priznal. Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady škody vyslovil názor, že znalec mal vychádzať z metódy porovnania susedných poľovných revírov ako vyplýva z podrobného odôvodnenia žalovaného zo štátnej poľovnej štatistiky v rozhodnom období. Poukázal na rozsudok NS SR, sp.zn. 5Cdo 195/2015, v ktorom sa konštatuje, že paušálne a automaticky v každom jednotlivom prípade porušenie povinnosti zo strany orgánov štátu, ale len celkom výnimočne za predpokladov súčasného naplnenia aj ďalších predpokladov vzniku aj existenciu zodpovednostného vzťahu, ktorými súd existencia škody (ušlého zisku) a príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním. Dôkazné bremeno ohľadom naplnenia týchto podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu zaťažuje poškodeného. Aj existencia
ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. Nepreukázanie existencie skutkových okolností by potom viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha je skutočne iba fikcia. Aj v prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú, vzniklú a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Žalovaný preto naďalej zotrval na svojej písomnej a ústnej argumentácií v priebehu konania ako aj na svojich odvolacích návrhoch.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie súd použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré uviedol súd prvej inštancie a preto si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia a v celom rozsahu na ne poukazuje.
8. V prejednávanej veci je nepochybné, že samostatným medzitýmnym rozsudkom v spojení s rozhodnutím krajského súdu bolo vyslovené, že základ nároku je daný. Vzhľadom k tomu, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 20.000,- eur za čas od 16.08.2010 do 17.12.2010, titulom nesprávneho úradného postupu zo strany žalovaného z dôvodu, že v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu žalobca nemohol vykonávať právo poľovníctva, prichádza do úvahy nie náhrada škody, ale náhrada ušlého zisku. Žalobca si uplatnil náhradu ušlého zisku vo výške 20.000,- eur. Súd prvej inštancie za účelom zistenia výšky ušlého zisku zo strany žalobcu ustanovil v prejednávanej veci znalca.
9. Čo sa týka samotnej definície ušlého zisku, súdna prax tento ušlý zisk definuje ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodovej udalosti nedošlo k rozmnoženiu, prípadne zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré mohol odôvodnene teda, doložiteľným spôsobom (poškodený) očakávať so zreteľom k obvyklému (pravidelnému, normálnemu) chodu veci. Ušlý zisk tak na rozdiel od skutočnej škody nepredstavuje zníženie aktuálneho majetkového stavu ako je tomu pri škode skutočnej. Majetok poškodeného sa tak nezmenšil, ani nezväčšil. Ušlý zisk predstavuje rozdiel medzi tým, čoho poškodený majetkovo skutočne dosiahol a čoho by bol dosiahol, keby nebolo škodovej udalosti, inak povedané v akom majetku mu zabránila škodová udalosť. Faktom je, že ušlý zisk je kategóriou skôr hypotetickou a ide vlastne o dej, ktorý sa v dôsledku škodovej udalosti neuskutočnil, ale u ktorého predpokladáme, že sa uskutočniť mal a mohol. Musí tu teda existovať vysoká pravdepodobnosť, že by k rozmnoženiu majetku došlo, nestačí len neodôvodnená nádej. Faktom je, že ušlý zisk nemôže byť predstavovaný ako hypotetický zamýšľaná možnosť rozmnoženia majetkového prospechu. Je na žalobcovi, teda na poškodenom, aby preukázal, že hodlal a mal zároveň reálnu možnosť tvrdeného majetkového prínosu dosiahnuť a žeby sa tak pri normálnom behu udalostí ak stalo, keby mu v tom nezabránilo protiprávne konanie žalovaného. Pokiaľ ide o samotnú mieru pravdepodobnosti dosiahnutia zisku, ktorý ušiel, musí existovať vysoká pravdepodobnosť, že by k rozmnoženiu majetku došlo, teda nestačí len neodôvodená nádej, žeby k takémuto zisku došlo. 10. Ak má súd zato, že poškodenému ušiel zisk, musí zistiť v akej výške mu ušiel. Pre výšku ušlého zisku je určujúce, akému majetkovému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť zabránilo konanie škodcu, inak povedané, o aký reálny dosiahnuteľný a nielen hypotetický prospech poškodený prišiel. Pri stanovení výšky ušlého zisku vychádzame len z hypotézy s tým, že stanovenie výšky ušlého zisku musí byť vykonané tak, aby bola zistená pravdepodobnosť blížiaca sa podľa bežného uvažovania k istote. Následne podľa gramatického výkladu možno dovodiť, že sa nebude jednať o výšku, ktorá je založená na istote, ale ide o výšku škody, ktorá sa k tejto istote len blíži, čiže je o niečo slabšia na pomyselnej stupnici. Základom stanovenia výšky ušlého zisku z podnikania sú teda celkové predpokladané výnosy znížené o predpokladané náklady.
11. Podstatnou odvolacou námietkou zo strany žalovaného bol spôsob metódy použitej znalcom pri výpočte ušlého zisku. Pokiaľ vychádzame z obsahu znaleckého posudku ako aj zo samotného výsluchu
znalca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že znalec uviedol, že porovnávaciu metódu použiť nemohol z dôvodu, že každý subjekt je jedinečný aj keď dá sa povedať približne porovnateľný v podmienkach možného hospodárenia, ale vždy sú tam faktory, ktoré odlišnosť natoľko vygenerujú, že porovnávanie nie je možné. Znalec ďalej uviedol, že jeho úlohou nebolo posudzovať prípadnú prosperitu susediacich poľovných revírov, ale jeho úlohou bolo stanoviť výšku možného dosiahnutého zisku v sledovanom období v danej lokalite, nič viac a nič menej. Znalec vo vzťahu k použitej metóde, keď v znaleckom posudku konštatuje, že v kalkuláciách sa vychádzalo z podkladu schváleného poľovníckeho výkazníctva (napr. plán chovu a lovu zvery), boli tiež zohľadnené zistené odlišnosti v tvorbe zisku medzi Lesmi SR a navrhovateľom, pričom ziskom v podmienkach podobného obhospodarovania poľovného revíru je možné pomenovať finančné ohodnotenie možných objektívnych príjmov z poľovníctva, ktoré sú v obdobných podmienkach ako u poľovného revíru Dubiská pri poľovnom obhospodarovaní poľovnou spoločnosťou (štátnou organizáciou) obvykle tržby spojené s lovom zvery (živej, odstrelom vrátane hodnoty naturálneho pôžitku členov spoločnosti) po odpočítaní objektívnych, opodstatnene vynaložených nákladov spojených s poľovným obhospodarovaním daného poľovného revíru (napr. nájom vrátane záväzkov, starostlivosť o chov zvery, krmivá, medikamenty, doprava, starostlivosť o poľovné zariadenie, náklady na držanie poľovne uspotrebiteľných psov, škody zverov, iné výdavky na zabezpečenie chodu poľovnej spoločnosti). Čo sa týka ozrejmenia skutočnosti majúcej vplyv na možnosť miery zisku pri výkone poľovníctva znalec uviedol, že výšky niektorých uvažovaných nákladových položiek závisia od interných ujednaní daného poľovného spolku, pričom býva obvyklé, že členovia tieto činnosti vykonávajú svojpomocne na vlastné náklady, vlastnými prostriedkami členov, často bez nároku na refundáciu priamych nákladov (zvoz ulovenej zveriny z miesta lovu, ošetrenie, rozvoz krmiva, údržba a čistenie poľovných a chovateľských zariadení a chodníkov ako aj príprava krmiva), uvedené tak ako je obvyklé v rámci spoločnosti členov vykryje účelne vynaložené priame náklady prevedených činností. Výkon svojpomocných činností bez finančného zaťaženia spolku sú nákladovou položkou a predstavujú protimožnosť poľovného využitia a naturálneho prídeľu diviny členom pri ich vlastnej spotrebe. Tá sa tiež realizuje bezodkladne. Zabezpečenie a úspešnosť poplatkových lovov vrátane poplatkových spoločných poľovačiek závisí od deklarovaného reálneho dopytu závislého od stavu na trhu s danou komoditou. Záujem o poplatkové lovy v obdobných poľovných revírov bol a stále pretrváva. Pri možnosti a schopnosti obhospodarovateľa poľovného revíru získať klientelu na poplatkový odlov členmi dohodnutej početnosti a štruktúre spoplatnenia atraktívnej lovnej zvery sa v kalkulácii uvažovalo s dvojtretinovým poplatkovým odlovom trofejovej zvery a zorganizovaním dvoch až troch spoločných poplatkových poľovačiek na diviačiu zver, čo pri uvažovanej kalkulácii predstavuje zhruba 50%,teda menej ako 60% početnosti diviačej zvery zo schváleného plánu lovu v roku 2010. Zostatok všetkej zvery z plánu lovu vykazuje dostatok možností pre poľovné vyžitie členov. Vychádzalo sa tiež z možností a schopností spolku zabezpečiť úspešný odchov zvery, priebeh a odlov u všetkých poplatkových lovov členmi spolku. Členmi poľovného združenia sú prevažne dlhodobý poľovníci, dostatočne skúsení, navyše sa uvažovalo s časťou členstva z radov poľovníkov a lesníkov z povolania, u ktorých je predpoklad nadštandardných znalostí terénu, zvyklostí a správania zvery. Reálnu možnosť zabezpečenia uvažovanej klientely a teda speňaženia časti zvery poplatkovým odlovom v rozhodnom období v podmienkach riešeného poľovného revíru nie je opodstatnené uprieť. Zver sa v revíry reálne nachádza. Zrealizovanie celého plánu lovu v rozhodnom období nie je opodstatnené považovať za nereálne, pretože záujem o poplatkové lovy je nespochybniteľný. Očakávaná možná úspešnosť uvažovaných lovov v kusoch bola odvodená z reálnych výsledkov lovov v roku 2009 a 2010 podľa doloženého v zadaní, avšak rozhodne nie ako maximálna početnosť úlovkov realizovaných poplatkovým odlovom. Spracovaním zadania nebolo uvažované s odlovom bodovo hodnotenej trofejovej zvery, ulovenie ktorej pri poplatkových lovoch nie je zanedbateľné a zvyšuje dosahovanú mieru zisku. Poľovný revír Dubiská má predpoklady na ročný odlov niektorých jedincov s medailovým ohodnotením trofeje.
12. Preto teda neobstojí odvolacia námietka zo strany žalovaného, že poľovnícky klub Kulháň nikdy nepoužíval poľovný revír a nevie reálne preukázať schopnosť vytvoriť zisk z predchádzajúcich období. Znalec v rámci posudku konštatuje, že nie je opodstatnené za nereálne považovať splnenie celkového schváleného plánu lovu zvery, jej odlovom v rozhodnom období, kedy reálnosť uvedeného bola posudzovaná vo vzťahu k schválenej početnosti zvery k povolenej dobe lovu, uvažovanému predpísanému počtu členov a tiež bola braná do úvahy i tá skutočnosť, že za členov boli uvažovaní profesne zdatní poľovníci z radov lesníkov s predpokladom dostatku znalosti lokality poľovného revíru. V poľovníckom výkaze Lesy SR - lesov štátneho podniku je do začiatku rozhodného obdobia vykázaný odlov iba 6 ks diviačej zvery a 1 úhyn jeleňa. Nesplnenie plánu lovu jelenej, muflonej a srnčej zvery
ako aj prekročenie plánu lovu diviačej zvery nebolo v predložených materiáloch komentované a nebol predložený žiadny údaj a informácia o schválenej zmene plánu lovu zvery. Plán lovu zvery schvaľuje obvodný lesný úrad na chovateľskej rade, pričom vychádza z údajov o kmeňových stavoch zvery a akostných triedach jednotlivých druhov zvery podľa poľovníckej rajonizácie. Vzhľadom na uvedené je opodstatnené v kalkulácii možného zisku uvažovať s údajmi plánu lovu zvery u druhov s nesplneným odlovom, nebol plnený prevažne lov trofejných zvery a v prípade prekročenia plánu lovu v kalkulácii zohľadniť skutočnosť, ktorá zohľadňuje v uvedenom prípade prekročenie plánu lovu divčiat aj ich nadočakávanie úspešných odchov v danej sezóne a teda k uvedenému adekvátne uspôsobenú redukciu prirodzeného nárastu populácie zvýšeným odstrelom, ktorý by bol zaradený do plánu a chovu a lovu zvery jeho adekvátnym navýšením.
13. Žalovaný ďalej namietal nereálnosť znalcom uvedeného zisku v časti týkajúceho sa poplatkového odlovu zvery. V tomto kontexte opätovne odvolací súd poukazuje na závery znaleckého posudku, kedy znalec v znaleckom posudku vyčíslil kalkuláciu možných príjmov z produkcie diviny v koži, kedy podiel diviny na vlastnú spotrebu na člena podľa navrhovaného rozdelenia činilo 55% a z poplatkov odlovu zvery sa vychádzalo z 2/3-tín predpokladaného ročného odlovu ako pri odstrele jeleňov, diviačej zvery.
14. Čo sa týka námietky zo strany žalovaného ohľadom nereálne stanoveného ušlého zisku, odvolací súd poukazuje opätovne na zdôvodnenie znalca v danom znaleckom posudku ako aj na jeho vysvetlenia v rámci pojednávania, kde znalec potvrdil, že riadne poľovného obhospodarovanie poľovného revíru sa riadi platnou legislatívou schváleným stanovami, prevádzkovým domácim poriadkom príslušnej poľovnej spoločnosti klubu. Obvykle bývajú povinnosti členov obhospodarovateľa poľovného revíru upravované operatívne podľa možnosti spoločnosti aktuálnej potreby poľovného revíru, pričom v zmysle stanov a spomínaného prevádzkového poriadku býva obvyklé, že úpravy musia mať písomnú dohodu a musí ich schváliť kompetentná zložka, teda členská schôdza, výbor a podobne. Poškodený, teda žalobca reálny výkon poľovného obhospodarovania nevykonával, nie je opodstatnené považovať za nereálne, žeby pri riadnom obhospodarovaní poľovného revíru poľovný klub nevyužil možnosť požadovať plnenie niektorých činností spojených so starostlivosťou o zver ako jej odlov členmi klubu bez nároku náhrady priamych nákladov, času a vlastnej práce. Toto v poľovníctve nie je obvyklé a zväčša sa týka činnosti ako je výstavby, údržba chovateľských loveckých zariadení, prikrmovanie zvery, zvoz zveriny, starostlivosť o políčka.
15. Preto krajský súd ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie čo vyhovujúcej sumy 19.048,- eur s príslušenstvom ako vecne správny potvrdil vrátane závislých výrokov o náhrade trov konania ako aj trov súdom ustanoveného znalca.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca a to v celom rozsahu a preto mu súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali.
17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).