Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_12C-151-2015.pdf
PDF · 106.82 KB
No categories available
12C/151/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: Y. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Q. W. XXX/XX, zast. Ing. Y. O., nar.XX.X.XXXX, bytom U., Q. W. XXX/XX, proti odporcovi: H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom U., Q. W. XXX/XX, t.č. Q., L. XX, o návrhu na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 26P/37/2011 -38 zo dňa 2.12.2011 v časti výživného na Y. O., nar. XX.X.XXXX tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu H. O., nar. XX.X.XXXX zo sumy 170 eur mesačne na sumu 370 eur mesačne počnúc od 19.3.2015, ktorú je odporca povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Zročné výživné za čas od 19.3.2015 do 31.8.2015 č i n í suma 936,60 eura, ktorú súd povoľuje odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 19.3.2015 domáhala od odporcu zvýšenia výživného vo výške 400 eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že pri rozvode manželstva jej rodičov v roku 2011 bola odporcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 170 eur mesačne, v tom čase bola študentkou strednej školy, v súčasnosti navštevuje vysokú školu, čím sa podstatne zvýšili jej výdavky, ktoré sú na ubytovanie na internáte, stravné, cestovné, náklady na učebnice, školské pomôcky, doučovanie, oblečenie, veci osobnej potreby, záujmy.
Súd vo veci pojednával v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľky.
Zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka študuje v Prahe na Vysokej škole chemicko-technologickej od septembra 2013. Náklady na všetko sa zvyšujú. Jedná sa o 5-ročné štúdium. Jej mesačné náklady sú okolo 400 eur, súvisia iba s jej pobytom v Prahe. Mesačne platí za internát 94 eur, strava 73 eur, MHD v Prahe 9,53 eura, cestovné Praha - Nitra 2x mesačne - 57,30 eura, učebnice a školské pomôcky 7,33 eura, doučovanie z matematiky 73 eur, doučovanie z fyziky, ďalej má výdavky na oblečenie 49 eur, kozmetika, hygiena, 5,50 eura, záujmy 18,33 eura, výživové doplnky 20 eur. Odporca posiela navrhovateľke na účet mesačne sumu 200 eur od podania návrhu, aj obdobie predtým. Ona navrhovateľke prispieva sumou 200 eur. S odporcom majú spolu ešte jednu dcéru N. O., ktorá je plnoletá, zamestnaná. Pri rozvode bolo na navrhovateľku určené výživné 170 eur a na druhú dcéru N.
200 eur. Tá skončila v máji 2013 vysokú školu, zamestnala sa od 11.5.2015. Žije sama s dcérou N. a navrhovateľkou. Bývajú v 2-izbovom byte, mesačné výdavky na bývanie sú okolo 200 eur, ďalšie výdavky na stravu a ostatné veci môžu byť okolo 200 eur. Je živnostníčka v oblasti verejného obstarávania, mesačný príjem je okolo 1.000 eur. S odporcom sa mimosúdne dohodli na vyporiadaní BSM, v apríli 2015 odporcovi vyplatila titulom vyporiadania BSM 37.500 eur, na to si zobrala dva úvery. Prvý úver ČSOB na sumu 33.400 eur, kde mesačne spláca 225 eur, druhý úver v ČSOB stavebný úver 17.000 eur, kde je mesačná splátka 145 eur. Sama nevládze uhrádzať výdavky navrhovateľky. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že sa bude zvyšovať poplatok za internát asi o 600 Kč na mesiac, pretože prerábali internát, staršia dcéra N. už nebýva s nimi v spoločnej domácnosti, všetky náklady na domácnosť uhrádza sama, od júna 2015 posiela odporca výživné 170 eur. Za august ešte výživné neposlal.
Odporca na pojednávaní trval na svojom písomnom vyjadrení k veci. Uviedol, že žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou G. H., ktorá je zamestnaná, má príjem. Má len jednu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Jeho príjem je výsluhový dôchodok 925 eur a príjem z prenájmu bytu v A. asi 120 eur. Byt prenajímal asi 2 roky, od júla 2015 o tento príjem z prenájmu príde, pretože nájomníci vypovedali zmluvu. Iný príjem nemá. S priateľkou žijú v sociálnom byte, priateľka má uzatvorenú nájomnú zmluvu. V tomto byte nie je prihlásený k trvalému pobytu, len k prechodnému. S priateľkou kúpili rozostavený dom v L.. Kupujúci sú obaja, kúpna cena bola 120.000 eur. Obaja si brali úver zo Slovenskej sporiteľne na sumu 95.000 eur. Tento úver splácajú obaja. Polovica splátky je 264 eur. Dokončenie domu bude stáť asi ďalších 120.000 eur, hrubá stavba je dokončená, prebiehajú dokončovacie práce interiér + vonkajšie okolie. Na toto boli použité peniaze, ktoré mala našetrené priateľka, použil peniaze, ktoré získal z BSM. Priateľka má dve deti, ktoré sú plnoleté, obidve študujú na vysokej škole, na deti má súdom a na základe dohody určené výživné. Vyplatil úvery, ktoré si bral na byt v A.. Na dcéru N. výživné posielal do októbra 2013. V r. 2014 mal aj príjem zo živnosti, pracoval pre Kiu ako kontrola kvality súčiastok. Dňa 15.1.2015 živnosť zrušil, pretože táto práca bola neistá, príjem z tejto činnosti bol rôzny, pohyboval sa okolo 200, 300, niekedy 600 eur. Je vlastníkom 1/2-ice druhého bytu v A., z tohto nemá žiadny príjem, v tomto byte býva matka. Je to 2-izbový byt. Matka tam má právo doživotného bývania. Druhú polovicu vlastní sestra Y. M.. Matka na nich dvoch previedla byt z toho dôvodu, že majú ešte mladšieho brata, ktorý má problémy s alkoholom. Navrhovateľke platí telefón, dcéram posiela peniaze aj na Vianoce, aj na narodeniny, meniny. Na ďalšom pojednávaní uviedol, že s priateľkou nežijú v spoločnej domácnosti, každý má inú adresu. Nebývajú spolu, ale navštevujú sa, plánujú spoločnú domácnosť a spoločné bývanie v rodinnom dome v L..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľky, odporcu a oboznámením sa s obsahom spisu a to návrhom, rodným listom navrhovateľky, rozsudkom a spisom OS Nitra sp.zn. 26P/37/2011, potvrdením o štúdiu, výpisom z účtu - dokladom o výške cestovného lístka, dokladom z Dopravného podniku hl. mesta Praha, výpisom zo živnostenského registra matky navrhovateľky, potvrdením podania daňového priznania za r. 2014, výpisom z LV č. XXXX, č. XXXX, vyjadrením odporcu, oznámením o splatnosti poistenia, potvrdením o ukončení podnikania, potvrdením z Prima banky, zmluvou o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, zmluvou s ČSOB o spotrebiteľskom úvere, dokladom o vyplatení sumy 13.000 eur, prehľadom výdavkov, výpisom z účtu, predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu, zmluvou o splátkovom úvere, rozhodnutím Vojenského úradu, potvrdením o podaní daňového priznania za r. 2014, daňovým priznaním za r. 2014, potvrdením o zaplatení dane, prehľadom životných nákladov, kapitálovo -investičným životným poistením Život, poistkou k poistnej zmluve, zmluvou o stavebnom sporení, výpisom z účtu, žiadosťou o ukončenie, mailovou komunikáciou odporcu s nájomcami bytu,. čestným vyhlásením G. H., zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 18.11.2014, zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.10.2014, dohodou o zrážkach zo mzdy, pracovnou zmluvou N. O., nákladmi spojenými s vedením domácnosti, vyjadrením odporcu zo dňa 28.5.2015, zmluvou o nájme bytu zo dňa 9.6.2014, daňovým priznaním G. H., predpisom mesačnej zálohovej platby za byt, potvrdením o pobyte, potvrdením o pobyte G. H., potvrdením o pobyte B. H., kúpnou zmluvou zo dňa 25.3.2015, záložnou zmluvou zo dňa 4.3.2015, nájomnou zmluvou zo dňa 2.1.2015, zmluvou o poskytnutí úveru zo dňa 28.12.2011, zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere, osvedčením o živnostenskom oprávnení, zmluvou o splátkovom úvere, výpismi z účtu, dokladom od poisťovne Allianz, vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu, poistnou zmluvou + poistka, správami z Primabanky, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 8.12.2014, dokladom - vklad 13.000 eur, žiadosťou o predčasné splatenie úveru, životnými nákladmi odporcu, výdavkami na telefón, poistením domácnosti, zárobkom zo živnostenskej činnosti za r. 2014, výpisom
zo živnostenského registra odporcu, správou z Daňového úradu Nitra, daňovým priznaním matky navrhovateľky za r. 2014, dokladom o nájme bytu N. O. a zistil tento skutkový a právny stav:
Rodičia navrhovateľky nežijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 26P/37/2011-38, právoplatne dňa 13.1.2012. V tom čase mali obaja dve vyživovacie povinnosti, k plnoletej dcére N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá v čase rozvodu študovala na vysokej škole a maloletej dcére Y., nar. XX.X.XXXX, ktorá v čase rozvodu študovala na strednej škole. V konaní o rozvod manželstva bola odporcovi uložená povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 170 eur mesačne a na dcéru N. prispieval sumou 200 eur mesačne. V tom čase bola matka navrhovateľky zamestnaná, jej čistý mesačný príjem bol približne 760 eur mesačne, podnikala v oblasti verejného obstarávania, za rok 2011 mohla mať ročný príjme okolo 5.000 eur, čo je mesačne okolo 416 eur. Odporca bol zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 417 eur a poberal výsluhový dôchodok vo výške 895,19 eura.
Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a do júla 2015 aj so svojou staršou sestrou N., ktorá sa v priebehu tohto súdneho konania zo spoločnej domácnosti odsťahovala tak ako to vyplýva z predloženej Zmluvy o nájme bytu zo dňa 14.7.2015.
V súčasnosti študuje na vysokej škole a to na Vysokej škole chemicko - technologickej v Prahe, skončila prvý ročník, ktorý opakovala, od septembra 2015 bude pokračovať v 2. ročníku, jedná sa o riadne denné päťročné štúdium.
Výdavky navrhovateľky sú podľa jej vyjadrenia 400 eur mesačne, pričom sa jedná len o výdavky súvisiace so štúdiom v Prahe, konkrétne mesačne platí za internát 90 eur, pričom táto suma sa bude zvyšovať od septembra 2015 asi o 600 Kč, strava 73 eur, MHD v Prahe 9,53 eura, cestovné Praha - Nitra 2x mesačne - 57,30 eura, učebnice a školské pomôcky 7,33 eura, doučovanie z matematiky 73 eur, výdavky na oblečenie 49 eur, kozmetiku a hygienu, 5,50 eura, záujmy 18,33 eura, výživové doplnky 20 eur.
Matka navrhovateľky má jednu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že podniká v oblasti verejného obstarávania od 1.10.2009. Jej príjem z podnikania je podľa jej vyjadrenia okolo 1.000 eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2014 boli príjmy matky navrhovateľky 15.800 eur, výdavky 11.443,47 eura, základ dane bol 553,20 eura, daň 105,10 eura.
V súčasnosti matka navrhovateľky spláca dva úvery, ktoré si brala za účelom vyplatenia odporcu titulom vyporiadania BSM. Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 18.11.2014 vyplýva, že ČSOB, a.s. jej poskytla úver vo výške 33.400 eur, mesačná splátka je 221,50 eura a druhý úver vo výške 17.000 eur jej bol poskytnutý na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 27.10.2014, kde mesačná splátka je 145,32 eura. Jej ďalšie výdavky sú výdavky na domácnosť, ktoré uhrádza sama, keďže dcéra N. sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, jedná sa o fond opráv, plyn, elektriku, rozhlas a TV, internet, smetné, telefón, poistku na byt, daň z nehnuteľnosti - spolu vo výške 177,33 eura mesačne. Ďalej sú to náklady na stravu, poistné, auto, chatu a ostatné.
Odporca má jednu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Odporca bol živnostníkom zapísaným v živnostenskom registri Okresného úradu Nitra, živnosť bola ukončená dňom 15.1.2015 a to na základe oznámenia odporcu o ukončení podnikania. Z tejto činnosti mal nepravidelný príjem, podľa jeho vyjadrenie živnosť zrušil, pretože táto práca bola neistá, príjem bol rôzny, pohyboval sa okolo 200, 300, niekedy 600 eur. Podľa daňového priznania za rok 2014 bol jeho základ dane 1.219,17 eura, daň 231,64 eura, príjmy 6.164 eur, výdavky 2.465 eur, priemerne bol mesačne jeho príjem 513 eura. Poberá výsluhový dôchodok vo výške 925,33 eura mesačne.
Odporca je vlastníkom a spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností - je výlučným vlastníkom jednoizbového bytu č. X nachádzajúceho sa v A. ako vyplýva z výpisu z LV č. XXXX, je podielovým spoluvlastníkom ďalšieho bytu č.XX v A. v podiele ? ako vyplýva z LV č. XXXX. V byte č. XX býva jeho matka a z podielového spoluvlastníctva toho bytu nemá žiadny príjem. Byt č. X prenajímal za sumu 200 eur mesačne, z prenájmu bytu mal príjem 120 eur mesačne po odpočítaní výdavkov a nákladov s bytom, a to do 1.júla 2015, kedy bol nájom ukončený dohodou. Ďalej je vlastníkom nehnuteľností v podiele1/2 zapísaných na LV č. XXX, kat.úz. L., parc.č. XXX/XX s rozostavaným rodinným domom, parc.č. XXX/
XX, parc.č. XXX/XX, parc.č. XXX/XX v podiele 1/24, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2015 za kúpnu cenu 120.000 eur spolu so svojou partnerkou G. H..
Odporca predčasne splatil úver v decembri 2014 poskytnutý mu vo výške 15.000 eur Prima banka, a.s., ktorý si bral na kúpu bytu v A., zmluvu uzatváral dňa 28.12.2011, predčasne splatil úver v marci 2015 poskytnutý mu vo výške 13.000 eur Slovenskou sporiteľňou, a.s. predčasne splatil úver v decembri 2014 poskytnutý mu vo výške 1.500 eur ČSOB, a.s.
V súčasnosti odporca spláca úver, ktorý bol poskytnutý jemu a jeho partnerke G. H. vo výške 95.000 eur Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorý použili na kúpu nehnuteľností v L., výška mesačnej splátky je 5527,20 eur, odporca platí polovicu splátky vo výške 263,60 eura. Jeho ďalšie výdavky sú nájomné za byt 150 eur mesačne, čo je polovica nákladov, jedná sa o jeho prechodný pobyt na adrese L. XX, Q., je to nájomný byt, ktorý je vo vlastníctve mesta Q.. Jeho partnerka býva so svojim synom u svojich rodičov, nebývajú v spoločnej domácnosti. Ďalej má výdavky na stravu, ošatenie, záujmy, poistky 34 eur, 31 eur, stavebné sporenie 50 eur, telefón, poistenie auta, bytu, diaľničná známky, výdavky na benzín, na byt v A..
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - rodičov navrhovateľky bolo vyporiadané dohodou, matka navrhovateľky vyplatila odporcovi titulom vyporiadania BSM sumu 37.500 eur.
Podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samé sa živiť. Navrhovateľka ako plnoleté dieťa študuje na vysokej škole, nie je schopná sama sa živiť a teda stále naďalej trvá vyživovacia povinnosť rodičov k navrhovateľke. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba vyše troch rokov, už samotné plynutie času súd považuje za zmenu pomerov, navrhovateľka rastie, s vekom sa zvyšujú jej potreby a došlo k zmene pomerov na stane navrhovateľky aj v tom, že už neštuduje na strednej škole, ale na vysokej škole, čo je výrazná zmena pomerov na strane navrhovateľky. Čo sa týka okruhu vyživovacích povinností, došlo k zmene pomerov na strane matky navrhovateľky aj odporcu, odpadla im vyživovacia povinnosť k dcére N., ktorá je plnoletá a zamestnaná, takže obom zostala už len jedna vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke. Čo sa týka príjmov matky navrhovateľky a odporcu, u matky navrhovateľky nedošlo k podstatnej zmene výšky jej príjmu, pretože v čase rozvodu mala príjem zo zamestnania aj podnikania, spolu vo výške 1.176 eura mesačne a v súčasnosti je jej
príjem okolo 1.000 eur mesačne, odporca v čase rozvodu dosahoval príjem zo zamestnania a výsluhový dôchodok spolu 1.312,19 eura a v súčasnosti má príjme vo forme výsluhového dôchodku vo výške 925,33 eura, príjem z prenájmu bytu v A. do 1.júla 2015 vo výške 120 eur mesačne, nepravidelný príjem zo živnosti za rok 2014 vo výške 6.164 eura, čo je mesačne priemerne 513 eura, ktorého príjmu sa podľa názoru súdu bezdôvodne vzdal, pretože sám ukončil živnosť z vlastného rozhodnutia. Okrem toho sa zmenili jeho majetkové pomery v tom, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností - konkrétne vlastníkom bytu v A., podielovým spoluvlastníkom bytu v A., podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, kat. úz. L.. Odporca získal finančné prostriedky titulom vyporiadania BSM, tieto súd nepovažoval za jeho príjem. Zvýšili sa výdavky matky navrhovateľky v súvislosti so splácaním úverov kvôli vyplateniu odporcu titulom vyporiadania BSM, lenže na druhej strane nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti - byt. Došlo k zmene pomerov aj v tom, že matka navrhovateľky spláca dva úvery, kde mesačná splátka oboch je 366,82 eura, odporca spláca jeden úver, kde jeho mesačná splátka je 263,60 eura. Obaja ďalej uvádzali výdavky súvisiace s bývaním, stravou a ďalšími bežnými každodennými výdavkami.
Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča. Záväzok nie je solidárny, pri nedostatku schopností, možností na strane jedného z rodičov sa povinnosť presúva v potrebnom rozsahu na druhého rodiča. Zákon o rodine nepripúšťa výnimku z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodiča, napriek tomu treba brať na zreteľ aj odôvodnenosť potrieb dieťaťa, ktoré majú mať určitú hornú hranicu. Nesporný význam z hľadiska individualizácie výšky výživného má kritérium majetkových pomerov povinného, ktoré umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Majetkové pomery charakterizuje vlastníctvo nehnuteľností, ich počet, reálna potreba a možnosti využitia povinným vrátane získavania výnosov z nich, hnuteľné veci, napr. motorové vozidlá ako aj celkový životný štandard - dovolenky, životné náklady. Je vecou povinného, aby ich speňažením alebo inak zabezpečil výživné. Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva
- úvery, pôžičky, pričom aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať dôvody zadlženosti povinného, či sú nevyhnutné, či súvisia so zaobstarávaním predmetov nadštandardnej hodnoty, ak by to tak bolo, súd by na ne pri určení výživného neprihliadal a navyše povinnému by síce vznikli dlhy ale na druhej strane by sa zväčšila hodnota jeho majetku o kúpenú vec. Na strane oprávneného zákon stanovuje hľadisko odôvodnenosti potrieb, čo vo všeobecnosti sú náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, vzdelaním, výchovou, záujmami, športom, starostlivosťou o zdravie.
V konaní súd skúmal odôvodnené potreby navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu, ako kritéria na základe ktorých sa určí výška výživného.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože došlo k zmene pomerov jednak na strane navrhovateľky ako aj na strane odporcu, súdom určené výživné vo výške 170 eur mesačne už súd nepovažoval za dostatočné, pretože navrhovateľka študuje na vysokej škole, nemá žiadny príjem, nie je schopná sama sa živiť a preto je odkázaná na svojich oboch rodičov, ktorí k nej majú vyživovaciu povinnosť. Štúdiom na vysokej škole sa bez pochybností zvýšili výdavky navrhovateľky a tieto nie je schopná pokryť z určeného výživného 170 eur. Vyživovacia povinnosť odporcu je jeho prvoradou povinnosťou a má prednosť pred jeho ostatnými výdavkami. Pri určovaní primeranej výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb navrhovateľky ako aj majetkových pomerov odporcu, pretože pri hodnotení majetkových pomerov odporcu bolo treba posudzovať a zohľadniť nielen jeho pomery podľa vykazovaného príjmu
- výsluhového dôchodku, príjmu z prenájmu nehnuteľností a príjmu z podnikania, ale aj podľa celkovej hodnoty majetku s poukazom na jeho vlastníctvo nehnuteľností. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na sumu 370 eur mesačne, túto sumu súd považoval za postačujúcu s poukazom na výdavky navrhovateľky ako aj tú skutočnosť, že odporca platil pôvodne výživné na obe svoje dcéry vo výške 200 eur a 170 eur. Aj matka navrhovateľky má k nej má vyživovaciu povinnosť, teda i matka navrhovateľky sa musí podieľať na úhrade nákladov navrhovateľky určitou finančnou sumou, nie však v rovnakej miera ako odporca, pretože navrhovateľka žije so svojou matkou v spoločnej domácnosti, tak sa matka skutočne fyzicky podieľa na úhrade jej nákladov a jej majetkové pomery nie sú také rozsiahle ako majetkové pomery odporcu a uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri určení výšky výživného zo strany odporcu ako otca. Sumu 370 eur súd považoval za prijateľnú predovšetkým s poukazom na majetkové pomery
odporcu a s poukazom na zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Majetkové pomery odporcu sú podrobne uvedené v zistenom skutkovom stave a tak súd len stručne poukáže na jeho príjmy a nehnuteľný majetok. Čo sa týka výdavkov odporcu na splácanie úveru aj tu by súd chcel poukázať na prioritu vyživovacej povinnosti, ktorá je na prvom mieste a odporca mal zvážiť kúpnu nehnuteľností v L. tak, aby sa zbytočne nezadlžoval a aby mal dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného navrhovateľke, a navyše poskytnutý úver slúži na zvyšovanie hodnoty majetku odporcu.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd určil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa na sumu 370 eur mesačne od 19.3.2015 /odo dňa podania návrhu na súd, výživné na plnoleté dieťa nie je možné určiť spätne/, pričom túto sumu považoval za primeranú vzhľadom k potrebám navrhovateľky ako aj príjmu odporcu a vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Za čas od 19.3.2015 do 31.8.2015 vznikol odporcovi nedoplatok na výživnom vo výške 936,60 eura, za mesiace marec až august 2015 odporca zaplatil navrhovateľke na výživnom sumu 1.140 eur /200 eur + 200 eur + 200 eur + 200 eur + 170 eur + 170 eur/ a mal zaplatiť 2.076,67 eura /226,67 eura za 19 dní mesiaca marec 2015 a 1.850 eura za mesiace apríl až august 2015 - 5 x 370 eura/, rozdiel je suma 936,60 eura /2.076,67-1.140/, ktorý súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.2 O.s.p., a to tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko každý z nich mal vo veci úspech len čiastočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.