Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/40/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: F. L., XX.X.XXXX, bytom X., K. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom AK Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 3 039,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 29. 04. 2014, č. k. -30 takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 043,45 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 17. 10. 2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 16. 06. 2008 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 80 000 Sk (2 655,51 Eur). Žalovaný sa zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami (83 splátok) vo výške po 52,41 Eur. Účastníci si dohodli úrokovú sadzbu 14,15 % ročne. Výška zostatku nesplatenej časti úveru podľa žalobcu predstavuje sumu 4 378,17 Eur a táto pozostáva zo súm 3 605,98 Eur istiny, riadnych úrokov 464,90 Eur, úrokov z omeškania 271,41 Eur a ostatného príslušenstva v sume 35,88 Eur. Vzhľadom na nesplnenie podmienok zmluvy žalovaným sa stal dlh splatným k 16. 10. 2012. Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania a súčasne namietal neplatnosť postúpenia pohľadávky. Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalovaný nárok je v časti rozdielu medzi poskytnutým úverom a prijatým plnením, t. j. v sume 2 043,45 Eur dôvodný. Je nepochybné, že ukončením zmluvného vzťahu postúpením pohľadávky došlo k zrušeniu zmluvy, a preto v zmysle ust. sú účastníci povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostali. Súd má preto za to, že žalobca má voči žalovanému nárok na rozdiel spočívajúci vo vyčerpaných prostriedkoch v sume 2 655,51 Eur a prijatých splátkach vo výške 612,06 Eur. Preto žaloba o zaplatenie istiny 2 043,45 Eur (2 655,51 - 612,06 Eur) je dôvodná a k uvedenej istine patrí aj uplatnená výška úrokov z omeškania. Súd zamietol návrh v časti prevyšujúcej priznanú sumu 2 043,45 Eur s prísl. odôvodňujúc, cit.: „vyhlásením mimoriadnej splatnosti dochádza k zániku úverového vzťahu, v dôsledku čoho dochádza k strate nároku na zmluvné príslušenstvo, ktorého sa žalobca v konaní domáhal. Postup, akým došlo k zmene veriteľa, ako aj k veriteľom vyhlásenej okamžitej splatnosti dlhu je prinajmenšom sporný.“

Proti tomuto rozsudku, proti výroku, ktorým súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zistenia skutkového stavu. Uviedol, že v danom prípade neplnením povinnosti žalovaného uhrádzať splátky riadne a včas, žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Uvedené však nemá vplyv na nárok žalobcu na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v zmluve v zmysle ust. . Žalovaný sa zmluvou zaviazal k úhrade jednotlivých splátok k určeným termínom, ktoré nedodržal, preto sa dňom nasledujúcim dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 996,33 Eur s príslušenstvom a trovy prvostupňového i odvolacieho konania.

Žalovaný, ani vedľajší účastník na strane žalovaného sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné s výnimkou vyhovujúceho výroku (v tejto časti odvolanie nebolo podané žalovaným, ani vedľajším účastníkom na strane žalovaného) zrušiť ako nepreskúmateľný.

Predmetom konania sú splátky úveru za obdobie od 20. 08. 2010 do 20. 05. 2015.

Ako vyplýva zo spisu právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. uzavrel so žalovaným dňa 16. 06. 2008 zmluvu č. 493527926, na základe ktorej poskytol žalovanému finančné prostriedky 80 000 Sk (2 655,51 Eur), ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v 83.pravidlenými mesačnými splátkami vo výške po 52,41 Eur, ktorých konečná splatnosť bola dojednaná ku dňu 20. 05. 2015. Z návrhu na začatie konania vyplýva, že právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 09. 2012 na žalobcu (č. l. 23 - 33 spisu). V spise sa nachádza výstup z bankového systému označený ako „Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 09. 2012“. Z uvedeného prehľadu vyplýva (č. l. 33 spisu), že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia predstavoval 4 378,17 Eur (ktorá suma vysoko prekračuje sumu poskytnutého úveru 2 655,51 Eur). Z uvedenej prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 09. 2012 tiež vyplýva, že pohľadávka bola ku dňu postúpenia v omeškaní 1 194 dní.

Záver súdu prvého stupňa, že postúpením pohľadávky zo dňa 27. 09. 2012 došlo k zrušeniu zmluvy, a preto v zmysle ust. sú účastníci povinní druhému vrátiť čo podľa zmluvy dostali, je nesprávny. Súd prvého stupňa sa mal v konaní predovšetkým vyporiadať s námietkou vedľajšieho účastníka vznesenou v konaní, že nedošlo k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky. Súd prvého stupňa námietky vedľajšieho účastníka nechal bez povšimnutia, nijako sa s nimi nezaoberal, pričom tieto námietky boli rozhodujúce pre právne posúdenie predmetnej veci.

Podľa ust. od. 8 o bankách (ďalej len „“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Odvolací súd zdôrazňuje, že na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ust. a nasl. , avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Ust. poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovo- právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku.

Žalobca v konaní nijako nepreukázal, že žalovanému bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva na plnenie, ktorá výzva by mohla spĺňať atribúty výzvy podľa ust. . V zmysle citovaného ust. , môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už v čase postúpenia splatnými. Z dôvodovej správy k () vyplýva, že sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Podľa názoru súdu zákonodarca mal na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca umožňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní, postúpiť.

Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky.

Podľa názoru odvolacieho súdu špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.

Žalobca v konaní predložil súdu dôkaz - výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16. 10. 2012 (č. l. 22 spisu), ktoré bolo adresované žalovanému. Súd však nemohol považovať oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti za právne významné z dôvodu, že žalobca k takémuto oprávneniu nebol oprávnený. Ako je však zrejmé zo žaloby, žalobca urobil predmetom konania „len“ splátky úveru (za obdobie od 20. 08. 2010 do 20. 05. 2015) k týmto splátkam však žalobca nedoložil žiaden dôkaz o písomnej výzve banky. Túto výzvu nenapĺňa oznam sporiteľne o postúpení pohľadávky (č. l. 20 spisu), lebo výzva musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca naviac nedoložil súdu žiaden dôkaz, žeby banka úver zosplatnila riadnou a doručenou výzvou tak, ako to predpokladá ust. . Naviac podľa listu žalobcu zo dňa 16. 10. 2012 je zrejmé (č. l. 22 spisu), že k oznámeniu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až po postúpení pohľadávky, a to žalobcom a nie bankou. V zmysle vyššie uvedeného sa javí, že žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania. Bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu ani dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku.

K odvolaniu žalobcu, vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia súdom prvého stupňa vrátane nesprávneho právneho posúdenia veci je opodstatnené.

So zreteľom na uvedené odvolací súd preto v zmysle ust. rozsudok v napadnutom zamietavom výroku zrušil a v súlade s ust. vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne rozhodnúť, svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( ) tak, aby pôsobilo presvedčivo. V prvom rade sa súd prvého stupňa vyporiada s námietkou vedľajšieho účastníka vznesenou v konaní (č. l. 51 - 52 spisu). Ak žalobca v konaní nepreukáže doručenie písomnej výzvy banky žalovanému v zmysle ust. treba postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu považovať za neplatné. Ide o preukázanie rozhodnej skutočnosti, ktorého nedostatok spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na nesprávnu žurnalizáciu spisu , v ktorom absentuje správne označenie jednotlivých strán spisu (po str. 78 nasleduje str. 29)!

Bez platného postúpenia splatného záväzku niet na strane žalobcu aktívnej legitimácie uplatňovať bankovú pohľadávku, a preto je žaloba nedôvodná.

V ďalšom konaní rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.