Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/22/2022

Uznesenie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu: PURBA&WEBB LTD, so sídlom 23 Bilston Street, DY3 1JA Dudley, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, IČO: 09498953, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., o zaplatenie sumy 4 490,01 eur s prísl.,

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

Súd v r a c i a žalobcovi zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 54,- eur, ktorého vrátenie vykoná do 30 dní od predloženia odpisu tohto právoplatného uznesenia Slovenská pošta a.s.- prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 1 520,- GBP eur s prísl. a náhrady trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy – Lodger Agreement zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej na dobu určitú od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX žalobca poskytol žalovanému do nájmu predmet nájmu nachádzajúci sa na adrese XX B. E., F., E., a to za odplatu v zmysle zmluvy vo výške 80,00 GBP týždenne. Žalovaný žalobcovi neuhradil dohodnutú odplatu, pričom ubytovanie v zmysle zmluvy využíval od XX.XX.XXXX do17.03.2017. Za uvedené obdobie vznikol žalovanému voči žalobcovi záväzok vo výške 2 340,00 GBP, pričom neuhradený zostatok predstavuje sumu 1 520,00 GBP. Žalobca žalovaného vyzval na úhradu dlhu a zaslal mu návrh na zaplatenie dlhu v splátkach, ktorý žalovaný svojim podpisom akceptoval. Žalovaný mal prvú splátku uhradiť ku dňu XX.XX.XXXX, avšak v dohodnutej lehote splatnosti neuhradil ani prvú splátku, čím sa dostal do omeškania ku dňu XX.XX.XXXX. Žalobca opakovane vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy prostredníctvom predžalobnej výzvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom ho upozornil, že ak nesplní svoj záväzok, uplatní svoj nárok na príslušnom súde.

V predmetnej veci vystupuje ako žalobca obchodná spoločnosť so sídlom na území iného štátu, t. j. v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska a ako žalovaný osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, a teda ide o spor s medzinárodným prvkom.

Keďže Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska vystúpilo dňa XX.XX.XXXX z Európskej únie, teda stalo sa treťou krajinou, pričom dňa XX.XX.XXXX skončilo prechodné obdobie, v priebehu ktorého sa právomoc súdov určovala podľa príslušných nariadení Európskej únie, t. j. podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len ako „nariadenie Brusel I“) a neexistuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, a ktorá by upravovala otázku určovania právomoci súdov v občianskoprávnych a obchodnoprávnych sporoch, súd postupoval v zmysle o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorší chpredpisov (ďalej len „“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

Podľa , právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

Podľa , právomoc slovenského súdu je daná aj a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky, b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedúslovenské orgány činné v trestnom konaní, c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

Podľa , právomoc slovenského súdu môže byť vo vzťahu k osobe založená i návrhom účastníka konania, a) ak v konaní ide o také súvisiace práva a povinnosti, že je potrebné o nich konať spoločne, ak sa má predísť možnosti nezlučiteľných rozhodnutí, b) ak ide o vzájomný nárok, ktorý skutkovo súvisí s pôvodným nárokom, o ktorom má právomoc konať slovenský súd.

Podľa , právomoc slovenského súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky

b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území Slovenskej republiky alebo sa za podanú na území Slovenskej republiky považuje podľa noriem medzinárodného práva.

Podľa , účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v .

Súd pri skúmaní procesných podmienok podľa a príslušných ustanovení dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je splnená žiadna z podmienok predpokladaná ustanoveniami - na založenie právomoci súdov Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobcom je obchodná spoločnosť majúca sídlo v Spojenom Kráľovstve Severného Írska a Veľkej Británie, pričom žalobca si uplatňuje svoj nárok vyplývajúci z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, a na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému do nájmu predmet nájmu nachádzajúci sa na adrese XX B. E., F., G. XES, E.. Žalovaným je fyzická osoba, ktorá má síce trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak nemá na území Slovenskej republiky bydlisko.

Obsah pojmu bydlisko nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt. Spravidla sa síce tieto pojmy budú prekrývať, nie vždy však zápis v identifikačnom doklade (napr. v občianskom preukaze alebo inom doklade totožnosti) či v evidencii obyvateľstva o trvalom pobyte fyzickej osoby bude totožný so skutočným bydliskom tejto osoby. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva s úmyslom trvale sa tu zdržiavať, t. j. miesto, kde má svoj byt, rodinu, prípadne kde pracuje, ak tam aj býva (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 16.01.2003, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 02.06.2005).

Lustráciou v registri obyvateľov tunajší súd zistil, že žalovaný má vedený trvalý pobyt C. D. od XX.XX.XXXX. Obec C. D. tunajšiemu súdu oznámila, že žalovaný sa v obci nezdržiava už dlhú dobu, pričom terajší pobyt žalovaného im nie je známy.

Tunajší súd požiadal o prešetrenie pobytu žalovaného aj Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Humennom, Obvodné oddelenie Policajného zboru Koškovce, pričom súdu uviedli, že na adrese C. D. H. XX sa žalovaný nezdržiava. Rodinný dom č. XX v obci C. D. bol v roku XXXX v dražbe predaný inej osobe.

Šetrením nebolo zistené a preukázané, aby sa žalovaný zdržiaval na území Slovenskej republiky, teda aby tu mal bydlisko.

Vykonaným šetrením teda súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by osvedčovali akúkoľvek väzbu žalovaného so Slovenskou republikou, z ktorej by bolo možné prijať záver o tom, že v čase začatia súdneho konania mal bydlisko na území Slovenskej republiky. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že žalovaný sa v rokoch 2016 - 2017 zdržiaval v Spojenom Kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, v mieste trvalého pobytu sa nezdržiaval a ani sa nevrátil na adresu svojho trvalého bydliska.

Na základe uvedeného je súd toho názoru, že žalovaný sa na území Slovenskej republiky nezdržiava a teda nemá na území Slovenskej republiky bydlisko. Súd naviac poukazuje aj na tú skutočnosť, že predmetom konania sú nároky vyplývajúce z nájomného vzťahu, pričom predmetom nájmu bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa na území Spojeného Kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Súd je povinný počas celého konania skúmať existenciu svojej právomoci. Právomocou sa rozumie sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru orgánov ochrany práv uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Kompetencia, teda právomoc určitého orgánu ochrany práva, je stanovená zákonom. V prípade, ak súd zistí, že nedisponuje právomocou vo veci konať, jeho povinnosťou je spoľahlivo ustáliť, do právomoci, ktorého orgánu zo sústavy orgánov ochrany práva daná vec patrí.

Nakoľko bolo v danej veci zistené, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, žalobca sa voči žalovanému domáha splnenia povinnosti vyplývajúcej z uzatvorenej nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v zahraničí, súd dospel k záveru, že nemá právomoc vo veci konať, a pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa konanie zastavil.

Súd nemohol do svojho výroku začleniť aj výrok o postúpení veci inému orgánu, nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje stranu sporu, že sa so svojou žalobou môže obrátiť na príslušný orgán v cudzine.

Podľa zákona , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách. V tomto prípade bolo konanie zastavené z dôvodu nedostatku právomoci na strane súdu a súd vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania je toho názoru, že zastavenie konania nezavinil ani žalobca a ani žalovaný. výslovne nerieši situáciu, kedy zavinenie za zastavenie konania nie je možné pričítať žiadnej zo strán sporu. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vzhľadom na skutočnosť, že súd žalobu žalovanému nedoručil, teda žalovaný nemá vedomosť o súdnom konaní, súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „), poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takom prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Podľa , okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Žalobca dňa 10.06.2022 uhradil na účet prevádzkovateľa systému súdny poplatok za návrh vo výške 54,- eur. Keďže konanie bolo zastavené, žalobcovi vznikol nárok na vrátenie zaplateného súdneho poplatku, v súlade s ustanoveniami a bez krátenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Prešove, podaním na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).