Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-21-2015.pdf
PDF · 68.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/21/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti L. J., nar. XX.XX.XXXX a J. J., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, detí rodičov J. J., nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. č. XX a J.. N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. republika, 67 J. R.n, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 287/2013-106 zo dňa 09.12.2014 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal matke maloletých detí náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že uznesením č.k. 2P 287/2013-77 zo dňa 21.05.2014 bolo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom zastavené dôvodu späťvzatia návrhu matkou. Na základe odvolania otca, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 7 CoP 265/2014-93 zo dňa 30.09.2014 zrušil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Súd vyzval matku na dokladovanie jej majetkových a osobných pomerov a zistil, že matka je zamestnaná a jej pracovný pomer by mal byť ukončený koncom roka 2014, takže jej príjem sa od roku 2015 podstatne zníži. Matka je opätovne vydatá a jej súčasný manžel je zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške 385 Eur. Matka má zvýšené náklady v súvislosti s bývaním a zhoršením zdravotného stavu maloletej L.. Otec na výživu maloletých detí prispieva sumou 120 Eur.
Následne súd citoval ust. § 146 ods. 2, § 150 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania vzal do úvahy rôzne skutočnosti, najmä sociálne, osobné a majetkové pomery matky, ktorej sa súčasný pracovný pomer skončí v januári 2015, očakáva narodenie ďalšieho dieťaťa a má zvýšené výdavky na chod domácnosti, svoje potreby a potreby maloletých detí. Otec pracuje v Írsku ako lekár, preto súd predpokladal, že využitím výnimočného ustanovenia nebude majetková sféra otca dotknutá. V danom prípade sa jedná o konanie týkajúce sa maloletých detí, ktoré je možné začať aj bez návrhu, preto otcovi maloletých detí žiadne trovy nevznikli. Trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 209,73 Eur si uplatnila právna zástupkyňa otca, ktorá otca zastupovala v iných súdnych konaniach, avšak v predmetnej veci doposiaľ nepredložila plnú moc na zastupovanie otca v konaní, preto tieto trovy považoval súd za neúčelne vynaložené.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu otec odvolanie. Namietal, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bola matka riadne zamestnaná, pričom nie je isté či matka nebude pracovať aj po 01.01.2015, preto je nenáležité, aby súd dodatočne zisťoval pomery matky a novým uznesením menil dôvody, kvôli ktorým mu nepriznal náhradu trov konania. Namietal, že ak súd rozhodoval najskôr podľa
ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. nie je možné po vrátená veci rozhodovať podľa iného ustanovenia zákona. Napokon odvolací súd nenamietal, že súd prvého stupňa rozhodol podľa nesprávneho právne ustanovenia, len usmernil súd prvého stupňa, aby skúmal kto zavinil zastavenie konania. Uviedol, že jeho právna zástupkyňa komunikovala so súdom podaniami zo dňa 07.01.2014, 31.03.2014, 12.05.2014, 03.06.2014, 17.06.2014, 04.08.2014, súd ju predvolal na pojednávanie predvolaniami zo dňa 02.04.2015 a 21.05.2015. Pokiaľ súdu nebola predložená plná moc na zastupovanie v konaní, súd mal právnu zástupkyňu vyzvať na predloženie plnej moci. Súd prvého stupňa však komunikoval s jeho právnou zástupkyňou a neuviedol, že v spise chýba plná moc. Ďalej namietal výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd matke nepriznal náhradu trov konania. Uvedený výrok považoval za zmätočný, keďže náhradu trov si uplatnil on a nie matka. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a matke uložiť povinnosť nahradiť mu trovy konania vo výške 279,64 Eur k rukám jeho právnej zástupkyne.
Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p..
Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu;
V danom prípade bola predmetom konania úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré sa začalo na návrh matky dňa 17.10.2013 a uznesením Okresného súdu Michalovce č.k. 2P 287/2013-77 zo dňa 21.05.2014 bolo konanie právoplatne zastavené a súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Otec podaným odvolaním napadol výrok uznesenia o trovách konania, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7CoP 265/2014-93 zo dňa 30.09.2014 z dôvodu nepreskúmateľnosti zrušený a v rozsahu zrušenia bol vrátený na ďalšie konanie. V predmetnom uznesení Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd konštatoval, že v prípade, ak súd rozhoduje o trovách konania podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. je potrebné zvážiť aj prípadnú aplikáciu ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré upravuje zodpovednosť za zastavenie konania. V danom prípade však mal súd vzhľadom na predmet konania aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Vo vzťahu k trovám konania nezáleží, či konanie bolo začaté návrh účastníka alebo bolo začaté ex offo vydaním uznesenia o začatí konania bez návrhu (ust. § 82 ods. 1 O.s.p.), postačuje, že ide konanie, ktoré sa môže začať aj bez návrhu. Zásada, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov platí vo všetkých týchto konaniach absolútne. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 150 O.s.p. a úplne zmätočne nepriznal náhradu trov konania matke maloletých detí, ktorá si náhradu trov konania neuplatňovala. Odvolaciu námietku otca, že v prípade, ak bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené odvolacím súdom, v novom rozhodnutí sa musí súd prvého stupňa pridržiavať svojho pôvodného rozhodnutia a nie je oprávnený použiť iné zákonné ustanovenie, považuje odvolací súd za irelevantnú. Pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie je súd prvého stupňa viazaný nanajvýš právnym názorom odvolacieho súdu a nemusí sa pridržiavať svojho pôvodného rozhodnutia a zákonných ustanovení, ktoré pri rozhodovaní aplikoval, keďže takéto rozhodnutie bolo zrušené a teda už ďalej neexistuje. Odvolací súd navyše dáva do pozornosti, že právna zástupkyňa otca podaním zo dňa 12.05.2014 (doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.05.204) navrhla zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci, avšak v predmetnom podaní si náhradu trov konania neuplatnila.
Na základe uvedeného odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa ust. § 220 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.