Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20P-194-2015.pdf
PDF · 86.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/194/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matka: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., F. XX, a otec: X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., P. XX, bývajúci na adrese B., F. XX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o. so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, za ktorú koná JUDr. Ivan Syrový, PhD., konateľ, na návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 12.08.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.08.2015, žiadal otec súd, aby vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého sa maloletý L. L., nar. XX.XX.XXXX zverí do osobnej starostlivosti matky a otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň od soboty od 11.00 hod. do nedele do 19.00 hod., pričom si dieťa prevezme a odovzdá ho v bydlisku matky, ktorá je povinná odovzdať dieťa s jeho osobnými vecami a učebnými pomôckami a na styk ho riadne pripraviť. Zároveň navrhol vo veci samej zveriť maloletého L. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec navrhol upraviť jeho styk s maloletým v návrhu uvedenom rozpise a navrhol určiť výšku výživného na maloletého z jeho strany v sume 200 eur a sumou 80 eur titulom 1 školného, t.j. spolu sumou 280 eur mesačne.
V návrhu otec uviedol, že s matkou dieťaťa nie sú manželia, v spoločnej domácnosti žili v Q. v jeho byte do roku 2011 ako druh a družka, od roku 2011 do roku 2013 žili stále v spoločnej domácnosti, ale už oddelene. V novembri 2013 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti k svojej súčasnej partnerke a na Vianoce 2014 sa matka s maloletým presťahovala na súčasnú adresu. Práva a povinnosti k maloletému doteraz upravené súdom neboli. Komunikácia medzi rodičmi ohľadne realizácie styku otca s maloletým nie je dobrá, matka s tým niekedy problém nemá, inokedy mu odmietne syna zveriť napriek tomu, že už si v práci vybavil voľno, na syna sa tešil. Je evidentné, že neformálna dohoda rodičov nestačí. Otec sa opakovane pokúšal o riešenie situácie prostredníctvom mediácie, ako aj konzultácie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, pri ktorej navrhol zrealizovať pohovor s matkou a vyjadril svoju ochotu spolupracovať. Ním oslovené mediátorky F.. M. J. a X.. F. A. N. s matkou komunikovali, ale nepodarilo sa zrealizovať spoločné stretnutie. V roku 2013 zvykol otec prísť do Q., keď chcel syna vidieť, vyzdvihoval ho zo školy každý utorok. V zime 2013 a 2014 ho vzal na lyžovačku. V rokoch 2014 a 2015 sa snažil so synom vídať každý druhý víkend. Komunikácia medzi rodičmi občas fungovala, inokedy nie. Aj počas tohtoročných prázdnin matka odmietla, aby sa syn s otcom stretol. Matke, pokiaľ ide o starostlivosť o dieťa, nemožno nič vytknúť, ale otec má za to, že je potrebné, aby bol styk upravený súdom a mohol byť pravidelne uskutočňovaný, čo je v záujme dieťaťa. Maloletý má k otcovi dobrý vzťah a vyjadril sa, že sa s ním stretávať chce. Otec cestou právneho zástupcu navrhuje, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a aby obaja rodičia boli oprávnení zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Aby sa zabránilo odcudzeniu medzi synom a otcom, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku
súčasnej nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi, navrhuje aby súd dočasne upravil styk s otcom predbežným opatrením. Je v záujme maloletého, aby mal pravidelný režim a zachoval si dobrý vzťah k obom rodičom. V návrhu otec uviedol, že je konateľom obchodnej spoločnosti a jeho mesačný príjem je vo výške 887.- eur, na výživu syna je ochotný prispievať sumou 220 eur a hradiť polovicu školného, t.j. spolu 280 eur.
K návrhu bola pripojená kópia rodného listu maloletého L., úradného záznamu spísaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 28.07.2015 a vystavenia potvrdenia o príjme otca za rok 2014.
Uznesením zo dňa 28.08.2015 č.k. 20P 194/2015-12 tunajší súd vylúčil časť návrhu otca týkajúcu sa rozhodnutia vo veci samej a konanie o tejto časti návrhu je vedené pod spisovou značkou 20P 207/2015 a súd o tejto časti návrhu, teda vo veci samej, doteraz nerozhodol.
Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
O nariadení predbežného opatrenia inak platí i ust. § 74 O.s.p. a nesledujúce.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 veta prvá O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov, alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Uvedené zákonné ustanovenie obsahuje len príkladný výpočet predbežných opatrení, čo nevylučuje, aby ich podoba bola rozmanitejšia, a to v závislosti od konkrétnych okolností.
Predbežné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
Účelom inštitútu predbežného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, ktorá však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov. V konaní o starostlivosti súdu o maloleté deti môže byť tiež nariadené predbežné opatrenie, avšak súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní, ktorým je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je dočasné, nie je rozhodnutím vo veci samej, obmedzuje sa na dosiahnutie len predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Zásahy a dôsledky predbežného opatrenia, pokiaľ ide o právne postavenie dotknutých osôb, sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Preto predbežné opatrenie v zásade nemôže obsahovať výrok, ktorý by sa rovnal výroku vo veci samej.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Pokiaľ ide o skupinu predbežných opatrení, ktorých účelom je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov, táto má opodstatnenie len vtedy, ak je potreba upraviť pred rozhodnutím vo veci samej právne (nie faktické) pomery účastníkov.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní, a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy, a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov ak by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
Predbežné opatrenie, rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania ( § 154 ods.1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. ).
V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia splnené podmienky neboli. Bolo osvedčené, že maloletý je v osobnej starostlivosti matky. Tento faktický stav nie je potrebné upravovať predbežným opatrením, lebo predbežným opatrením nie je možné urýchliť rozhodnutie vo veci samej, zverením maloletého predbežným opatrením do osobnej starostlivosti matky by sa prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej, čo je neprípustné. Predbežným opatrením možno uložiť len povinnosť, preto nie je možné zveriť takýmto rozhodnutím dieťa do osobnej starostlivosti matky.
Súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia dokazovanie nevykonáva. Vychádzajúc z návrhu a z dokladov, ktoré k návrhu otec pripojil je osvedčené, že styk otca s maloletým sa občas realizuje, tak ako je to konkrétne uvedené v zázname, ktorý spísal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 28.07.2015, kedy sa otec dostavil na ich pracovisko so žiadosťou, aby s matkou situáciu týkajúcu sa styku maloletého s otcom prekonzultovali a prišlo by k dohode medzi rodičmi. Nebolo osvedčené, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že hrozí nebezpečenstvo odcudzenia sa dieťaťa a jeho otca. Styk maloletého s otcom sa občas realizuje, teda realizuje sa, nie však v rozsahu, a akom si to želá otec. Rodičia sa na styku dieťaťa s otcom dohodnúť nevedia, majú problém v komunikácii. Súd dáva rodičom do pozornosti, že predbežné opatrenie nie je nástrojom na riešenie nezhôd rodičov týkajúcich sa stretávania sa otca so synom.
Súd zdôrazňuje, že konfrontačné správanie rodičov nie je na prospech maloletého a apeluje na všetky osoby, ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletého, aby nadradili záujmy maloletého nad vlastné nespracované negatívne emócie a uvedomili si základnú potrebu dieťaťa, korelujúcu s jeho právom na starostlivosť obidvoch rodičov. Rodičom odporúča, aby sa pokúsili v otázkach úpravy rodičovských práv k maloletému dospieť (i s možnosťou spoločného využitia odbornej pomoci, nečakajúc zásah zo strany súdu) k modelu, ktorý uprednostní záujmy dieťaťa a zároveň bude rešpektovať aj práva oboch rodičov, ktorí sú si v rozsahu a výkone rodičovských práv rovní. Obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Súd dáva do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Dieťa na plný a harmonický rozvoj svojej osobnosti potrebuje lásku a porozumenie. Musí všade tam, kde je to možné, vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov, a v každom prípade v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Pre úplnosť súd zdôrazňuje, že každý z rodičov je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kooperatívny vzťah medzi svojimi rodičmi. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na dieťa a nepoužívali ho ako nástroj vzájomného boja. Každé dieťa si želá, aby sa jeho rodičia pred ním nehádali, aby boli navzájom k sebe i k nemu aspoň tak zdvorilí, ako sú k ostatným ľuďom a ako to aj od neho vyžadujú.
Až v konaní vo veci samej súd vykoná potrebné rozsiahle dokazovanie, ktoré prekračuje rámec predbežného opatrenia, s cieľom zistiť, u ktorého z rodičov je pre maloletého L. vhodnejšie výchovné prostredie, dôkladne bude zisťovať celkové pomery na strane obidvoch rodičov a až na základe takéhoto rozsiahleho dokazovania rozhodne vo veci samej, teda rozhodne, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, rozhodne aj o výške výživného a v prípade potreby upraví styk rodiča, ktorému nebude maloletý zverený do osobnej starostlivosti, s maloletým a to v závislosti od zistenia vzdialenosti miesta bydliska rodičov a dieťaťa, veku a denného režimu dieťaťa, pracovného harmonogramu rodičov a ďalších skutočností relevantných pre rozhodnutie.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.