Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/377/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO 17 321 123, zastúpeného spoločnosťou: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti odporcom: 1. N. T., nar. X.X.XXXX, bytom R., zastúpenému v konaní opatrovníčkou: H. F., pracovníčka Okresného súdu Trnava, 2. P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., X. X, o zaplatenie 4 890,97 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne 2 proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, zo dňa 7.3.2014, č.k. -179 - v jeho vyhovujúcej časti zaväzujúcej odporkyňu 2, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2.220,34 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.220,34 Eur od 24.4.2014 do zaplatenia, vo vzťahu k odporkyni 2 m e n í tak, že návrh v tejto časti z a m i e t a .

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2.647,55 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.647,55 Eur od 30.3.2005 do zaplatenia, vo vzťahu k odporkyni 2 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil odporcom 1. a 2. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4 867,89 Eur spolu s 8,5%-ným ročným úrokom zo sumy 4 608,91 Eur od 30.3.2005 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v rozsahu plnenia jedného z odporcov zaniká povinnosť druhého z odporcov. Návrh proti odporcom 1. a 2. v časti o zaplatenie 8,5%-ného úroku zo sumy 242,95 Eur od 30.3.2005 až do zaplatenia zamietol a návrh proti odporcovi 1. o zaplatenie sumy 23,08 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom zo sumy 23,08 Eur od 30.3.2005 až do zaplatenia zamietol. Súd tiež zrušil uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k. -141 zo dňa 17.5.2013, keď o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. a , , , veta prvá, , , , , , veta prvá, ,, , , ako i a odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh proti odporcom bol podaný dôvodne iba v časti o zaplatenie sumy 4 867,89 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom zo sumy 4 608,91 Eur od 30.3.2005 až do zaplatenia. Návrh tak bol podaný nedôvodne v časti o zaplatenie 8,5%-ného ročného úroku zo sumy 242,95 Eur od 30.03.2005 až do zaplatenia. Označenie, príp. predkladanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia, upravenou v ust. veta druhá a v ust. Navrhovateľ tak mal povinnosť označiť dôkazy, vzťahujúce sa na všetky tvrdenia, ktoré uviedol v podanom návrhu, teda aj dôkazy týkajúce sa dôvodnosti podaného návrhu v časti proti odporcovi 1. o zaplatenie sumy 23,08 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom od 30.3.2005 až do zaplatenia ako debetný zostatok na jeho účte. Nakoľko navrhovateľ sám uviedol, že v časti uplatneného nároku o zaplatenie 23,08 Eur s 8,5%-ným ročným úrokom od 30.3.2005 až do zaplatenia nemal podklady, ktorými by vedel preukázať dôvodnosť tejto časti uplatneného nároku, súd uzavrel, že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno.

Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podala odvolanie odporkyňa 2., ktorá odvolaciemu navrhla (vychádzajúc z obsahu jej podania) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmeniť tak, že návrh voči nej zamietne. Poukázala na skutočnosť, že s navrhovateľom došlo dňa 22.04.2014 formou SMS správ a telefónnou komunikáciou k dohode o vyplatení 30% dlžoby s tým, že následné vymáhanie voči jej osobe ako ručiteľovi bude ukončené a na základe tejto skutočnosti zaplatila navrhovateľovi sumu 2 220,34 Eur. Na základe tejto dohody jej mal byť zaslaný papier o ukončení konania voči jej osobe. Dohodnutú splátku navrhovateľovi vyplatila.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporkyne 2. sa písomne vyjadril, pričom poukázal na to, že tvrdenia odporkyne nemajú žiaden vplyv na vyhlásený rozsudok. Je pravdou, že jej bola poskytnutá 30% zľava, pričom uvedenú sumu odporkyňa dňa 23. 04. 2014 skutočne uhradila, avšak v dohode ako aj k uhradeniu sumy došlo až po vyhlásení rozsudku, čo nemôže mať na obsah výroku žiaden vplyv. Pokiaľ ide o dohodu o zľave uvádza, že dlžníčka síce uhradila pohľadávku v 30% zľave, avšak opomenula uhradiť trovy konania, ktoré boli súčasťou tejto dohody. Z uvedeného dôvodu jej k dnešnému dňu nebolo zaslané oznámenie o vyplatení pohľadávky a naďalej prebieha vymáhanie súdom priznaných trov. V zmysle uvedeného preto žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, respektíve aby odvolanie odporkyne 2. odmietol.

K vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu odporkyňa 2. zaujala písomne stanovisko, v ktorom Poukázala na to, že dňa 7.4.2014 jej prišla SMS správa od navrhovateľa, že keď vyplatí 30% dlhu vymáhanie voči jej osobe ako ručiteľke bude ukončené. Mala následne zavolať na oznámené telefónne číslo a dohodnúť sa s navrhovateľom. Telefonicky si potom zisťovala podmienky navrhovanej dohody s tým, že jej bola telefonicky oznámená suma a termín splátky s tým, že po zaplatení dohodnutej sumy do 22.4.2014 jej pošlú doklad, že dohodnutú sumu splatila. Keďže jej nikdy a nikto nepovedal a ani neoznámil, že ešte má platiť nejaké súdne trovy, bola týmto zámerne oklamaná a zavádzaná, že je všetko v poriadku. Takéto konanie navrhovateľa sa jej zdá neseriózne, keď ona sama dohodu neporušila a vyplatila všetko na čom sa s navrhovateľom dohodla. Preto si myslí, že jej odvolanie je odôvodnené, iné peniaze už nemá a preto súd žiada, že ak tu sú ešte nejaké podlžnosti voči navrhovateľovi, nech ich zaplatí odporca 1.

Z podania navrhovateľa zo dňa 19.5.2015 vyplýva, že podľa dohody s odporkyňou 2. táto mala zaplatiť sumu 2 220,34 Eur do 22.4.2014 ako i trovy súdneho konania, ktoré boli z jeho strany vyčíslené, pričom prvostupňový súd o nich ešte nerozhodol, odporkyni 2. Však oznámené boli, táto ich ani čiastočne nezaplatila. Odporkyňa 2. v dohodnutom čase dohodnutú sumu nezaplatila, túto zaplatila až dňa 23.4.2014. Dohoda s odporkyňou 2. a jej platba (v skutočnosti po lehote, ale v časti) nemôže byť žiadnym dôvodom na podanie odvolania tak, že by to spĺňalo podmienky , a , preto opätovne požaduje, aby odvolací súd odvolanie odporkyni 2. odmietol (pretože nespĺňa podmienky ), respektíve aby rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2 220,34 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 220,34 Eur od 24.4.2014 do zaplatenia zmeniť a návrh v tejto časti zamietnuť, na druhej strane odvolaniu v ostatnej napadnutej vyhovujúcej časti dôvodnosť chýba, čím boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle

Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa odvolaním len odporkyne 2., musel si vyriešiť, či na strane odporcov ide o samostatné, či nerozlučné spoločenstvo, teda či sa odvolanie odporkyne 2. vzťahuje aj na odporcu 1., ktorý odvolací návrh nepodal ( ). O tom, či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, rozhoduje povaha predmetu konania z hľadiska hmotného práva. O samostatné spoločenstvo ide tam, kde povinnosť každého odporcu je nutné posudzovať samostatne, takže aj rozsudok ohľadom každého z nich môže vyznieť inak; naproti tomu u nerozlučného spoločenstva je možný len jeden rozsudok, ktorý musí byť pre všetkých spoločníkov buď priaznivý alebo nepriaznivý. O toto spoločenstvo (nerozlučné) však nemôže ísť v tejto veci, keď odporkyňa 2. vzala na seba voči navrhovateľovi povinnosť, že uspokojí jeho pohľadávku z jeho zmluvného vzťahu s odporcom 1., ak ju tento ako hlavný dlžník neuspokojí; už len z tejto subsidiárnej povahy povinnosti odporkyne 2. vyplýva, že rozsudok ohľadom všetkých odporcov nemusí byť nutne rovnaký. V prípade odporcu 1. ako dlžníka a odporkyne 2. ako ručiteľky tak ide o spoločenstvo samostatné. (podporne pozri rozsudok NS ČR sp. zn. , Ústavný súd SR sp. zn. , rozsudok NS SR sp. zn. ) Preto ak podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie len odporkyňa 1., nemal tento jej úkon žiadne účinky pre odporcu 2., ohľadom ktorého nadobudol napadnutý rozsudok právoplatnosť. O povinnosti odporcu 1. zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku bolo potom už právoplatne rozhodnuté a nemôže byť o tejto veci vo vzťahu k nemu znovu konané s odkazom na (pozri R 58/1969) Predmetom konania v prejednávanej veci potom zostal nárok navrhovateľa už len voči odporkyni 2. ako ručiteľky, konkrétne na zaplatenie pohľadávky vo výške 4 867,89 Eur spolu s 8,5%-ným ročným úrokom zo sumy 4 608,91 Eur od 30.3.2005 až do zaplatenia, ktorý súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom navrhovateľovi aj priznal, ktorá pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere č. 545 011 zo dňa 8.4.2004, uzavretou medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom 1. a bola zabezpečená ručením odporkyne 2., na základe jej písomného vyhlásenia, ktorým ručiteľka zobrala na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju riadne a včas neuspokojí dlžník. Písomné vyhlásenie ručiteľa bolo súčasťou zmluvy o ručení zo dňa 8.4.2004. V zmysle ust. , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľka v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Cit. ust. vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len tými námietkami, ktoré odporkyne 2. uviedla v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Jediná a zásadná odvolacia námietka odporkyne 2. je založená na tvrdení, že pohľadávka navrhovateľa priznaná mu napadnutým rozsudku zanikla sčasti splnením (v rozsahu istiny 2 220,34 Eur spolu s príslušenstvom) a v ostanej časti dlh zanikol jeho odpustením. K čiastočnému plneniu a k odpusteniu ostatnej časti dlhu malo dôjsť na základe dohody účastníkov po vyhlásení napadnutého rozsudku.

Keďže aj pre odvolacie konanie platí zásada, že pre rozhodovanie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( v spojení s a s ) odvolací súd pri rozhodovaní v takom prípade vychádzal z toho, že uplatnená pohľadávka v rozsahu istiny 2 220,34 Eur bola odporkyňou dňa 23.4.2014 zaplatená, ktorá skutočnosť vyplýva zo zhodných tvrdení odporkyne 2. a navrhovateľa počas odvolacieho konania, čo si potom odvolací súd osvojil bez potreby dokazovania tejto skutočnosti s odkazom na Tu potom výhrada navrhovateľa nezaoberať sa touto okolnosťou ako aj tvrdenou dohodou „o vyplatení len časti pohľadávky v zmysle poskytnutej zľavy“, keďže k ním došlo až po vyhlásení napadnutého rozsudku neobstojí. Pokiaľ potom odporkyňa čiastočne plnila, v rozsahu tohto jej plnenia došlo k čiastočnému zániku uplatnenej pohľadávky splnením s odkazom na ust. 559 ods. 1 , preto návrh navrhovateľa v tejto časti stratil opodstatnenie pre zánik práva na toto plnenie priznané mu napadnutým rozsudkom, tým potom odvolaciemu súdu neostalo nič iné (keďže navrhovateľ nevyužil svoje právo zobrať návrh späť v tejto časti pre správanie odporkyne 2. t.j. pre jej čiastočné plnenie) ako rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2 220,34 Eur spolu s uplatneným 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 220,34 Eur od 24.4.2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po plnení) do zaplatenia zmeniť a návrh, ako už nedôvodný, v tejto časti zamietnuť podľa Inak tomu bolo v ostatnej odvolaním odporkyne 2. napadnutej časti, t.j. v časti, v ktorej mal dlh zaniknúť jeho odpustením. Podľa veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda podľa je dvojstranný právny úkon, ktorým sa veriteľ vzdáva svojho práva alebo odpúšťa dlžníkovi dlh a dlžník s tým súhlasí. Ak zmluva nie je uzatvorená písomne, je neplatná. Dohoda podľa spôsobuje zánik záväzku len jednej strany (dlžníka). Vzdanie sa práva môže byť aj len čiastočné alebo dočasné. Dohoda o odpustení dlhu má právne účinky, ak sa týka dlhu existujúceho. Právne účinky dohody podľa pôsobia len vo vzťahu medzi tým dlžníkom a veriteľom, ktorí ju uzatvorili.

V odvolaní odporkyňa 2. síce tvrdí existenciu dohody o čiastočnom odpustení jej dlhu navrhovateľom, ktorej ňou prezentovaný obsah bol však navrhovateľom spochybnený (navrhovateľ trval na tom, že súčasťou dohody bolo aj zaplatenie trov konania odporkyňou), navyše o existencii dohody s obsahom podľa jej tvrdení nepredložila žiaden dôkaz (napr. výpis sms správ a pod.)

Podľa ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (ods. 1) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. (ods. 3) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. (ods. 4)

Písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí: písomnosti a podpisu. Text môže byť napísaný vlastnou rukou konajúceho, rukou inej osoby, strojom, môže byť s ohľadom na využitie moderných metód občianskoprávneho styku uskutočnený i elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie právneho úkonu ako i určenia osoby, ktorá právny úkon uskutočnila.

Odporkyňa 2. ďalej doposiaľ nepreukázala ani dodržanie zákonom predpísanej písomnej formy dohody o odpustení časti dlhu s tvrdeným obsahom, odporkyňa len tvrdí existenciu takejto písomnej dohody (t.j. s obsahom ňou prezentovanom v odvolaní) cez sms správy, ktorej obsah mal byť dokonca dopĺňaný aj telefonicky, t.j. ústnou formou, čo zákonodarca pri predpísanej písomnej forme právneho úkonu - daný prípad vylučuje, čo v konečnom dôsledku spôsobuje neplatnosť takéhoto právneho úkonu (vyššie cit. ust. § 40 ods. 1). Navyše písomnosť právneho úkonu s konkrétny obsahom nie je možné konštituovať len na „možnosti“ určenia konajúcej osoby, tu potom navrhovateľa, v danom prípade za použitia elektronického dokumentu (sms správy) v dôsledku predchádzajúceho telefonického styku, pokiaľ dokument nie je elektronicky podpísaný. Nepreukázaním dodržania písomnej formy právneho úkonu - čiastočného odpustenia dlhu, keď z odvolania odporkyne 2., rovnako ani z jej vyjadrenia zo dňa 30.3.2015, nie je možne jednoznačne ustáliť ani jeho obsah (obsah dohody), ktorý nielenže nie je zo strany odporkyne 2. ničím podložený, ale je aj bez návrhu na dokazovanie na jeho preukázanie (navrhovateľka tvrdí, že čiastočné odpustenie dlhu nebolo viazané na zaplatenie trov konania, odporca tvrdí opak), nie je možné ustáliť nedôvodnosť aj ostatnej vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti v rozsahu istiny 2 647,55 Eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 647,55 Eur od 30.3.2005 do zaplatenia, ako vo výroku vecne správne s použitím potvrdil. O trovách konania odvolací súd nerozhodol s odkazom na , keďže rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.