Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/573/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpené Tomáš Kušnír s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti odporcovi: G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.O. T. XXX/XX, XXX XX H. L., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 5, 85 000, Bratislava, IČO: 42 260 086, o zaplatenie 812,05 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -101 zo dňa 07. 04. 2015 takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľského združenia OSA, IČO: 42 260 086. V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol: „V predmetnom konaní bolo súdu dňa 30. 06. 2014 doručené oznámenie združenia Spotrebiteľské združenie OSA, o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Dňa 25. 02. 2015 doručil súdu navrhovateľ námietku vstupu vedľajšieho účastníka do konania... Podľa ustanovenia , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia platného do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Vzhľadom na to, že predmetom činnosti združenia Spotrebiteľské združenie OSA je ochrana práv spotrebiteľov a v konaní žiada združenie o vstup do konania ako vedľajší účastník na stranu odporcu, ktorý vystupuje ako spotrebiteľ, súd považuje za splnenú podmienku vstupu vedľajšieho účastníka do konania v zmysle . Ďalšou podmienkou na pripustenie vstupu združenia Spotrebiteľské združenie OSA do konania je to, že odporca nevyjadril svoj nesúhlas so vstupom združenia do konania na stranu odporcu. Súd sa nemôže riadiť právnou úpravou obsiahnutou v v znení platnom od 01. 01. 2015, ktorá je platná iba pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorý bol urobený od 01. 01. 2015. “

Proti uzneseniu podal v zákonnej 15-dňovej lehote ( veta prvá ) odvolanie navrhovateľ a navrhol v súlade s rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vstup združenia, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania nepripúšťa. Odvolanie odôvodnil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ust. jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka, ako nevyhnutnú súčasť oznámenia združenia o vstupe do konania, súhlas hlavného

účastníka vedľajší účastník nepredložil, teda nesplnil podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konania. Nevyhnutnosť súhlasu zaviedol do s účinnosťou od 01. 01. 2015. Keďže ide o ustanovenie procesného charakteru bez uvedenia prechodných ustanovení, je platné odo dňa účinnosti, a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručeného súdu pred 01. 01. 2015. Novelou bolo reagované na interpretačné problémy súdov, najmä na judikatúru Najvyššieho súdu SR. Má za to, že nie je rozhodujúce, kedy vedľajší účastník vstúpil do konania, nakoľko rozhodujúci je stav v čase rozhodnutia o podanej námietke neprípustnosti. Súd postupoval nesprávne, keď pripustil vedľajšieho účastníka do konania napriek absencie súhlasu ním podporovaného účastníka, čím rozhodol v rozpore s ustanoveniami .

Vedľajší účastník a odporca sa k odvolaniu nevyjadrili, odporca ani vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. a bez nariadenia pojednávania podľa napadnuté uznesenie podľa potvrdil ako vo výroku vecne správne.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania považuje odvolací súd za vecne správne.

Odvolací súd sa v súlade s v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia pre úplnosť a vzhľadom na novelizované ustanovenie udáva na zdôraznenie správnosti:

Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy; zmluvu uzavrel odporca ako spotrebiteľ a právny predchodca navrhovateľa v postavení dodávateľa. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vstup do konania oznámil pred 31.12.2014.

Od účinnosti zmeny zák. a to účinného od 01.01.2015 sa v sa za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znie:

"Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada."

Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky nastávajú doručením takéhoto oznámenia súdu, vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastník oznámil svoj vstup do 31.12.2014 súd posudzoval účinky tohto úkonu podľa účinnej úpravy v čase urobenia úkonu. Zákon nezakotvil totiž žiadne prechodné ustanovenia; v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania; podľa zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostávajú v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok, zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala.

V prejednávanej veci, teda prvostupňový súd aplikoval správny právny predpis, a tento aj správne vyložil.

Pokiaľ ide o vstup vedľajšieho účastníka do konania musí súd brať na zreteľ, že existujú dva typy vedľajšieho účastníctva a v prípade, ak zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, príp. na možnosť uskutočňovať právne úkony v takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých, ktoré sú stanovené v , v tomto prípade účinného do 01.01. 2015. Iba uvedený výklad totiž dôsledne zodpovedá tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať a používať ustanovenia , v súlade s účelom základného práva

na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné práva na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Pokiaľ je potom účelom ustanovenia zvýšiť ochranu určitých subjektov prostredníctvom právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je práve ochrana záujmov týchto subjektov, nemožno mať pochybnosti o tom, že je v súlade s uvedeným účelom právnej úpravy, uvedeným právnickým osobám zabezpečiť účinné právne prostriedky ochrany, ktoré by mohli v prospech chránených subjektov využiť. Vstup tejto právnickej osoby zriadenej na ochranu spotrebiteľov predpokladá a zakotvuje samotný zákon - so vstupom takýchto osôb do konaní na ochranu spotrebiteľov počítal, čo vyplýva z dôvodovej správy k .

Ustanovenie (účinné do 01.01.2015) upravovalo spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. V tomto prípade sa vedľajší účastník stal nositeľom svojich procesných práv a povinností doručením svojho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje (k uvedenému pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a pod.). Zo žiadneho z ustanovení účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania nevyplývalo, že by sa pre účinný vstup vedľajšieho účastníka do konania vyžadoval výslovný súhlas spotrebiteľa so vstupom do konania tak, ako na to poukazoval navrhovateľ ( resp. iná skutočnosť podľa účinného od 01. 01. 2015 ). umožňuje konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh ( posledná veta ), pričom za návrh je v zásade potrebné považovať relevantnou formou vykonaný prejav vôle hlavných účastníkov konania alebo niektorého z nich, ktorým je vyjadrený nesúhlas so vstupom tretej osoby ako vedľajšieho účastníka konania (Nález Ústavného súdu SR č. k. -72 zo dňa 14. 2. 2013). Z vyššie uvedeného v prvom rade vyplýva, že súd, na ktorom sa vedie konanie, do ktorého vstúpil vedľajší účastník do 31.12.2014, ex offo neposudzuje, či bol vstup vedľajšieho účastníka do konania prípustný, ale bolo jeho povinnosťou účastníkov upovedomiť o vstupe vedľajšieho účastníka, s tým, že účastníci konania majú následne právo vysloviť voči tomuto vstupu námietky (k uvedenému pozri uznesenie NS SR sp. zn. , ďalej sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , R 57/2009 a pod.). V prípade, ak námietka voči vstupu vedľajšieho účastníka do konania vznesená nebola, konajúci súd je povinný s vedľajším účastníkom riadne konať tak, aby mu boli zabezpečené všetky procesné práva (viď účinného do 01. 01. 2015). Len pre prípad, že uvedená námietka vznesená bude, je potom konajúci súd prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania povinný preskúmať. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že na to, aby vedľajší účastník platne do konania vstúpil a v tomto zotrval sa výslovne nevyžadoval súhlasný prejav účastníka, na ktorého stranu by mal vedľajší účastník vstúpiť. Naopak, pre záver o tom, že účasť vedľajšieho účastníka v konaní je potrebné nepripustiť, bola v prvom rade potrebná námietka vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako procesný úkon uskutočnený akýmkoľvek spôsobom, ktorý zákon prezumuje pre podanie v , v ktorom účastník konania výslovne prejaví vôľu na tom, aby vedľajší účastník do prebiehajúceho konania nevstúpil.

Pokiaľ sa potom jedná konkrétne o námietku navrhovateľa proti vstupu subjektu, ktorý je osobou podľa , ako je tomu aj v prejednávanom prípade, bolo potrebné odlišovať, či uvedenú námietku podal účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať (v prejednávanom prípade odporca v postavení spotrebiteľa) alebo jeho protistrana. Zatiaľ čo v prípade námietky účastníka, na stranu ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, na nepripustenie účasti vedľajšieho účastníka v zásade stačil už samotný výslovný prejav vôle, ktorým tento účastník vyjadril, že si účasť vedľajšieho účastníka v konaní na svojej strane neželá, v prípade, ak podá námietku voči vstupu vedľajšieho účastníka účastník, na stranu ktorého vedľajší účastník nevstúpil (ako v tomto prípade), dôvodom na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemôže byť len samotná skutočnosť, že protistrana súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu výslovne neudelila. Je tomu tak už len z dôvodu uvedeného vyššie, že výslovne udelený súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka, ktorý nemá vystupovať na jeho strane, platná právna úprava nevyžadovala.

Na rovnakých záveroch, aké formuloval odvolací súd vyššie, je postavené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ( ktoré v odvolaní uvádza aj navrhovateľ). Dovolací súd vo svojom rozhodnutí

síce ako jednu z podmienok účasti vedľajšieho účastníka v konaní uviedol, že touto je i súhlas hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka, z ďalších častí odôvodnenia jeho rozhodnutia však možno jednoznačne vyvodiť, že uvedená podmienka súhlasu so vstupom do konania má charakter podmienky negatívnej. Zatiaľ čo v prípade námietky účastníka, na stranu ktorého vedľajší účastník do konania vstúpil, na nepripustenie účasti vedľajšieho účastníka v zásade stačil už samotný výslovný prejav vôle, ktorým tento účastník vyjadril, že si účasť vedľajšieho účastníka v konaní na svojej strane neželá, v prípade, ak podá námietku voči vstupu vedľajšieho účastníka účastník, na stranu ktorého vedľajší účastník nevstúpil ( ako v tomto prípade), dôvodom na nepripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania nemohla byť len samotná skutočnosť, že protistrana súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na svoju stranu výslovne neudelila. Je tomu tak z dôvodu uvedeného vyššie, že výslovne udelený súhlas účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka, ktorý má vystupovať na jeho strane, platná právna úprava nevyžadovala. Pokiaľ dovolací súd uviedol, že „podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať“, následne k tejto podmienke precizoval, že: „z ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. I keď sa určitý subjekt stal vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá.“ Rovnaký záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý v tam prejednávanom prípade vyslovil, že súhlas žalovaného, ktorého vedľajší účastník (združenie na ochranu spotrebiteľa) svojim vstupom podporil, nebol potrebný, keď legitimáciu vedľajšieho účastníka na vstup do konania tomuto dal samotný zákon.

Odvolací súd osobitne považuje za potrebné zdôrazniť (vzhľadom na tvrdenie odvolateľa), že účelom tzv. spotrebiteľského práva je ochrana subjektu súkromno-právneho vzťahu, ktorý je spotrebiteľom. Ide o ochranu subjektu právneho vzťahu „slabšieho" oproti predajcovi (dodávateľovi) vo sfére vyjednávacej sily i znalosti dotknutej oblasti obchodu [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000 v spojených veciach Océano Group Editorial (C - 240-244/98)]. To všetko v záujme dosiahnutia reálnej spravodlivej rovnováhy v predmetnom právnom vzťahu. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 09. 11. 2010 vo veci VB Pénzügyi Lízing (C-137/08) a vo veci Banco Espanol de Crédito (C-618/10) z 14. 06. 2012], a to v prvom rade zavedením povinnosti súdov ex offo posudzovať nekalú povahu jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách [rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 26. 10. 2006 vo veci Mostaza Claro (C-168/05)] a následne pri kladnom zistení povinnosťou zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol viazaný takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedený cieľ je efektívne možné zabezpečiť [(k uvedenému pozri čl. 8 Smernice Rady 93/13/EHS, ako aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 03. 06. 2010 vo veci Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid (C-484/08)] i aktivitou združení založených za účelom ochrany práv spotrebiteľov, ktorým združeniam Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo podávať návrhy, ale aj byť účastníkom správneho alebo súdneho konania vo veci ochrany práv spotrebiteľov. Myšlienka ochrany práv spotrebiteľov sleduje totiž cieľ, ktorým je zabezpečiť ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ potom cieľ sledovaný Smernicou Rady 93/13/EHS v podobe efektívnej ochrany práv spotrebiteľov má byť podľa vnútroštátneho práva v podmienkach Slovenskej republiky zabezpečený aj možnosťou aktívnej účasti vedľajších účastníkov v rámci administratívnych i súdnych konaní, uvedený účel je možné zabezpečiť len existenciou združení zameraných na účinnú ochranu oprávnených záujmov a práv spotrebiteľov a následne takým výkladom procesných predpisov, ktorý by uvedenú účasť vedľajších účastníkov v konaní garantoval bez zbytočných obmedzení tak, aby bola zabezpečená v prvom rade spravodlivá ochrana práv spotrebiteľov, a to prostredníctvom garantovania všetkých procesných práv vedľajších účastníkov, ktorých cieľom je účinnú ochranu práv spotrebiteľov zabezpečiť.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.