Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-98-2015.pdf
PDF · 87.51 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoE/98/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného V. D. W., s.r.o., V. č. XX, O., IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M.., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Stropkovská č. 3, proti povinnej U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. č. XX, v konaní o vymoženie 1 779,04 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce č.k. 16Er 154/2015 - 16 zo dňa 17.03.2015 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o udelenie poverenia.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia istiny s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 16440/14 zo dňa 18.12.2014. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 25.11.2013 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. 8300064582, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v pravidelných mesačných splátkach. Spolu s uvedenou zmluvou oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu.
Následne súd citoval ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r), ods. 5, § 54 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou.
Rozhodcovskú zmluvu, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť ovplyvniť obsah a znenie rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z tohto dôvodu je rozhodcovská zmluva podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, a preto súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Poukázal na zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré výslovne upravuje rozhodcovské konania, ktorého jednou zo strán je spotrebiteľ. Namietal, že súd prvého stupňa poprel základnú zásadu procesného práva - zásadu prekážky zahájenej veci. Zastával názor, že súd prvého stupňa použil nesprávny výklad ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola dohodnutá alternatívne tak, že v prípade sporu majú obe zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane. Právo povinného je z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít. Poukázal na skutočnosť, že povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal tak v rovine hmotnoprávnej ako aj procesnoprávnej. Argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy so spotrebiteľom je dôvodová správa k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Namietal, že súd prvého stupňa sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho je nedostatočne zistený skutkový stav a neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Zastával názor, že spotrebiteľovi bolo umožnené odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie, obsahuje poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 a zdôraznil, že povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy a mohol od nej odstúpiť. Záver súdu prvého stupňa, že rozhodcovská zmluva je formulárovou zmluvou uzatvorenou jednostranne a bez možnosti zmeniť jej obsah považoval za nesprávny. Exekučný súd nedal odpoveď na otázku aká rozhodcovská zmluva by bola individuálne dojednaná. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 14/2011. V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy, súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 97,41 Eur, na náhradu ktorých žiadala zaviazať povinného.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého rozhodcovský rozsudok podlieha prieskumnej právomoci exekučného súdu už aj v štádiu rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučný súd v rámci skúmania podmienok konania predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.
Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 16440/14 zo dňa 18.12.2014 s právoplatnosťou dňa 30.12.2014 a vykonateľnosťou dňa 03.01.2015, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 819,04Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a 0,85 % ročný úrok z omeškania zo sumy 53,04 Eur od 02.01.2014 do 19.01.2014, zo sumy 53,04 Eur od 02.02.2014 do 13.02.2014, zo sumy 53,04 Eur od 02.03.2014 až do 11.03.2014, zo sumy 52,35 Eur od 02.04.2014 až do 28.05.2014, zo sumy 53,04 Eur od 02.05.2014 až do 28.05.2014, zo sumy 52,35 Eur od 29.05.2014 až do 17.06.2014, zo sumy 22,35 Eur od 18.06.2014 až do 29.06.2014, zo sumy 16,56 Eur od 30.06.2014 až do 19.08.2014, zo sumy 53,04 Eur od 02.06.2014 až do 19.08.2014, zo sumy 53,04 Eur od 02.07.2014 až do 19.08.2014, zo sumy 42,64 Eur od 20.08,2014 až do 19.08.2014, zo sumy 53,04 Eur od 02.08.2014 až do 15.09.2014, zo sumy 15,68 Eur od 16.09.2014 až do zaplatenia, zo sumy 1 803,36 Eur od 05.08.2014 až do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 990 Eur pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1 819,04 Eur až do zaplatenia, trovy konania vo výške 350,55 Eur.
Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300064582 zo dňa 29.11.2013 (v spise na č.l. 14) uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že povinnej bol poskytnutý úver vo výške 990 Eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť oprávnenému v 42 mesačných splátkach po 53,04 Eur. Oprávnený predložil aj rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 29.11.2013 súčasne so zmluvou o revolvingovom úvere.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený poskytol povinnej úver v rámci svojho podnikania; a povinná je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, že povinná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.
Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ktorú účastníci konania uzavreli v rovnaký deň ako zmluvu o revolvingovom úvere t.j. dňa 29.11.2013. Podľa bodu 5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: a/ Rozhodcovský súd v Bratislave zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodcú a.s., b/Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court so sídlom v Bratislave, c/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici d/Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o. so sídlom v Bratislave. Výber rozhodcovského súdu, ktorá bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V predmetnom prípade súd prvého stupňa v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom teda správne posudzoval platnosť dojednanej rozhodcovskej doložky a správne posúdil, že nebola dojednaná platne, a preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.