Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6P-21-2015.pdf
PDF · 89.45 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-6P/21/2015
Uznesenie
Okresný súd Skalica vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka W.. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. M. X, XXX XX M., zastúpená JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, Námestie sv. Martina 3A, Holíč a otec R.. B. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX M., t.č. B. K. XX, XXX XX M., zastúpený Machová s.r.o., Čulenova 2A/2621, Skalica, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd ponecháva mal. F. v osobnej starostlivosti matky.
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. F. nasledovne:
- každý týždeň v utorok a piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod.
- každý nepárny týždeň v roku v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť a v určenom čase otcovi odovzdať v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.
odôvodnenie:
Dňa 28.1.2015 bol Okresnému súdu Skalica doručený návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým sa domáha zverenia maloletého do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi, pričom zároveň žiadala upraviť styk otca s maloletým na každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 12.00 hod do 18.00 hod. Dňa 22.5.2015 doručila matka podanie, ktorým žiadala okrem iného upraviť styk otca s maloletým už len na párny víkend v sobotu od 14.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.
Vo veci samej nie je rozhodnuté, prebieha dokazovanie, pričom pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 6.7.2015 bolo odročené, keďže obaja rodičia prezentovali ochotu a snahu riešiť ich vzájomné konflikty ohľadom stýkania sa s maloletým, aj za účasti psychológa na referáte poradensko psychologických služieb ÚPSVaR Senica.
Dňa 24.8.2015 otec podal návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý žiada ponechať maloletého v osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Určenia výživného otcovi vo výške 70,- eur mesačne a úpravy styku otca s maloletým na každý utorok a piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. Zároveň žiada uložiť matke povinnosť informovať otca o vývoji a zdravotnom stave mal. dieťaťa a o mimoriadnych podstatných veciach týkajúcich sa maloletého. Návrh otec odôvodnil predovšetkým problémami spojenými so stretávaním sa s maloletým. Otec uviedol, že po poslednom pojednávaní v mesiaci júl 2015 sa situácia podstatným spôsobom ešte zhoršila. Matka mu v mesiaci júl umožnila styk s maloletým len 3x v trvaní vždy po 3 hodiny, pričom na ostatné jeho žiadosti, sms nereagovala alebo mu stretnutie neumožnila. V mesiaci august 2015, do 21.8.2015 mu matka umožnila stretnutie len 2x v trvaní 3 hodín. Rovnako na jeho sms,
výzvy a žiadosti, opakovane buď nereagovala žiadnym spôsobom alebo mu stretnutie neumožnila, čo malo za následok, že správanie maloletého bol veľmi odmeraný, negatívny smerom k otcovi, pôsobil ustráchane a vyjadril sa, že na stretnutie nepôjde. Ďalej uviedol, že maloletý je zrejme motivovaný správaním matky voči osobe otca, pretože s maloletým mali ešte počas spolužitia ale i po odsťahovaní sa otca pekný citový vzťah, maloletý sa vždy na stretnutia s otcom tešil, v jeho prítomnosti bol veselý, usmievavý, nikdy sa žiadnym spôsobom neprejavoval negatívne k otcovi. Naposledy žiadal matku o stretnutie dňa 23.8.2015 v nedeľu, žiadnym spôsobom však matka nereagovala. Otec tiež poukázal na značne narušené vzťahy medzi ním a matkou s tým, že nemôže prebiehať styk otca s maloletým aspoň v minimálnom rozsahu bez rozhodnutia súdu. Má zato, že je potrebné i vo veku 2,5 roka dieťaťa, aby mal možnosť zachovať ich vzájomný vzťah k synovi a citové väzby i rozvíjať. Rodičovské práva a povinnosti majú vždy obaja rodičia, pričom zo správania matky je evidentné, že táto zneužíva svoje rodičovské práva tým, že mu neumožňuje pravidelný styk s dieťaťom, čím nemá možnosť ani v čo najmenšej miere budovať a rozvíjať vzťah otca k synovi a naopak. Je nevyhnutné predísť hroziacej bezprostrednej citovej ujme a nebezpečenstvu, že psychický a citový vývoj dieťaťa bude mať z dôvodu nemožnosti vzájomného a pravidelného stretávania sa v dôsledku chovania matky a jej bráneniu v stretávaní s maloletým nepriaznivé a nežiaduce dôsledky.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 102 ods. 2 O.s.p. v konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná aj bez návrhu
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.
V ustanovení § 76 ods. 1 sú vymedzené druhy predbežných opatrení, ktoré sú však vymedzené len exemplifikatívne („najmä“) z čoho vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie i iného znenia (teda napr. i predbežne upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom).
Podľa § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej, je predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostrednej ujmy.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný sčasti. Situácia v rodine maloletého sa na základe doterajších okolností javí byť natoľko vyhrotená, že vzájomné nezhody rodičov negatívne vplývajú na maloletého a je nutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania a to v záujme maloletého. Nevyhnutnosť zásahu formou predbežného opatrenia mal súd osvedčené z doterajších vyjadrení účastníkov, ako aj ich výsluchom. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2015, pričom sa nevedia dohodnúť najmä v otázke stýkania sa otca s maloletým, čo vnáša medzi už aj tak značne naštrbené vzťahy rodičov ešte viac napätia, čo sa musí prenášať negatívne i na maloletého a preto je tu na mieste dočasne upraviť predovšetkým otázku stýkania sa s maloletým tak, aby ich ďalšie nezhody nevplývali na maloletého negatívne. Súd má za to, že takéto neustále nedorozumenia medzi rodičmi a ich neusporiadané vzťahy, nepravidelný režim maloletého môžu bezprostredne ohrozovať a narušovať priaznivý psychický vývin maloletého. Otec sa predbežným opatrením domáha ponechania maloletého v osobnej starostlivosti matky. Súd mal doposiaľ v konaní preukázané, že maloletý sa nachádza od januára 2015 (odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti) v osobnej starostlivosti matky, pričom v tejto otázke medzi rodičmi panuje aj zhoda. Keďže maloletý je nepretržite od rozchodu rodičov v osobnej starostlivosti matky, súd rešpektujúc faktický stav ponechal maloletého v osobnej starostlivosti matky. Súd má za to, že ponechaním maloletého v osobnej starostlivosti matky budú aj lepšie zaistené potreby maloletého s ohľadom na jeho útly vek a prirodzenú fixáciu na matku. Napokon samotný otec navrhol predbežným opatrením ponechať maloletého v osobnej starostlivosti matky.
Otec sa predbežným opatrením domáha aj upraviť styk s maloletým na každý utorok a piatok od 15.00 hod. do 19.00 hod. a nepárnu nedeľu od 9.00 hod. do 19.00 hod. Pokiaľ ide o návrh otca predbežným opatrením upraviť styk s maloletým, súd má zato, že tento návrh je dôvodný. Je nepochybné, že otec maloletého má právo podieľať sa na riadnej výchove maloletého dieťaťa, má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s maloletým, pričom je potrebné rešpektovať právo maloletého na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom, samozrejme vždy je však zároveň potrebné prihliadať na záujem maloletého, ktorý je prvoradý a to najmä na citové väzby maloletého, stabilitu výchovného prostredia a v neposlednom rade schopnosť rodiča jedného i druhého dohodnúť sa na výchove a starostlivosti s druhým rodičom. Napriek deklarovanej snahe a ochote rodičov riešiť nezhody ohľadom stýkania sa s maloletým pri ostatnom pojednávaní je zrejmé, že medzi rodičmi doposiaľ neprišlo k zmierneniu ich napätých vzájomných vzťahov, ba práve naopak, ich vzájomné vzťahy sa ešte viac zhoršujú. Je tu dôvodná obava, že značne naštrbené vzťahy medzi rodičmi sa postupne prenášajú aj na maloletého, čo si žiaľ rodičia zrejme ani neuvedomujú. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa v tak útlom veku vníma veľmi citlivo akékoľvek negatívne emócie medzi rodičmi, pričom pre zdravý, psychický vývoj maloletého v tak útlom veku je priam nevyhnutné, aby obaja rodičia svojim správaním, najmä svojou úctou a toleranciou vytvárali pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie. Je zrejmé, že uvedené sa v tomto prípade nedeje. Je tiež potrebné uviesť, že pri absencii súdneho rozhodnutia má stýkanie rodiča nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti s maloletým prebiehať po vzájomnej dohode obidvoch rodičov, pričom je zrejmé, že tomu tak nie je. Nie je možné zo strany súdu naďalej tolerovať stav, že o stýkaní s maloletým dieťaťom rozhoduje len jeden rodič (najčastejšie práve preferenčný rodič majúci dieťa v osobnej starostlivosti), zvlášť za situácie, kedy takto navodený stav môže negatívne vplývať na maloleté dieťa. V prípade absencie dohody rodičov o tom, za akých podmienok, v akom rozsahu, odkedy a dokedy sa môže stýkať druhý rodič s maloletým dieťaťom rozhoduje súd. V prejednávanej veci naďalej dochádza zo strany matky k akémusi vydeľovaniu času pre otca a maloletého a určovaniu, kedy a za akých podmienok sa môžu títo dvaja stýkať. Dokonca je odovzdanie maloletého otcovi podmienené podpisom otca, kedy otec podpíše deň a presný čas odkedy dokedy bude s maloletým s tým, že pri nedodržaní času odovzdania maloletého matke bude upovedomená polícia (?). Je zrejmé, že ďalšie tolerovanie takto navodeného stavu nie je a ani nemôže byť v záujme maloletého. V konaní je zrejmé, že otec sa s maloletým stýka nepravidelne, pričom tento prezentuje záujem byť s maloletým čo najviac, no uvedené mu podľa jeho tvrdení nie je umožňované. Otec uviedol, že v mesiaci júl mu bolo umožnené stretnúť sa s maloletým len 3x po tri hodiny a v mesiaci august len 2x v trvaní 3 hodiny. Samotná matka na pojednávaní uviedla, že začala obmedzovať styk otca s maloletým po tom, čo maloletý začal byť nekľudný, budil sa v noci, mal nočné mory, plakal a odmietal ísť k otcovi. Na základe doterajších skutočností je zrejmé, že matka sa snaží chrániť maloletého tým, že začala obmedzovať čas styku otca a maloletého. Či už je to z dôvodov na strane jedného alebo druhého, má súd za to, že je
potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletým tak, aby tu bol aspoň dočasne nastolený nevyhnutný a pravidelný režim, ktorý budú musieť rešpektovať obidvaja rodičia, nakoľko bez takejto dočasnej úpravy a pri zohľadnení neschopnosti rodičov sa dohodnúť, budú sa naďalej prehlbovať a zhoršovať už aj tak výrazne naštrbené vzťahy medzi rodičmi, čo isto nie je v záujme maloletého, na ktorého sa napätie týmto prenáša. Súd vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti dočasne upravil styk otca s maloletým na každý týždeň v utorok a piatok (počas len troch hodín), a to od 15.00 hod. do 18.00 hod. (napokon samotná matka maloletého doposiaľ otcovi maloletého odovzdávala na tri hodiny) a na jeden celý deň raz za dva týždne, a to v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. každý nepárny týždeň v roku (pozn. spresnená formulácia, aby nedochádzalo k nedorozumeniam, či sa jedná o nepárny týždeň v roku alebo v mesiaci). Súd tiež upravil čas ukončenia stretnutia otca s maloletým z navrhovanej 19-tej hodiny na 18-tu hodinu s ohľadom na útly vek maloletého. Súd je toho názoru, že takouto dočasnou úpravou styku budú obidvaja rodiča (matka i otec) odbremenení od neustálych hádok odkedy a dokedy sa môže otec s maloletým stýkať, čo je v konečnom dôsledku v záujme maloletého. Otec bude v pravidelnom nevyhnutnom styku s maloletým, pričom počas tohto času bude dostatočne umožnené udržiavať a zachovávať si a rozvíjať ich vzájomný vzťah. Súd má za to, že otec osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, naliehavosť a nevyhnutnosť poskytnutia predbežnej ochrany v podobe dočasnej úpravy styku otca s maloletým tým, že nie je medzi otcom a maloletým pravidelný styk, čím by mohlo dôjsť k pretrhnutiu ich vzájomných citových väzieb.
Súd ďalej uvádza, že predbežným opatrením neupravil povinnosť platiť výživné na maloletého (v nevyhnutnej miere) tak ako to ustanovuje § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., nakoľko nie je dôvodné rozhodovať predbežným opatrením o „nevyhnutnom“ výživnom pre maloletého, keďže jeho výživa je v nevyhnutnej miere riadne zabezpečovaná zo strany obidvoch rodičov, či už v podobe poskytovania osobnej starostlivosti zo strany matky a hradenie nákladov maloletého alebo v podobe platenia výživného zo strany otca v sume 70,- eur. V tejto časti nie je ani odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pokiaľ ide o výživu maloletého, u maloletého nebolo a ani v súčasnosti nie je ohrozené uspokojovanie jeho nevyhnutných odôvodnených potrieb a preto v tejto časti nie je dôvodné nariaďovať predbežné opatrenie. I keď zákon nedefinuje pojem "výživné v nevyhnutnej miere", je zrejmé, že ide o výživne užšie ako výživné v rozsahu § 62 zákona o rodine a nasl. O výživnom bude rozhodnuté vo veci samej.
Súd predbežným opatrením neupravil ani právo zastupovania a spravovania majetku maloletého, nakoľko ani v tejto časti nie je odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach účastníkov.
Súd predbežným opatrením neuložil ani povinnosť matke informovať otca o podstatných záležitostiach týkajúcich sa maloletého, nakoľko ani v tejto časti taktiež nebolo odôvodnené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na právach účastníkov. Z doposiaľ podávaných informácií sa nejaví ako nevyhnutné rozhodovať predbežným opatrením aj v tejto otázke. Odporca bude naviac v pravidelnom kontakte s maloletým v rámci styku, takže podstatné veci týkajúce sa maloletého mu budú známe.
Na záver súd len poznamenáva, že je predovšetkým na rodičoch, aby svojim správaním, najmä svojou úctou a toleranciou, vytvárali nielen pri realizácii styku bezkonfliktné prostredie nevyhnutné pre zdravý vývoj maloletého, ktorý je vo veku, v ktorom citlivo vníma akékoľvek negatívne emócie medzi rodičmi a pri správnom výchovnom postoji sa ich vzájomný vzťah bude upevňovať, čo je jednoznačne v záujme maloletého.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).