Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-53-2015.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/53/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Agnesy Hricovej v právnej veci mal. K. G. nar. XX.X.XXXX mal. I. G. nar. X.XX.XXXX a mal. Y. G. T.. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 detí rodičov I. G. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na X. X zastúpenej JUDr. Jaroslavou Plažákovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Hlavnej č. 40 - Vitézov dvor a N. G. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Y. na X. X zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Bajzovej 2 v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 24.11.2014 č.k. 11P 55/2014-200 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre malo detí G. K. nar. XX.X.XXXX I. nar. X.XX.XXXX a Y. nar. XX.X.XXXX.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.
Náhradu trov odvolacieho konania matke maloletých detí nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom z 24.11.2014 č.k. 11P 55/2014-200 zveril. maloletú K. G. nar. XX.X.XXXX, mal. I. G. nar. X.XX.XXXX a mal. Y. G. nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej K. G. 180,-€ mesačne, maloletého I. G. 170,- € a maloletej Y. G. 150,- € mesačne od 7.4.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Dlžné výživné od 7.4.2014 do 30.11.2014 pre mal. K. 660 €, pre mal. I. 582,18 € a pre mal. Y. 427,- € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- € mesačne pre každé dieťa pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku. Úpravu styku otca s maloletými deťmi neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti výrokom rozsudku o výživnom a dlžnom výživnom pre mal. K., mal. I. a mal. Y. podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p. s odôvodnením, že v konaní vyvstala vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, pretože súd nedostatočne zistil skutkové okolnosti a na základe tohto skutkového stavu nesprávne aplikoval právnu normu a vydal rozhodnutie vecne, ako aj právne nesprávne. Rozsudok súdu prvého stupňa čo do napadnutých výrokov považuje za nedostatočne odôvodnený a preto nepreskúmateľný. Vyjadril názor, že súd v rámci dokazovania nedostatočne sa vysporiadal ním uvedenými skutočnosťami, nezohľadnil všetky predložené dôkazy a preto vykonané dokazovanie nezodpovedá objektívnemu stavu. Súd len konštatoval výšku výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté deti , ale ďalej
neuvádza, akými úvahami sa spravoval a na základe akých dôkazov dospel k stanovenej výške vyživovacej povinnosti, preto napadnuté výroky rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné. Zdôraznil, že z rozhodnutia súdu nevyplýva odôvodnenosť stanoveného rozsahu vyživovacej povinnosti a podľa jeho názoru je súdom určená výška aj s prihliadnutím na odôvodnené potreby detí neprimeraná. O deti sa stará, snaží sa im zabezpečiť všetko po stránke vzťahovej a citovej , ako aj materiálnej. Konštatoval, že len za mesiac júl poslal matke detí 600,- € za účelom úhrady výživného na deti, pričom spoločne s jej príjmom mala v danom mesiaci k dispozícii 950,- € s tým, že zároveň hradil všetky výdavky na byt. Podobne tomu bolo aj v mesiaci august, keď jej poslal 500,- €. Niekoľkokrát sa vyjadril, že deťom prispeje aj inou formou a kúpi im všetky potrebné veci, napriek tomu bol ich postoj odmietavý. Výdavky matky sú s prihliadnutím na osobnú starostlivosť o deti minimálne, pretože takmer všetky hradí on, či už v súvislosti s nákladmi na bývanie, na oblečenie, školské výlety, školské pomôcky, stravu, hygienické potreby a pod. Vytkol konajúcemu súdu, že nevykonal dokazovanie týkajúce sa výšky primeraného výživného, pretože doposiaľ realizovanými platbami všetkým deťom zabezpečoval primeraný životný štandard. Pri rozhodovaní tak súd vychádzal výlučne zo sčítania všetkých súm, ktoré uviedla matka a ktoré pozostávajú z nákladov na starostlivosť o deti. Výsledkom je, že všetky uvedené náklady sú započítané do jeho vyživovacej povinnosti, pričom súd vôbec nezohľadnil náklady na bývanie, ktoré hradil. Vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti je finančná účasť matky aj po zohľadnení jej možností, schopností a majetku nepomerná, nulová. Rovnako zdôraznil, že súd v rámci rozhodovania prihliadol len na výšku peňažných prostriedkov, ktoré matke zasielal na účet a to v celkovej výške 2.215,- €. Navrhol, aby súd zohľadnil aj ďalšie výdavky vo vzťahu k dlžnému výživnému a započítal aj sumu 1.208,- €, ktorú zaplatil nad rámec peňažnej sumy zasielanej na účet matky maloletých detí. Predovšetkým išlo o náklady na bývanie, zahrňujúce poplatky za elektrinu, plyn, SIPO, SVB správcu, nedoplatok za elektrinu, školné (2x), na účet matky zložil sumu 100,- €, sama urobila výber z jeho účtu 150,- €, nakoľko mala prístup k jeho údajom a bankomatovým kartám. Náklady spojené s bývaním za byt, v ktorom býva matka s deťmi platil aj napriek tomu, že od augusta 2014 s nimi už reálne nebýval. Prispieval tak výlučne za účelom uspokojenia potrieb maloletých detí, pretože zabezpečenie bývania považuje za základný existenčný predpoklad. Navrhol, aby súd zohľadnil aj ďalšie ním uvedené výdavky vo vzťahu k výške dlžného výživného a započítal sumu 1.208,- €. Výdavky detí, ktoré matka uviedla, nepovažuje za skutočne odôvodnené, lebo mnoho z nich sú výdavky ročné a nie mesačne sa opakujúce a je toho názoru, že matka mala doložiť potvrdenia, ktoré by výdavky na deti verifikovali, pretože bez toho nie je možné objektívne vyhodnotiť ich reálnosť. Poukázal aj na to, že konajúci súd v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol, že je výlučným vlastníkom bytu na X. ulici v Y., ktorý v skutočnosti patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva a druhý byt mu bol darovaný zo strany jeho babky. Rovnako nesúhlasil s konštatovaním súdu o príjme 1.700 € mesačne, ako to vyplýva z potvrdenia o príjme pred zaradením na prácu nadčas a počas vykonávania nadčasov, ktoré predložil súdu a je zrejmé, že jeho príjem od 1.1.2014 do 30.9.2014 bol ovplyvnený prácou nadčas do 1.7.2014. Zdôraznil, že momentálne prácu nadčas už nevykonáva. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Matka maloletých detí vo vyjadrení vo vzťahu k odvolacím námietkam otca uviedla, že medzi náklady na maloleté deti nezahrnula náklady na bývanie a to z dôvodu, že nepopiera, že ich hradí otec, ako to uviedla aj v návrhu na začatia konania, ale aj bez týchto výdavkov sú náklady na maloleté deti priemerne spolu 780,49 € a žiadala, aby otec prispieval aj na tieto ostatné náklady. V byte býval s nimi aj otec, aj keď striedavo a spoločnú domácnosť opustil v auguste 2014. K výberu sumy 150 € z účtu otca sa už vyjadrovala v priebehu konania na súde prvého stupňa, kedy uviedla, že išlo o veľký nákup potravín na prípravu chlebíčkov pre jeho kolegov do práce, keďže mal narodeniny. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepoprel, ani nevyvrátil. Nevie, ako otec detí dospel k záveru, že nad rámec finančných prostriedkov uhradených na jej bankový účet mal náklady 1.208,- € a je toho názoru, že žiadny z týchto výdavkov nie je potrebné započítať, keďže náklady na bývanie neboli zahrnuté ani do oprávnených nákladov detí nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov spolu 2.215,- € a okrem úhrady platieb spojených s užívaním bytu sa otec žiadnym iným spôsobom nepodieľal na výžive ani starostlivosti o ich maloleté deti. Námietky otca vo vzťahu k rozsahu odôvodnených potrieb maloletých detí svedčia len o tom, že vôbec nemá predstavu, aká finančne náročná je len každodenná spotreba bežnej domácnosti s tromi maloletými deťmi. Konštatovala, že má príjem 350 €, čo otec žiadnym spôsobom nenamietal, preto nevie z akých úvah vychádzal pri svojom zhodnotení, že sa žiadnou mierou finančne nepodieľa na výžive ich maloletých detí. Poukázala aj na to, že od podania návrhu na začatie konania 7.4.2014 do 25.5.2014 jej otec neprispel na výživu maloletých detí ani jediným eurom a postupne sa dostala do takej finančnej situácie, že sa musela zadlžovať, aby zabezpečila deťom tie najzákladnejšie potreby. Čo sa
týka vlastníctva k bytu na X. ulici v Y. ide zjavne o chybu v písaní, keď namiesto spoluvlastníckeho podielu súd uviedol vlastníctvo k bytu. Zdôraznila, že otcov príjem bol za obdobie od januára 2014 do septembra 2014 preukázateľne vo výške 1.700,- € v priemere za jeden mesiac. Konajúci súd pri hodnotení príjmu otca zohľadnil, že jeho príjem bude čiastočne znížený o prácu nadčas a bude sa pohybovať okolo 1.300,- €. Otcom predložené potvrdenie o tom, že mu nebude prideľovaná práca nadčas, bolo navyše len účelovým tvrdením, keďže od decembra 2014 nadčasy opäť vykonával. Tiež uviedla, že otec v priebehu konania na súde prvého stupňa sa začal bezdôvodne zbavovať majetku, byt, v ktorom býva s deťmi, previedol darovacou zmluvou na svoju matku a začal z bytu vynášať hnuteľné veci väčšej hodnoty. Je nesporné, že rozsah vyživovacej povinnosti otca spolu na tri deti 500,- € je v jeho finančných možnostiach a schopnostiach a žiadnym vážnejším spôsobom to neohrozí jeho životné potreby a existenciu. Otcom podané odvolanie považuje za nedôvodné a je len preukazom jeho vzťahu k ich maloletým deťom. Vedie neustáli boj, robí jej a deťom len prieky, namiesto toho, aby dával do popredia zdravý psychický vývin a fyzický vývoj ich spoločných detí. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.
Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je rozsudok v napadnutej časti presvedčivý a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácie zákonného predpisu súdom, by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli účel alebo význam. Súd prvého stupňa sa dôsledne a precízne vyporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcich sa predmetu konania, ako aj s námietkami otca, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že výživné určené súdom prvého stupňa je, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a z nich vyplývajúce zásady primerané a korešpondujúce skutkovému stavu zistenému aj odvolacím súdom. Odvolací súd dodáva, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým
výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé, ako už bolo uvedené, od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné zdôrazniť, že miera uspokojovania týchto potrieb detí je ovplyvňovaná možnosťami a schopnosťami rodičov a ich životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to, že odôvodnenými potrebami detí sú výlučne ich bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dieťaťu prospešné pre jeho zdravý všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu a to formou výživného, čo je v súlade s ďalšou požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Na strane povinných osôb, teda rodičov dieťaťa, je potrebné vychádzať z ich príjmov, ako aj nevyhnutných životných nákladov, prihliadať na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti tým ktorým z rodičov, nakoľko osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť rodiča, ktorý túto starostlivosť vykonáva. Odvolací súd poznamenáva, že pri zisťovaní príjmu rodiča je potrebné vychádzať z priemerného čistého príjmu rodiča v sledovanom období, ktorý súd prvého stupňa aj zistil z opisov mzdových listov otca za obdobie od 1.1.2013 do 30.9.2014 a priemerný čistý príjem tvoria aj jednorázové odmeny, náhrada za dovolenku, ako aj všetky ostatné príjmy z iných zdrojov bez ohľadu na to, či ide o jednorázové alebo opakujúce sa príjmy. Odvolací súd tiež dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa je primerané a zodpovedá aj príjmu, ktorý otec deklaruje vo svojom odvolaní, teda príjmu bez nadčasových hodín. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvého stupňa boli zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, pretože súd prvého stupňa postupoval správne, keď v súlade s § 120 ods. 2 O.s.p. vykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozsahu výživného pre mal. K., mal. I. a mal. Y.. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa o výživnom ako vecne správny potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého výroku o dlhu na výživnom pre maloleté deti K., I. a Y. dospel k záveru, že súd prvého stupňa dôsledne nevykonal dokazovanie za účelom zistenia, v akej výške si plnil vyživovaciu povinnosť otec voči maloletým deťom v rozhodnom období t.j. od 7.4.2014, akými úvahami sa riadil, keď neprihliadol na platby otca z titulu nákladov bývania od augusta 2014, kedy opustil spoločnú domácnosť a rovnako nezistil ani rozsah eventuálneho vecného plnenia otca majúce charakter výživného, preto je odvolanie otca v tejto časti odôvodnené. Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil vo výrok o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd dodáva, že v súvislosti s určením dlžného výživného bude povinnosťou súdu prvého stupňa zistiť všetky plnenia otca v prospech maloletých detí od 7.4.2014 do rozhodnutia súdu prvého stupňa a v prípade, ak súd rozhodne, že v prejednávanom prípade je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu alebo určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, táto časť výroku rozhodnutia musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehoty dlhšiu než tri dni od právoplatnosti rozsudku, alebo určiť, že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach.
Náhradu trov odvolacieho konania matke maloletých odvolací súd nepriznal, pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré možno začať i bez návrhu a v týchto prípadoch podľa § 146
ods. 1 písm. a/ a § 224 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.