Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12P-185-2015.pdf
PDF · 94.01 KB
No categories available
12P/185/2015
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. E., nar. XX.X.XXXX, a G. E., nar. XX.X.XXXX, obe bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov- matka: Ing. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou U. S. s.r.o., so sídlom Š.B., D. X, a otec: S. E., nar. X.X.XXXX, t. č. bytom N. XXXX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Nariaďuje sa predbežné opatrenie, ktorým sa obe maloleté deti ponechávajú v starostlivosti matky až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Otcovi sa ukladá povinnosť dočasne platiť na maloletého S. E., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 80 eur mesačne a na maloletého G. E.Á., nar. XX.X.XXXX, výživné vo výške 70 eur s tým, že výživné na obe maloleté deti je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Otec je oprávnený stýkať sa s oboma maloletými deťmi každý nepárny víkend v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 12.00 hod., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky v čase, ktorý určil súd, a po ukončení styku je povinný maloleté deti matke v mieste jej bydliska odovzdať. Matka je povinná maloleté deti na styk riadne pripraviť a otcovi styk v súdom určenom čase umožniť.
Vo zvyšnej časti sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu 23.6.2015, domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Neskôr, dňa 13.8.2015, doručila matka súdu doplnený a zmenený návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva. Spolu s týmto zmeneným a doplneným návrhom vo veci samej matka doručila súdu i návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd dočasne upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom tak, že deti zverí do osobnej starostlivosti matky, otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého S. sumou vo výške 130 eur mesačne a na výživu maloletého G. sumou vo výške 120 eur mesačne a zároveň upraví styk otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každý druhý týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 12.00 hod.
Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka odôvodnila tým, že po tom, čo otec v máji roku 2015 opustil spoločnú domácnosť, nie je možné dosiahnuť medzi rodičmi maloletých detí nijakú dohodu ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a preto je nevyhnutné, aby o úprave týchto práv a povinností rozhodol súd. Otec totiž na výživu maloletých detí od uvedeného času
platí nepravidelne, podľa vyjadrení matky v máji a júni 2015 neprispel na výživu maloletých detí nijakou sumou, v júli 2015 prispel na výživu oboch maloletých detí sumou 150 eur. Okrem toho si otec maloleté deti občas vezme k sebe proti vôli matky, čím deťom narúša ich harmonogram a podľa vyjadrení matky tým týra celú rodinu. Tak tomu malo byť i 9.8.2015 2015, kedy otec vošiel do rodinného domu, kde žije matka spolu s maloletými deťmi, a maloleté deti si zobral k sebe. Keď sa mu v tom matka snažila zabrániť, otec ju odsotil a vulgárne jej nadával. Otec je pritom podľa matky agresívny a nezodpovedný, nedokáže zabezpečiť dôslednú starostlivosť o maloleté deti, ktoré museli byť neraz svedkami toho, ako sa ich otec zabával so svojimi kamarátmi v dedine vo večerných hodinách. V súvislosti s agresívnym a nezodpovedným správaním otca matka urobila aj dve oznámenia na príslušnom OO PZ, pričom potvrdenia o týchto oznámeniach zo dňa 9.8.2015 a 20.6.2015 matka pripojila k návrhu. Matka ďalej v návrhu tvrdí, že pomery otca mu umožňujú, aby na maloleté deti dočasne prispieval spolu vo výške 250 eur.
Súd sa pred rozhodnutím o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s obsahom návrhu i s listinnými dôkazmi k nemu pripojenými. Súd taktiež vykonal lustráciu oboch rodičov v Sociálnej poisťovni, lustráciu otca v Registri priestupkov, aby si súd preveril, či sa otec, ktorého matka označila za nezodpovedného a agresívneho človeka, dopustil nejakých priestupkov, ako aj v Registri obyvateľov SR, aby súd zistil, či otec má okrem maloletých detí, ktorých sa týka toto konanie, ešte nejaké maloleté deti, ku ktorým by potom mal aj vyživovaciu povinnosť, a oboznámil sa tiež s obsahom pripojeného spisu 16P/175/2015, v rámci ktorého sa rieši rozvod manželstva rodičov maloletých detí, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Rodičia maloletých detí síce dosiaľ sú manželmi, avšak toho času spolu nežijú. Na tunajšom súde pritom prebieha pod sp. zn. 16P/175/2015 konanie o rozvode ich manželstva, ktoré nie je dosiaľ právoplatne ukončené, a v rámci ktorého sa má prvé pojednávanie vo veci uskutočniť dňa 4.11.2015. Maloleté deti žijú v súčasnosti spolu s matkou. Maloletý S. je žiakom základnej školy, pričom matka jeho pravidelné mesačné výdavky vyčíslila na sumu 250 eur. Maloletý G. navštevuje predškolské zariadenie a jeho pravidelné mesačné výdavky matka vyčíslila na sumu 240 eur. Výdavky maloletých detí však matka nevydokladovala. Matka maloletých detí je zamestnaná, pričom výška jej priemerného čistého mesačného príjmu za obdobie od 1/2015 až 5/2015 predstavuje sumu vo výške 378,59 eur. Okrem toho matka poberá mesačne prídavky na deti vo výške 47,04 eur. Svoje pravidelné mesačné výdavky spojené s nákladmi na bývanie matka vyčíslila na sumu 350 eur. Otec maloletých detí je taktiež zamestnaný, pričom lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že priemerný vymeriavací základ otca za obdobie od 1/2015 do 6/2015 je 725,06 eur. Pokiaľ ide o čistý mesačný príjem otca a jeho výdavky, tie súd zatiaľ nemá nijakým spôsobom preukázané. Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd zistil, že otec nemá okrem maloletých detí, ktorých sa týka toto konanie, iné (maloleté) deti, a teda je vysoký predpoklad, že nemá ani iné vyživovacie povinnosti, aj keď súd si je zároveň vedomý toho, že okrem výživného na deti, a to nielen maloleté, existujú aj iné vyživovacie povinnosti, ktoré by otec hypoteticky mohol mať, a ktoré si súd v tomto štádiu konania preveriť nevie. Lustráciou v Registri priestupkov súd zistil, že otec má tri záznamy, dva za porušenie pravidiel cestnej premávky a jeden za narušenie občianskeho spolunažívania za čo bol sankcionovaný pokutou vo výške 20 eur.
Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až 77 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 4 O.s.p., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie. Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a)platil výživné v nevyhnutnej miere; b)odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c)poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje; d)zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde; e)nenakladal s určitými vecami alebo právami; f)niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. g)nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. h)nevstupoval alebo iba obmedzene vstupoval do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu ohrozuje, i)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktoval osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takýmto konaním ohrozená, j)sa na určenú vzdialenosť nepribližoval alebo iba obmedzene približoval k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jeho konaním ohrozená, k)sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva.
Podľa ustanovenia § 162 ods. 1 O.s.p., pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov do času, kým súd nevydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť pritom osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je daná existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, resp. v prípade, ak sa jedná o vec, týkajúcu sa maloletých detí, je potrebné osvedčiť aspoň skutočnosť, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ktorá musí byť v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko vo veciach, týkajúcich sa maloletých detí je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Osvedčenie práva na výživné v nevyhnutnej miere podľa ustanovenia § 76 ods.1 písm. a) O.s.p., vyžaduje aj osvedčenie toho, že povinný má schopnosti a možnosti výživné, hoci len v nevyhnutnej miere, platiť. Z citovaného ustanovenia § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine však zároveň vyplýva, že pokiaľ ide o výživné na maloleté deti, je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa v minimálnom rozsahu, t.j. 30 % zo sumy životného minima, čo toho času predstavuje sumu vo výške 27,13 eur.
Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa táto domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a uloženia vyživovacej povinnosti otcovi, spolu vo výške 250 eur na obe maloleté deti. Matka sa tiež domáhala dočasnej úpravy styku otca s maloletými deťmi.
Po oboznámení sa s návrhom matky súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný. Rodičia maloletých detí spolu toho času nežijú v spoločnej domácnosti, pričom od toho času sa o maloleté deti osobne stará ich matka. Pokiaľ ide o starostlivosť matky o maloleté deti, súdu neboli dosiaľ signalizované žiadne nedostatky tejto starostlivosti, takže súd rozhodol o dočasnom ponechaní maloletých detí v starostlivosti matky. Matka síce žiadala maloleté deti dočasne zveriť do svojej osobnej starostlivosti, na takéto rozhodnutie ale nie je daný dôvod, keďže deti sa už v starostlivosti matky fakticky nachádzajú. Potrebu rozhodnutia o dočasnom ponechaní detí v starostlivosti matky však
súd vidí v tom, že takéto rozhodnutie je nevyhnutné pre vytvorenie podkladu pre ďalšie rozhodnutie požadované návrhom, a to pokiaľ ide o predbežné určenie výživného a predbežnú úpravu styku. Čo sa týka žiadosti matky dočasne určiť výživné na maloleté deti, táto je podľa súdu dôvodná, avšak súd jej nemôže vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko dosiaľ nemá dostatočne osvedčené majetkové pomery otca, súd totiž nielenže nepozná jeho čistý mesačný príjem (zatiaľ preto musí vychádzať z jeho vymeriavacieho základu), ale súdu nie sú známe ani jeho pravidelné mesačné výdavky. Súd preto otcovi síce uložil povinnosť dočasne prispievať na výživu oboch maloletých detí, nakoľko vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom je jeho zákonná povinnosť, avšak nie vo výške 130 eur mesačne na mal. Petra a vo výške 120 eur mesačne na maloletého G., ako to vo svojom návrhu žiadala matka, ale vo výške 80 eur na maloletého S., ktorý je už žiakom základnej školy a výdavky spojené so starostlivosťou oňho sú preto vyššie než výdavky na maloletého Erika, ktorý zatiaľ navštevuje iba predškolské zariadenie, a na ktorého preto súd uložil otcovi povinnosť dočasne prispievať sumou vo výške 70 eur mesačne. Ostatne aj z vyčíslenia výdavkov na maloleté deti zo strany matky vyplýva, že na maloletého S. má matka o 10 eur mesačne vyššie výdavky ako na maloletého G.. Súd pri určovaní výšky výživného pritom vychádzal z toho, že otec, ktorého pomery nemá dosiaľ súd dostatočne osvedčené, sám uhradil matke v mesiaci júl 2015 výživné na obe maloleté deti vo výške 150 eur, z čoho súd usudzuje, že výživné v tejto výške by mal byť otec schopný platiť. Takto určené výživné pritom predstavuje viac ako 2,9- násobok sumy minimálneho výživného, ktoré aktuálne predstavuje sumu 27,13 eur, na maloletého Petra a viac ako 2,5-násobok sumy minimálneho výživného na maloletého Erika, takže výživným určeným v takejto výške by nemalo dôjsť k ohrozeniu odôvodnených potrieb maloletých detí. Súd v tejto súvislosti zároveň poznamenáva, že niektoré výdavky na maloleté deti, ktoré matka označila ako pravidelné mesačné výdavky, avšak nijako ich nepreukázala, sa súdu ako pravidelné nejavia, napríklad pokiaľ ide o výdavky na lieky, na ktoré matka údajne mesačne vynakladá po 30 eur na každé dieťa, hoci z návrhu nevyplýva, že by niektoré z detí malo nepriaznivý zdravotný stav. Aj z tohto hľadiska sa súdu javí výživné určené súdom na obe maloleté detí vo výške 150 eur ako dostatočné. Pokiaľ ide o návrh matky na úpravu styku otca s maloletými deťmi, v tejto časti súd návrhu matky vyhovel, možno povedať, v celom rozsahu, aj keď jej návrh preformuloval tak, aby úprava styku nebola zmätočná, keďže matka pôvodne žiadala upraviť styk otca s deťmi každý druhý týždeň v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 12.00 hod, avšak slovné spojenie "každý druhý týždeň" je podľa názoru súdu pomerne vágne, a preto jej návrh preformuloval tak, že styk určil v matkou navrhnutých intervaloch, a to každý nepárny víkend. Matkou navrhnuté intervaly pre styk otca s maloletými deťmi sa pritom súdu javia predbežne dostačujúce nato, aby mohol otec svoje právo stýkať sa so svojimi maloletými deťmi až do rozhodnutia vo veci samej plnohodnotne využívať a rovnako na to, aby bol rešpektovaný záujem a právo maloletých detí stýkať sa aj s tým rodičom, ktorý ich nemá v osobnej starostlivosti. Tým, že sa otcovi dočasne presne stanoví čas, kedy sa môže s maloletými deťmi stýkať, sa navyše zamedzí tomu, aby otec narúšal harmonogram detí tým, že si ich k sebe vezme vtedy, keď to vyhovuje jemu, kedy to však nemusí vyhovovať aj maloletým deťom.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Súd zároveň poznamenáva, že skutočnosti tvrdené otcom v návrhu budú predmetom ďalšieho dokazovania v konaní vo veci samej.
Toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.
Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.