Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_2T-85-2013.pdf
PDF · 108.7 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 31. 08. 2015 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému Ing. I. T.
rozhodol:
Obžalovaný W.. I. T., nar. XX. XX. XXXX v J., trvale bytom J., D. Q. XXX/X
s a o s l o b o d z u j e
podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby pre zločin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, 2 písm. c), ods. 3 Trestného zákona č. 300/2005 Zbierky zákonov v znení zákona č. 33/2011 Zbierky zákonov (ďalej Tr. zák.) na tom skutkovom základe, že:
ako konateľ spoločnosti P. L. spol. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, sídlo: G., E. XX, napriek tomu, že v čase splatnosti miezd spoločnosť mala dostatok peňazí, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti, svojim zamestnancom mzdu a odstupné, ktoré im prináležalo: – poškodenej N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/XX, za obdobie 09/2010, 03/2011 - 05/2011, – poškodenému C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. J. XXX, za obdobie 11/2010 a 12/2010, – poškodenému O. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XX/XX, za obdobie 09/2010, – poškodenému I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/XX, za obdobie 04/2011 - 07/2011, – poškodenému P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/XX, za obdobie 04/2011-- 07/2011, – poškodenému I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. 497/16-4, za obdobie 04/2011 - 07/2011, – poškodenej R. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. C. XXX/XX, za obdobie 04/2011 - 05/2011, – poškodenému O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Q. cesta XXXX/XA, za obdobie 04/2011 - 07/2011, – poškodenému C. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., E. XXX/XX-XX, za obdobie 04/2011-07/2011, – poškodenému I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., B. XXX, za obdobie 04/2011 - 07/2011, – poškodenému W. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. B. XXX, za obdobie 09/2010, – poškodenej I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. cesta XX/XX, za obdobie 09/2010, – poškodenému I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. J. XXX/XX/XX, za obdobie 05/2011, – poškodenému C. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. X. XXX/XX, za obdobie 09/2010, – poškodenému W. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., E. XXX/XX, za obdobie 09/2010, – poškodenému V. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, za obdobie 05/2011 - XX/XXXX, – poškodenému S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., G. XXX/XX, za obdobie 09/2010, – poškodenému B. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G.. P.J. E. XXX/XX, za obdobie 09/2010, – poškodenému G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., A. J. X/XX, za obdobie 04/2011 - 05/2011, – poškodenému I. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., J.M. Y. XXX/X, za obdobie 09/2010, – poškodenému C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. C. XXX/X, za obdobie 04/2011 - 06/2011, – poškodenému I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., I. XXX/X, za obdobie 12/2010, na ich škodu nevyplatil, hoci ich mohol v jednotlivých obdobiach vyplatiť spolu vo výške XX.XXX,XX Eur,
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodení N. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/ XX, C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. J. č. XXX, I. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. XXX/XX, P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. 49X/XX, I. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., Makovického XXX/XX-X, R. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G., T. C. XXX/XX, O. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., Q. cesta XXXX/XA, I. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B., B. XXX, W. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. B. XXX, C. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., A. X. XXX/XX, V. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XXX, S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., G. XXX/XX, C. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., C. C. XXX/X, C. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G., E. XXX/XX-XX s nárokom na náhradu škody odkazujú na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
D. na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, poškodených G., C., O., V., E., G., I., J., O., E., T., Y., Y., Y., E., L., O., J., D., C., C., V., svedkov G., D., J., znalkyňu W.. E., podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené: zápisnica o trestných oznámeniach číslo listu 1 - 14, listinné dôkazy číslo listu 40 - 45, 52 - 58, 68 - 71, 77 - 80, 86 - 89, 95 - 97, 103 - 104, 110 - 111, 117 - 118, 124 - 126, 132 - 137, 143 - 146, 150 - 151, 158 - 161, 176 - 179, 185 - 189, 195 - 197, 203 - 205, 211 - 213, 225 - 230, 235
- 237, 245 - 247, konfrontácie číslo listu 557 - 561, uznesenia číslo listu 563 - 572, výpis z obchodného vestníka číslo listu 575 - 578, správa o priestupkoch číslo listu 579 - 580, register trestov číslo listu 581, 632, listinné dôkazy číslo listu 637 - 644, správy číslo listu 654 - 656, 657 - 672.
Obžalovaný ku skutku, okrem iného uviedol, že spoločnosť P. L. bola založená v roku 2000, od roku 2000 bol riaditeľom prakticky až do zániku spoločnosti. V období rokov 2003 až 2008 spoločnosť prosperovala, počet zamestnancov sa zvýšil až na 80. Priemerné mzdy sa zvýšili z 200 euro až 800 euro. Firma sa orientovala najmä na zahraničie, robilo sa zariadenie, nábytok pre hotely, domovy dôchodcov. V tom období vyše 90 % produkcie vyvážali do zahraničia. Vzhľadom na krízu v období roku 2008, 2009 sa znižoval objem výroby. Mali snahu udržať, neznižovať zamestnanosť vo firme. V tom období odberatelia začali špekulovať, predlžovali lehoty splatnosti faktúr. Situáciu riešili kontokorentným úverom z banky. Horšia situácia už bola na prelome rokov 2009 a 2010. V podstate sa trh zrútil, zákazky boli platené 5 až 6 mesiacov po lehote splatnosti. Situáciu riešil tak, že založil rodinný dom rodičov, svoj vlastný dom, chcel tak zabezpečiť, aby spoločnosť naďalej fungovala. Platobnou neschopnosťou klientov sa dostávali do druhotnej platobnej neschopnosti. Nemohli včas vyplácať zamestnancov a všetky povinné odvody. Sociálna poisťovňa, daňový úrad dali exekúcie, zablokovali účty. Veľkú nádej vkladali do projektu nemocnice v Belgicku, bol to projekt, ktorý by zabezpečil prácu na šesť mesiacov. Potom, čo bola prečítaná časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, kde hovoril o dánskom projekte Gent, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že sa jednalo o ten istý projekt. V ten deň, keď mala byť podpísaná zmluva, celý projekt padol. Podľa jeho názoru to bola špekulácia z druhej strany, ktorá sa hájila tým spôsobom, že nemajú vyplatené dávky na sociálnej poisťovni. Situácia od septembra 2010 do konca roka bola taká, že už prestali platiť aj energie, dostali sa do situácie, že prebiehali exekučné konania. Boli to exekúcie týkajúce sa materiálu, energií. Celá táto situácia sa samozrejme, dotýkala aj pracovných miezd zamestnancov, pracovné mzdy sa vyplácali ako to dovoľovala situácia. V tom období už nemal voľné finančné prostriedky, ktoré by mohol vložiť do firmy. Od mesiaca december 2010 mali trvale zablokované účty. V tom období mal snahu, aby spoločnosť prežila, prepustil nejakých zamestnancov. Neskôr v decembri 2011 bol vyhlásený konkurz. V období predtým mal snahu, aby zamestnanci, ktorí boli prepustení dostali aspoň finančné prostriedky prostredníctvom garančného fondu. V období septembra, októbra 2010 sa ešte rozpredávali staré zásoby a zo získaných prostriedkov sa vyplácali zamestnanci. Na otázku prokurátora, uviedol že o otázke mzdy sa nikdy nehovorilo na pracovných poradách. Tieto otázky riešili J. G.a ďalšiu otázku, kto rozhodoval v prípade, že boli k dispozícii finančné prostriedky o použití týchto peňazí, uviedol, že J., G.. Mal vedomosť o tom, že neboli vyplatené finančné prostriedky zamestnancom včas. Pracovné mzdy však vždy boli vyplatené, ale boli prípady, že oneskorene. Na otázku prokurátora, že predmetom obžaloby sú nevyplatené mzdy uviedol, že to bolo na konci spoločnosti. O týchto nevyplatených mzdách vedel, mal snahu to riešiť. Finančné prostriedky, ktoré v tom období boli k dispozícii boli použité na priority spoločnosti, ktoré si určili. Svedok J. mal najlepšie informácie o tom, kedy a aké finančné prostriedky prídu. Svedkyňa G. riešila bankové veci, stav na účtoch. Priorita spoločnosti v tom období bola snaha za každú cenu udržať výrobu. Na otázku prokurátora, či dával nejaké pokyny účtovníčkam ako niečo zaúčtovať, prípadne nezaúčtovať,
uviedol že nie je účtovník. Žiadne takéto pokyny nedával. Akurát dal len príkaz na spätné zaúčtovanie a započítanie pôžičky 250 000 euro medzi spoločnosťami Y. a P. L.. Na otázku samosudcu, uviedol že spoločnosť P. L. dala finančné prostriedky spoločnosti Y., tieto finančné prostriedky vyplynuli z nájmu, spoločnosť Y. bola majiteľom všetkých priestorov, ktoré používala spoločnosť P. L.. Na ďalšiu otázku uviedol, že je pravdou, že 250 000 euro požičala ako fyzická osoba, bolo to preto, lebo spoločnosť P. L. mala zablokované účty. Požičal to fiktívne, fiktívne tieto finančné prostriedky boli vrátené spoločnosti P. L. a táto mu to fiktívne vrátila. Ďalej uviedol, že poukazuje na to, že keby mal reálne 250 000 euro tak by vyplatil 20 000 euro, ktoré dlhoval na mzdách zamestnancom. Na otázku prokurátora uviedol, že z pokladničnej knihy, podľa znaleckého posudku, vyplýva, že v pokladni boli finančné prostriedky, uviedol, že tie operácie boli zaúčtované dodatočne. Či tie finančné prostriedky boli reálne sa treba spýtať svedkyne Príbojskej. Väčšina operácii bola zaúčtovaná s odstupom jedného až dvoch mesiacov. Taktiež má vedomosť o tom, že svedkyňa G. v prípadoch keď napríklad mala prísť kontrola a nemohla mať záporný stav v pokladni situácie riešila tak, že on ako fyzická osoba dal spoločnosti osobný vklad, o týchto skutočnostiach v tej dobe nevedel. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje skutočnosť, že znalkyňa v znaleckom posudku konštatovala, že v čase splatnosti miezd zamestnancov boli na účte spoločnosti finančné prostriedky, uviedol že niektoré operácie ako už uviedol boli zaúčtované neskôr, alebo aj tým, že svedkyňa G. zaúčtovala jeho osobný vklad do pokladne na vyrovnanie stavu v pokladni. Na ďalšiu otázku prokurátora, uviedol že svedkyňa G. spolu so svedkom J. rozhodovali o vyplatení miezd zamestnancom. Na otázku ako si vysvetľuje skutočnosť, že títo dvaja svedkovia popreli, že by rozhodovali o vyplácaní mzdy zamestnancom, uviedol, že sa obávajú trestnej zodpovednosti. Na otázku obhajcu, uviedol že s omeškaním vyplácania mzdy zamestnancom sa začalo na prelome rokov 2009 a 2010. Bolo to tak, že vo výplatných termínoch bola vyplácaná len časť mzdy, zvyšok bol vyplácaný postupne. Koncom roku 2010 už neboli niektoré výplaty vôbec vyplatené. Bola snaha vyplácať mzdy každý mesiac. Koľko ktorému zamestnancovi bude vyplatené, o tom rozhodovala G.. Na otázku obhajcu uviedol, že spoločnosti Tatra Nova dal z vlastných finančných prostriedkov niekoľko 100 000 euro. Bolo to z dôvodu zabezpečenia chodu spoločnosti v období, keď boli zablokované účty spoločnosti. Na ďalšiu otázku obhajcu, čo predchádzalo započítaniu pôžičky 250 000 euro od spoločnosti Y. pre spoločnosť P. L., uviedol že to bola zlá finančná situácia spoločnosti P. L., o tejto veci komunikoval so svedkyňou G.. Predchádzal tomu audit spoločnosti, v rámci ktorého padol návrh, aby takýmto spôsobom postupovali. Bolo to zaúčtované, v prítomnosti audítorov, v januári a februári do mesiaca október predchádzajúceho roku. Na otázku prokurátora prečo sa obdobným spôsobom nebránil v prípravnom konaní, uviedol že vyšetrovateľovi dal všetky materiály, ktoré po ňom požadoval. Skutočnosť o elektronickej forme účtovníctva , ktorú nemala k dispozícii znalkyňa, sa dozvedel až dodatočne, našlo sa to neskôr náhodne. Ešte chce uviesť, že na účte v P. banke bolo dostatok finančných prostriedkov, ale tieto boli zablokované exekútorom. D. Príbojská na hlavnom pojednávaní dňa 07. 08. 2013, okrem iného uviedla, že v spoločnosti P. L. pôsobila vo funkcii vedúcej informačných sústav a účtovníctva, mala na starosti kompletné spracovanie účtovníctva. Spracúvala doklady, ktoré prichádzali do firmy. Pracovala samostatne, nedostávala pokyny, akým spôsobom má účtovať. Zaúčtovali sa všetky doklady, fiktívne doklady neboli, spomína si akurát na kvázi kompenzáciu medzi spoločnosťami Y. a P. L., jednalo sa o sumu 250 000 euro. Bolo potrebné všetko zúčtovať, pretože boli platcami DPH. Všetko bolo urobené v zmysle zákona o účtovníctve. Mali daňových poradcov, audítorov s ktorými spolupracovali. Na otázku prokurátora, či sa stalo, že mali manko v pokladni, uviedla že nie, bolo to riešené cez účtovné operácie. Na ďalšiu otázku, uviedla že spätne neúčtovali, jediný takýto prípad bola vyššie spomenutá kompenzácia medzi Y. a P.. Toto urobila na príkaz obžalovaného. Ďalšia vec, ktorú urobila bolo fyzické vyplácanie finančných prostriedkov z pokladne, ktorú mala k dispozícii. V období, keď bola spoločnosť v kríze, prvoradé bolo vyplácanie materiálu. Bola dohoda s obžalovaným, že najprv sa vypláca materiál a až potom mzdy zamestnancov. Obžalovaný bol informovaný o všetkých veciach, ktoré sa robili. Informácie mal od nej a tiež od svedka J.. Na otázku, či rozhodovala sama komu sa aká suma vyplatí, uviedla že nebola oprávnená rozhodovať o tom, vždy keď bola k dispozícii finančná suma, rozhodol o nej obžalovaný, v prípade miezd niekedy vyplácali aj sumy 50 euro. Obžalovaný vedel o tom, že sa zamestnancom nevyplácajú mzdy. Konkrétne, koľko dostane ktorý zamestnanec v konečnom dôsledku rozhodla ona spolu so svedkom J.. Príkaz na vyplatenie miezd dal obžalovaný, nerozhodol však koľko bude vyplatené tomu ktorému zamestnancovi. Na otázku samosudcu, či bol systém taký, že sa najprv vyplácali najstaršie nevyplatené mzdy uviedla, že spočiatku to tak robili, neskôr odchádzali zamestnanci, mali nárok na odstupné, čím sa zvyšovali mzdové náklady. Potom sa prijala zásada, že sa budú vyplácať mzdy najprv zamestnancom, ktorí pracujú. Bola to dohoda s obžalovaným. Žiadne takéto rozhodnutie by neboli urobili bez vedomia obžalovaného . Účtovníctvo robili v elektronickej forme, všetky doklady sa nahadzovali do programu. Podklady pre znalecké dokazovanie pripravovala ona. Na otázku prokurátora ako si vysvetľuje záver znalkyne, že v
pokladni spoločnosti boli finančné prostriedky, uviedla že to bolo tak, že ak jeden deň peniaze prišli, na druhý deň sa vyplatili na materiál. Bola to tak, že výplaty pre zamestnancov sa riešili až potom, ak nejaké peniaze zvýšili, potom čo sa zabezpečila výroba. Na otázku obhajcu, uviedla že dohoda medzi ňou, obžalovaným a svedkom J. nebola nikde napísaná, bola to dohoda, že najprv sa zabezpečí výroba a zaplatia sa energie a až potom výplaty. Na ďalšiu otázku, aby sa vyjadrila k sumám 135 000 euro a 250 000 euro, týkajúcich sa spoločnosti Y. a P. L., uviedla že suma 135 000 euro jej nič nehovorí. V prípade sumy 250 000 euro sa môže vyjadriť, že klasicky sa robí zápočet medzi firmami, toto urobila na príkaz obžalovaného. Bolo to urobené s určitým časovým odstupom. Na otázku s akým časovým odstupom sa to zaúčtovávalo, uviedla že bol dosť veľký časový odstup, bližšie sa na to nepamätá. Je pravda, že v predchádzajúcom období sa takéto zápočty medzi týmito firmami robievali. Pohľadávka spoločnosti Y. sa týkala nájomného. Na otázku, akým spôsobom sa ako účtovníčka vyrovnávala s mínusovým stavom pokladne, uviedla že sa to riešilo pôžičkami od obžalovaného. V prípade, že zostali finančné prostriedky na mzdy, ak boli vyplácané drobné sumy, 50 euro - 100 euro, boli to aktuálne výplaty, nejednalo sa o dlhujúce mzdy za predchádzajúce obdobie. Staré mzdy sa doplácali postupne podľa finančných možností spoločnosti. Určite nebola taká situácia, že by boli k dispozícii finančné prostriedky a nevyplácali by sa mzdy. Keď bola situácia spoločnosti horšia, hrozili exekúcie, prioritne boli vyplácané povinné odvody štátu. V čase keď spoločnosť mala zablokované účty fungovala tak že materiál, mzdy sa vyplácali v hotovosti z pokladne. Maximálne bolo v pokladni rádovo do 10 000 euro. Na otázku prokurátora, aby sa vyjadrila, či obžalovaný vysvetlil spätné zaúčtovanie sumy 250 000 euro s takým časovým odstupom, uviedla, že obžalovaný jej to nevysvetlil. Nezvyčajné to bolo len v tom smere, že sa to robilo cez pokladňu. X. realite zistenie znalkyne, že sa mohli v pokladni v lehotách splatnosti mzdy nachádzať určité finančné prostriedky. Na otázku obhajcu, uviedla že suma 250 000 euro fyzicky v pokladni nebola. Tieto jediné finančné prostriedky v pokladni neboli. Na otázku samosudcu, aby sa vyjadrila k tvrdeniu obžalovaného, že sa nezaujímal o účtovníctvo, že to bola robota jej, prípadne Bartoša, uviedla že ale so súhlasom obžalovaného, informovala ho o všetkom. Na otázku obhajcu, uviedla že si už nepamätá, či zaúčtovanie sumy 250 000 euro konzultovala s audítormi. Na otázku obhajcu, uviedla že finančné prostriedky v garančnom fonde sú finančné prostriedky zamestnávateľa. Vo výpovedi dňa 23. 04. 2015, okrem iného uviedla, že si spomína na započítanie pohľadávky 250 000 euro. Potom, čo obhajca predložil k nahliadnutiu výdavkový pokladničný doklad od spoločnosti Y. na sumu 250 000 euro podpísaný W. a príjmový pokladničný doklad spoločnosti P. , podpísaný svedkyňou, svedkyňa, uviedla že na príjmovom pokladničnom doklade je jej podpis. Peniaze fyzicky v pokladni neboli. Prílohou tohto materiálu bol zoznam faktúr, ktoré sa započítali. Takýto účtovný postup v zmysle zákona nebol zakázaný. Na otázku obhajcu, aby sa vyjadrila, či táto operácia bola urobená v dátume 10. 11. 2010 alebo neskôr, uviedla že to bolo urobené neskôr. Na otázku prokurátora, uviedla že podpísala príjmový pokladničný doklad o prevzatí sumy 250 000 euro, peniaze fyzicky neprebrala. Túto účtovnú operáciu dostala príkazom, aby ju urobila. Znalkyňa W. okrem iného uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku nemala k dispozícii elektronickú formu účtovníctva spoločnosti. Na otázku, či táto skutočnosť nemala vplyv na presnosť záverov znaleckého posudku, uviedla že vychádzala z podkladov, ktoré predložil zadávateľ posudku- vyšetrovateľ, tento žiadal od spoločnosti materiály potrebné na vypracovanie posudku. Elektronická forma účtovníctva by mala byť rovnaká s písomnou formou účtovníctva. Táto skutočnosť nemala vplyv na závery znaleckého posudku. Na otázku prečo nemala znalkyňa pri vypracovaní posudku k dispozícii prehľad úhrad zmeškaných miezd pracovníkov, uviedla že vychádzala z materiálov, ktoré predložil vyšetrovateľ. Na hlavnom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnila jej boli predložené materiály zo strany obhajoby, ktoré predtým k dispozícii nemala. Táto skutočnosť nemá vplyv na závery znaleckého posudku, ktorý vypracovala, pretože v tej dobe nemala k dispozícii tento materiál. Tento materiál mohla spoločnosť predtým predložiť. Ani v súčasnosti, keď už má k dispozícii zoznam vyplatených meškajúcich miezd, to neovplyvňuje závery znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný predtým. Na otázku obhajcu, aby sa bližšie vyjadrila ku skutočnosti rozdielnych zostatkov v Tatra banke ku dňu 12. 05. 2011 k čomu odpovedala, že to nebolo predmetom znaleckého posudku, uviedla že zostatok na účte bol mínusový, bolo to k dátumu 12. 05. 2001 ako to bolo napísané. Na otázku obhajcu, či sa znalkyňa vo svojej praxi stretla s takými účtovnými operáciami ako bola urobená v súvislosti s pôžičkou 250 000 euro medzi spoločnosťami Y. a P. L., uviedla že sa môže vyjadrovať len ku znaleckému posudku a v tomto uviedla, že tie finančné prostriedky v pokladni boli. V prípade fiktívnych prostriedkov sa nedá účtovať. Má vedomosť, že sa dávajú "čierne" peniaze, prípadne sa vyberajú z pokladne a v takom prípade sú tam mínusové stavy. Nevie odpovedať na otázku, či zaúčtovanie cez pokladňu takýmto spôsobom je bežné. V prípade, že takýmto spôsobom subjekty postupujú, dávajú si pokladničné doklady. Tieto pokladničné doklady sa dávajú účtovníčke, ktorá to zaúčtuje. Nevylučuje možnosť, že sa takýmto
spôsobom, vymenením pokladničných dokladov, medzi dvoma spoločnosťami zaúčtovala pohľadávka. Pri vypracovaní znaleckého posudku, nezistila že by sa niečo dodatočne zaúčtovalo. Nezistila to ani pri vypracovaní dodatku znaleckého posudku. Na otázku prokurátora, uviedla že v materiáloch, ktorá mala od vyšetrovateľa nemala k dispozícii počiatočný stav pokladne. Znalecký posudok vychádzal z listinných dôkazov, ktoré predložila vyšetrovateľovi spoločnosť. Elektronická forma účtovníctva, pokiaľ sa do nej nevstupovalo dodatočne, zodpovedala písomnej forme. Ako uviedla v znaleckom posudku v pokladni, až asi na dva prípady, boli finančné prostriedky potrebné na vyplatenie miezd zamestnancov. Na otázku samosudcu, či pripúšťa, že finančné prostriedky v pokladni neboli, uviedla že peniaze nevidela.
Na čísle listu 557 - 559 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a svedkyňou G. v prípravnom konaní, v rámci ktorej obžalovaný, okrem iného uviedol, že aj keď zo znaleckého posudku vyplýva, že spoločnosť P. mala peňažné prostriedky a tieto nevyplatili , nešlo o peniaze reálne. Svedkyňa na otázku vyšetrovateľa kto a kedy rozhodol a dal pokyn, aby neboli vyplatené mzdy, odstupné zamestnancom v mesiacoch september 2010, november 2010, december 2010, marec 2011, apríla 2011, v máji 2011, júni 2011, júli 2011, uviedla že peniaze by boli vyplatené, avšak bolo málo peňazí a nepokryli celu výšku miezd. Na obdobnú otázku, obžalovaný odpovedal, že ak neboli vyplatené mzdy v plnej výške tieto peniaze neboli reálne v pokladni, ani na účtoch.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal. avšak tento skutok nie je trestným činom, neboli naplnené všetky zákonné znaky zločinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1, 2 písm. c) ods. 3 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 33/2011 Z. z.. Predovšetkým treba uviesť, že v prípade vyššie uvedeného zločinu podmienkou trestnosti zločinu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Trestného zákona je to, že páchateľ v deň splatnosti uvedených nárokov skutočne mal peňažné prostriedky na ich výplatu a v prípade, ak preukázateľne tieto prostriedky nemal, nemôže byť trestne zodpovedný. V súvislosti s touto skutočnosťou treba poukázať na to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by obžalovaný ako konateľ, v čase splatnosti miezd u spoločnosti P. v období mesiacov september 2010 až máj 2011 disponoval finančnými prostriedkami. ktoré spoločnosť nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti a tieto by zadržal. Obrana obžalovaného spočívajúca v tom, že v žalovanom období spoločnosť bola v kríze a v prvom rade zabezpečovala chod výroby o vyplácanie mzdových náležitostí zamestnancov, ktorí pracovali, nebola vyvrátená. Túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach na hlavnom pojednávaní aj svedkovia G., J. a tiež tieto skutočnosti vyplývajú aj z iných vykonaných dôkazov. Taktiež podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním nebola vyvrátená, naopak bola potvrdená obrana obžalovaného v súvislosti s fiktívnou pôžičkou 250 000 euro medzi spoločnosťami P. a Y.. Skutočnosť, že takáto fiktívna operácia medzi uvedenými spoločnosťami (pôžička 250 000 euro od spoločnosti P. L. pre spoločnosť Y., ktorá následne bola vrátená späť spoločnosti P. prebehla, potvrdila svedkyňa Príbojská, táto navyše uviedla, že takýto postup zákonom v uvedenej dobe nebol vylúčený a taktiež, uviedla že takto postupovali po porade s audítormi, ktorí im odporučili takýto postup, započítanie vzájomných pohľadávok medzi vyššie uvedenými spoločnosťami. Zároveň však svedkyňa G. jednoznačne uviedla a potvrdila tak tvrdenia obžalovaného, že suma 250 000 euro sa nikdy nenachádzala v pokladni spoločnosti Tatra L.. Obžalovaný k tomu uviedol, že keby takáto suma sa reálne nachádzala v pokladni spoločnosti, bol by riešil otázku mzdových nárokov zamestnancov, ktoré presiahli mierne 30 000 euro. Podľa názoru súdu je možné takejto obrane obžalovaného uveriť, dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný sa snažil postupne, aj keď s určitým časovým odstupom riešiť aj situáciu mzdových nárokov pracovníkov, ktorí už neboli zamestnaní v spoločnosti a taktiež prostredníctvom garančného fondu časť mzdových nárokov zamestnancov bola uspokojená. Obžalovaný a tiež ďalší svedkovia na pojednávaní potvrdili, že v prvom rade sa snažil obžalovaný zabezpečiť chod spoločnosti, zachovať zamestnanosť v regióne a k tomu musel v prvom rade riešiť zabezpečenie výroby. Pokiaľ sa týka znaleckého posudku, doplnku znaleckého posudku Ing. E., z ktorých vyplýva, že v prípade jednotlivých zamestnancov, aj jednotlivých mesiacov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, mala spoločnosť dostatok finančných prostriedkov, ktoré nevyhnutne nepotrebovala na zabezpečenie svojej činnosti a mohla tieto v lehotách splatnosti zamestnancom zaplatiť, je potrebné uviesť, že znalkyňa pri vypracovaní uvedených materiálov, ako sama uviedla na hlavnom pojednávaní, nemala k dispozícii kompletné účtovníctvo spoločnosti P. L., pri vypracovaní uvedených materiálov vychádzala len z materiálov, ktoré jej predložil vyšetrovateľ na vypracovanie znaleckých posudkov. Znalkyňa vychádzajúc z týchto materiálov znalecké posudky vypracovala, avšak na hlavnom pojednávaní podľa názoru súdu nevyvrátila obranu obžalovaného, že nemal v lehotách splatnosti v jednotlivých mzdových nárokov
poškodených zostatok finančných prostriedkov na vyplatenie mzdových nárokov. V tejto súvislosti treba poukázať na tú skutočnosť, že koncom roku 2010 spoločnosť P. L. už mala zablokované firemné účty, mala viaceré exekúcie a nemohla už disponovať finančnými prostriedkami na firemných účtoch. Znalkyňa na pojednávaní, uviedla že reálne finančné prostriedky nevidela, len predpokladala na základe materiálov, ktoré mala k dispozícii, že sa tieto finančné prostriedky nachádzali v pokladni. Je síce pravda, že v rámci fiktívnej účtovnej operácie medzi spoločnosťami P. L. a Y. sa mali, podľa dokladov, tieto finančné prostriedky nachádzať v pokladni spoločnosti P. L., túto skutočnosť ale nielen obžalovaný, ale aj svedkyňa G. popreli, svedkyňa G. navyše uviedla, že takáto fiktívna účtovná operácia bola urobená len v tomto konkrétnom prípade, nikdy inokedy takýmto spôsobom nepostupovali. Potvrdila, že vždy postupovala v spoločnosti, pri účtovaní, podľa zákona o účtovníctve. V súvislosti so zistenými skutočnosťami znalkyňou, že v lehotách splatnosti mzdových nárokov poškodených sa nachádzali určité finančné prostriedky v pokladni spoločnosti, treba poukázať na tvrdenie svedkyne G. na hlavnom pojednávaní, že mínusový stav pokladne podľa zákona o účtovníctve nemohol byť a preto sa táto situácia riešila pôžičkami obžalovaného v prospech spoločnosti P. Všetky hore uvedené skutočnosti viedli súd k tomu, že podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby pretože skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku nie je trestným činom. Súd zároveň vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok, poškodených ktorí v tomto konaní požadovali náhradu škody v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko - súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.