Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Ek/4009/2021

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: SOLID BAU, s.r.o., IČ 03 457 699, so sídlom Poděbradova, Ponava 287/111, 612 00 Brno, Česká republika, zastúpený T.. Q. C., O.., M.., L..M.., G.. XX.XX.XXXX, I. X, XXX XX K., Č. P., C.. Q. C. XX, XXX XX K., Č.N. P., proti povinnému: Starmind Investment, a.s., IČ 07 117 108, so sídlom Radlická, Smíchov 2343/48, 150 00 Praha, Česká republika, právne zast.: JUDr. Stanislav Pavol, PhD., advokát, so sídlom Šancová 58, 811 05 Bratislava, o vymoženie 19.321.848,29 CZK vedenom súdnym exekútorom JUDr. Mário Mičák, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. 217EX 142/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Mário Mičák, so sídlom exekútorského úradu Kollárova 39, 974 01 Banská Bystrica pod sp. zn. 217EX 142/22 z a m i e t a.

II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.12.2021 a opravným návrhom doručeným dňa 10.02.2022 domáhal od povinného vymoženia 19.321.848,29 CZK na základe exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, sp. zn. spísaná notárkou JUDr. Andreou Štepánovou, Notársky úrad Brno so sídlom Herešpická 813/5, 639 00 Brno, Česká republika dňa 12.11.2021.

2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 14.02.2022 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mário Mičák vydaním poverenia pod sp. zn. s európskym spisovým identifikačným číslom: ECLI:SK:OSBB:2022:6121567162.1, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 217EX 142/22.

3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 25.03.2022 domáhal zastavenia exekúcie. V odôvodnení návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie podľa v spojení s , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“), nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a zároveň existujú v tomto konaní iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko povinný ešte pred vznikom exekučného titulu započítal svoju pohľadávku voči oprávnenému vo výške 792.000,- eur, oproti pohľadávke vo výške 764.895,66 eur a teda v čase podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie vymáhaný nárok v sume 19.321.848,29 CZK (789.516,95 eur) už neexistoval. Tieto skutočnosti povinný opiera predovšetkým o listinné dôkazy, ktoré predkladá k návrhu na zastavenie exekúcie, pričom poukazuje predovšetkým na Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok medzi oprávneným a povinným zo dňa 11.11.2021, ďalej aj na Dohodu o urovnaní

medzi oprávneným a povinným, predmetom ktorej je zápočet vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, pričom vzniknutý rozdiel zo zápočtu vzájomných pohľadávok mal byť uhradený zo strany oprávneného povinnému najneskôr do 30 dní od podpísania tejto dohody. Povinný v návrhu ďalej uviedol, že pohľadávku voči oprávnenému vo výške 792.000,- eur nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu BOPAL CORPORATION LIMITED, so sídlom v Hong Kongu, Čínska ľudová republika zo dňa 09.11.2021, pričom postupca nadobudol predmetnú pohľadávku titulom zmluvy o postúpení pohľadávky spolu s prílohami zo dňa 23.01.2018, ktorá predstavuje neoddeliteľnú súčasť tejto predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky na postupcu vo výške 792.000,- eur, podľa ktorej dlžníkom postupcu BOPAL CORPORATION LIMITED sa stala spoločnosť SOLID BAU, s.r.o., ako postupník, teda oprávnený podľa tejto predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky si nesplnil svoju povinnosť úhrady odplaty za postúpenú pohľadávku voči postupcovi BOPAL CORPORATION LIMITED najneskôr do 31.12.2020, pričom podľa článku VI bod 3. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky, ak postupník (oprávnený) nezaplatí riadne a včas odplatu za postúpenú pohľadávku, má postupca oprávnenie predmetnú pohľadávku vymáhať súdom, resp. akoukoľvek možnou inou cestou. Na základe listinných dôkazov má povinný za to, že exekúcia bola zo strany oprávneného podaná neoprávnene a už v čase podania návrhu na začatie exekučného konania voči povinnému je preukázané, že vymáhaná pohľadávka oprávneného v tomto rozhodnom čase zanikla a neexistovala. Zároveň vyššie popísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy preukazujú tú právnu skutočnosť, že v tomto konaní existujú tu popísané skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, keďže na strane oprávneného vznikol dlh voči povinnému na rozdiele započítavaných pohľadávok. V tomto konaní má povinný za to, že zo strany oprávneného došlo k špekulatívnemu správaniu sa, pričom bol realizovaný zásah do jeho majetku. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na predložené dôkazy povinný navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica exekúciu sp. zn. 217EX 142/22 vedenej pred exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Mária Mičáka podľa § 61k ods. 1 písm. a), d) Exekučného poriadku zastavil a nepriznal trovy exekučného konania oprávnenému. Povinný zároveň navrhuje, aby priznal povinnému voči oprávnenému právo na náhradu trov právneho zastúpenia podľa Exekučného poriadku v spojení s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

4. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a to ani len sčasti. Listiny predložené povinným v návrhu na zastavenie exekúcie sú sčasti sfalšované, antidatované a opatrené sfalšovanými overovacími doložkami a podpismi. Štatutárny zástupca povinného sa nechal ustanoviť štatutárnym zástupcom povinného na základe neplatného právneho úkonu a falšovaním akcií spoločnosti Starmind Investment a.s. Oprávnený ďalej uviedol, že v tejto veci podal trestné oznámenie na Krajskú prokuratúru v Bratislave a Krajské státní zastupitelství v Brně (Česká republika), okrem iného za zločinné spolčenie niekoľkých osôb v úmysle mariť exekučný výkon rozhodnutia, podvod, falšovanie úradnej pečiatky a ďalšie. Povinný má za to, že návrh oprávneného (pozn. súdu oprávnený mal zrejme na mysli „oprávnený má za to, že návrh povinného“) je neopodstatnený, opierajúci sa o sfalšované listiny, ktoré už boli odovzdané orgánom činným v trestnom konaní v Českej aj Slovenskej republike s príslušnými vyjadreniami poškodených osôb, ktorých podpisy boli sfalšované. Na základe uvedeného a listinných dôkazov založených v exekučnom spise oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

5. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

9. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

11. Podľa (ďalej len „“), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

12. Podľa , započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

13. Podľa , započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

14. Podľa , dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.

15. Podľa zákona č. 513/199 Zb. (ďalej len „“), na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

16. Podľa , proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

17. Podľa , započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

18. Podľa , na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.

19. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

20. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie

exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.

21. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že ešte pred vznikom exekučného titulu započítal svoju pohľadávku voči oprávnenému, pričom v tomto smere poukázal na Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 11.11.2021 a na Dohodu o urovnaní medzi oprávneným a povinným, predmetom ktorej je zápočet vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, pričom vzniknutý rozdiel zo zápočtu vzájomných pohľadávok mal byť uhradený zo strany oprávneného povinnému najneskôr do 30 dní od podpísania tejto dohody.

22. Započítanie vzájomných pohľadávok je hmotným právom uznaný spôsob zániku záväzkov za splnenia všetkých podmienok v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy (§ - 581 a 358 - 364 ). ma pre započítanie pohľadávky osobitnú úpravu, ktorá má doplňujúci charakter k základnej právnej úprave započítania zakotvenú v ust. § a 581 . Inak povedané, ak nemá pre konkrétny prípad špeciálnu úpravu, uplatnia sa vtedy príslušné ustanovenia . Zánik pohľadávky nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú za predpokladu ich vzájomnosti, teda že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak. Je zároveň nevyhnutné, aby medzi totožnými subjektmi išlo o reálne existujúcu pohľadávku jedného z nich, pričom tento je súčasne povinný druhej strane plniť z iného právneho dôvodu. Skutočnosť, že sa pohľadávky stretnú, nemá automaticky za následok ich započítanie, nakoľko k platnému započítaniu je potrebný právny úkon niektorého, resp. oboch účastníkov záväzkovo- právneho vzťahu. Je preto potrebné rozlišovať medzi dvoma prípadmi zániku záväzku započítaním. Na jednej strane ide o započítanie jednostranným právnym úkonom dlžníka alebo veriteľa a na strane druhej, ide o započítanie dohodou. V prvom prípade teda ide prejav jedného z účastníkov adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti inej vzájomnej pohľadávke. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka. Je ho možné urobiť po tom, čo sa vzájomné pohľadávky stretli, a to od okamihu splatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Okrem uvedeného pre započítanie jednostranným právnym úkonom musia byť kumulatívne splnené aj tieto predpoklady: plnenie je rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a započítanie pohľadávok nie je vylúčené dohodou alebo zákonom. V druhom prípade možno hovoriť o započítaní dohodou a teda ide o dvojstranný právny úkon, ktorého obsahom je vzájomná dohoda účastníkov záväzkového vzťahu o započítaní ich vzájomných pohľadávok, ktorého účelom je, aby medzi účastníkmi nedochádzalo k dvom zbytočným plneniam. Aj keď v zmysle ust. , resp. pri započítaní pohľadávok dohodou je účastníkom záväzkového vzťahu daná možnosť dohodnúť si započítanie aj nad rámec zákonných podmienok, ktorých splnenie sa vyžaduje pri jednostrannom započítaní, pri zmluvnom započítaní je však potrebné dodržať zásadu, že započítať možno len vzájomné pohľadávky a pohľadávky s plnením rovnakého druhu.

23. Exekučný súd v týchto súvislostiach ďalej poukazuje na skutočnosť, že na zánik pohľadávky ako následok zmluvnej dohody o započítaní je v rámci exekučného konania možné nazerať len s prihliadnutím na osobitosti započítania, ktoré v exekučnom konaní vyvstávajú. Ide predovšetkým o obmedzenia vyjadrené v ust. Exekučného poriadku, keď sa v exekučnom konaní neuplatňujú ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii. Exekučný súd preto na započítanie prihliada najmä vtedy, ak ide o jednoznačné prípady, nakoľko záver exekučného súdu, voči ktorého rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, o tom, že došlo k započítaniu a teda k zániku pohľadávky, má závažný dopad pre účastníkov konania. Exekučný súd prihliadne na započítanie pohľadávok najmä vtedy, ak ide o nesporné prípady, keď dohoda o započítaní je v konaní preukázaná s dostatočnou istotou a bez akýchkoľvek pochybností. Preto sa v súvislosti s posudzovaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku pohľadávky započítaním kladú vyššie nároky na povinného pri preukazovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok započítania a to bez potreby osobitne náročného

dokazovania zo strany exekučného súdu, ktorý v exekučnom konaní nemá vytvorený priestor na vykonanie rozsiahleho dokazovania. Exekučný súd preto neprihliadne na započítanie nejudikovanej pohľadávky v tých prípadoch, ak by bez potreby vykonania takéhoto dokazovania mal bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že nejudikovaná pohľadávka povinného je spôsobilá na započítanie v dôsledku čoho pohľadávka oprávneného, ktorá je vymáhaná v exekučnom konaní, zanikla. Pre úplnosť je potrebné dodať, že pokiaľ sa uskutoční zápočet, na ktorý exekučný súd z procesného hľadiska neprihliadne, povinný má možnosť si uplatňovať v osobitnom súdnom konaní nárok na vydanie toho, o čo sa oprávnený dôvodne obohatil.

24. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukázal na započítanie vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného a to na podklade Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 11.11.2021 uzatvorenou medzi povinným a oprávneným podľa ustanovení § - 364 a § - 581 a z ktorej vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom zápočte čiastky 764.895,55 eur. Z obsahu uvedenej dohody vyplýva, že pohľadávka oprávneného (číslo dokladu: 11112021, variabilný symbol: 1111 s dátumom splatnosti 25.11.2021) v sume 764.895,55 eur bola započítaná na pohľadávku povinného (číslo dokladu: 81120221, variabilný symbol: 8112021 s dátumom splatnosti 22.11.2021) v sume 792.000,- eur s tým, že rozdiel vo výške 27.104,45 eur uhradí oprávnený na č. účtu 0000 0000 0000/0200 pod variabilným symbolom 8112021.

25. Pokiaľ ide o vyššie špecifikovanú dohodu predloženú povinným ako listinný dôkaz preukazujúci zmluvné započítanie vzájomných pohľadávok oprávneného a povinného, exekučný súd uvádza, že listina ako dôkazný prostriedok je správa v písomnej jazykovej forme zachytená na hnuteľnom podklade, pričom v štádiu dokazovania je potrebné rozlišovať či ide o listinu verejnej alebo súkromnej povahy. Pojem verejná listina je upravený v ust. (ďalej len „“) podľa ktorého, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Zároveň platí, že listiny, ktoré nemajú povahu verejných listín, sú súkromnými listinami. Exekučný súd zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Inak povedané dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Teda ak v konaní povinný unesie dôkazné bremeno, je dôvod jeho návrhu vyhovieť, ak ho neunesie, jeho návrh je potrebné zamietnuť.

26. Na rozdiel od verejnej listiny, kde dôkazné bremeno má ten, kto popiera jej správnosť, pri súkromnej listine stačí „formálne“ popretie jej správnosti druhým účastníkom konania, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdil skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou preukázané. Inak povedané, pri súkromnej listine stačí popretie jej pravosti alebo správnosti druhým účastníkom konania čoho následkom je, že dôkazné bremeno pravosti alebo pravdivosti takejto listiny zaťažuje toho, kto takúto listinu ako dôkaz predložil.

27. V nadväznosti na vyššie uvedené súd konštatuje, že v predmetnej veci listiny predložené povinným ohľadom vysporiadania jeho vzájomných pohľadávok s oprávneným (Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 11.11.2021, ako aj Dohoda o urovnaní zo dňa 11.11.2021) sú svojou povahou listinami súkromnými. Oprávnený spochybnil pravosť daných listinných dôkazov, keď uviedol, že ide o listiny, ktoré sú sčasti sfalšované, antidatované a opatrené sfalšovanými overovacími doložkami a podpismi. Tým, že oprávnený poprel pravosť podpisu (uviedol, že ide o sfalšovaný podpis) na listinách, akoby tvrdil, že ich nepodpísal a teda poprel ich existenciu. Ak oprávnený spochybnil pravosť súkromnej listiny potom platí, že na účastníka, ktorý takú listinu súdu predložil ako dôkaz a teda na povinného, dopadá dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, ktorý zároveň nesie procesne nepriaznivé dôsledky.

28. Oprávnený poprel pravosť listín predložených povinným, v čoho dôsledku súd nemal za preukázané tvrdenia povinného o vysporiadaní jeho vzájomných pohľadávok s oprávneným a teda nemal

preukázané, že došlo k zániku pohľadávky vymáhanej v tomto konaní a keďže povinný v konaní na podporu svojich tvrdení nepredložil iný relevantný dôkaz odôvodňujúci právny záver o tom, že k zániku vymáhanej pohľadávky oprávneného došlo, súd nemohol v konaní postupovať inak, ako návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.

29. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a vzhľadom na to, že došlo k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal. O trovách oprávneného spojených s rozhodnutím o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, vzhľadom na to, že oprávnený si nárok na náhradu trov spojených s podaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.