Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/609/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., N. XXXX/XX, o zaplatenie 2.050,88 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -30 zo dňa 30.9.2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. návrh zamietol a výrokom II. odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. až d), a , o spotrebiteľských úveroch ... v znení účinnom ku dňu 23.6.2010, , , , , , a , a , a , a a a s poukazom na , s použitím o ochrane spotrebiteľa. Vecne súd argumentoval v podstate tým, že v danej veci bolo potrebné prednostne posúdiť, či medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo v skutočnosti k uzatvoreniu platnej úverovej zmluvy, pričom považoval za nepochybné, že vzťah medzi účastníkmi v súvislosti s predmetnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľský. S poukazom na a zdôraznil, že navrhovateľ bol povinný v konaní preukázať, že odporkyňa mu dala platný, určitý a zrozumiteľný písomný návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy a že on takýto jej návrh bez akýchkoľvek výhrad doplnkov a zmien prijal, prípadne že odporkyňa následne bezvýhradne písomne prijala jeho písomný návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy. Navrhovateľ predložil písomný návrh odporkyne zo dňa 23.6.2010, avšak navrhovateľ nepreukázal, že by tento návrh bezvýhradne písomne prijal. V časti nazvanej „údaje o schválenom revolvingovom úvere“ navrhovateľ akože prijal návrh odporkyne, ale pritom v skutočnosti zmenil RPMN, jednostranne doplnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne a okrem toho zmenil výšku odporkyňou požadovaného revolvingu. Takýto právny úkon potom nebolo možné považovať za prijatie návrhu, nehovoriac o tom, že z oznámenia veriteľa o schválení úveru vyplýva, že vôľou navrhovateľa bolo uzatvoriť zmluvu o úvere za tam uvedených podmienok, ktoré v danom prípade nie sú totožné s podmienkami navrhnutými odporkyňou. Navrhovateľ napriek výzve súdu nepreukázal, že takýto návrh vôbec odporkyni doručil, nie to že odporkyňa vyjadrila písomne svoj bezvýhradný súhlas. Okrem toho oznámenie veriteľov o schválení úveru by bolo potrebné považovať za nový návrh veriteľa adresovaný

dlžníkovi na uzatvorenie úverovej zmluvy, ktorý ale v rozpore s § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahoval výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Na základe toho potom súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Ak potom nedošlo k jej uzavretiu, nebolo možné ju ani meniť dodatkom, preto súd na navrhovateľom predložený dodatok k úverovej zmluve neprihliadal. Z uvedených dôvodov plnenie navrhovateľa odporkyni je potrebné považovať za plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko navrhovateľ ho poskytol de facto, len na základe jej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Následne súd s poukazom na o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadol na otázku premlčania uplatňovaného nároku, pričom skonštatoval, že odporkyni vznikla povinnosť vrátiť poskytnuté plnenie v nevrátenom rozsahu, ktoré obdržala bez právneho dôvodu dňa 28.6.2010 a keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania dňa 10.3.2014, po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 28.6.2012, súd premlčaný nárok nemohol priznať (rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami 1.130,12 Eur a odporkyňou vrátenou sumou 990,08 Eur). V závere súd dodal, že neprehliadnuteľnou je snaha navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi ( ) získať od odporkyne odplatu za úver vo výške niekoľkonásobne vyššej (ročný úrok 70%) ako bola odplata obvykle požadovaná za obdobné úroky na ostatnom finančnom trhu, keď úrok za obdobný úver bol 14,90%, pričom takéto právne úkony navrhovateľa je potrebné považovať za neplatné. Teda ak by aj došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy, ako to navrhovateľ zamýšľal, išlo by o absolútne neplatný právny úkon.

O trovách konania súd rozhodol podľa a odporkyni, ktorá mala plný úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.

Navrhovateľ najskôr podal odvolanie, ktoré neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku čoho odvolací súd, keďže tak neurobil súd prvostupňový, uznesením č.k. -50 zo dňa 26.1.2015 vyzval navrhovateľa na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Hoci navrhovateľ na túto výzvu v súdom stanovenej lehote nezareagoval, odvolanie napokon doplnil v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa27.4.2015, pred rozhodnutím o odvolaní.

Navrhovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia doplnené odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a zároveň odporkyňu zaviaže zaplatiť mu náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa, alternatívne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vyčíslenú sumou 119,62 Eur podľa v odvolaní obsiahnutej špecifikácii. Závery súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná zmluva o úvere je neplatná, nakoľko nedošlo k prijatiu zmluvy zo strany žalobcu a k jej platnému vzniku s poukazom na , označil za nesprávne, vychádzajúce z neopodstatneného predpokladu, že údaj o hodnote RPMN by mal byť výsledkom dojednania medzi zmluvnými stranami. Tento údaj sa nenavrhuje a nedojednáva v zmysle ust. a nasl. . Vzhľadom na povahu revolvingovej zmluvy nie je možné deklarovať RPMN pre prípad poskytnutia revolvingového úveru, lebo v čase uzavretia zmluvy sa nevie, či bude poskytnutý a kedy. Preto nemožno hovoriť, že nebol prijatý návrh na uzavretie zmluvy, nakoľko RPMN sa určuje až s ohľadom na schválený úver a na základe údajov úveru. Rozdiel v údaji RPMN nie je okolnosťou, pre ktorú by bolo opodstatnené hovoriť o tom, že nedošlo k dohode. Vzhľadom na to navrhovateľ tvrdí, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o RPMN a závery súdu týkajúce sa zmeny návrhu v RPMN nie sú dôvodné. Odvolateľ zaujal stanovisko tiež k názoru súdu, že došlo k zmene navrhnutej zmluvy aj ohľadne doplnenia ročnej úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ročná úroková sadzba úroku z omeškania ale nie je žiadna náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle , ide o bežne verejne dostupný údaj. Odvolateľ sa nestotožnil ani s názorom prvostupňového súdu, že navrhovateľom požadovaná odplata za úver má byť údajne v rozpore s dobrými mravmi. Otázka odplaty za spotrebiteľský úver a jej obmedzenie bolo po zrušení regulované explicitne v s účinnosťou od 28.6.2010 s tým, že odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Z dôvodovej správy k tejto novelizácii vyplýva, že pri judikatúre možno pri podstatnom prevýšení vysledovať hranicu maximálne 20%. V období, keď došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o úvere, bola priemerná odplata na úrovní 51,49%, hodnota odplaty dohodnutá v zmluve 65%, teda uvedenú hranicu podstatným spôsobom, teda o viac ako 20% neprevyšovala. Ako dôvody odvolania označil odvolateľ dôvody podľa , , , a

Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu ( v spojení s ) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( vyhl. č. ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku s použitím

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou navrhovateľa, bolo prednostne posúdiť správnosť záveru súdu prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že s odporkyňou riadne a platne uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere, v dôsledku čoho mu vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je ale premlčaný.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodne pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal navrhnuté dokazovanie v potrebnom rozsahu pre posúdenie veci, jeho výsledky náležite vyhodnotil a dospel k právnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa, ktorý na vec aplikoval všetky dotknuté zákonné ustanovenia a tieto vo vzťahu k danej veci i správnym spôsobom vyložil a aplikoval, odvolací súd s poukazom na už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvého stupňa odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, s poukazom na použitú odvolaciu argumentáciu, treba dodať už iba nasledovné:

Žiada sa zdôrazniť, že v danej veci nie je rozhodné, či údaje obsiahnuté v listinách, ktoré mali byť návrhom zmluvy boli alebo neboli povinnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, jej podstatnými náležitosťami, rozhodujúcou je tá skutočnosť, ktorú zdôraznil i prvostupňový súd opierajúc sa o ním aplikované ust. , že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky výhrady obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, vychádzajúc pritom z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povinnú zákonom predpísanú písomnú formu ( o spotrebiteľských úveroch...). V danom prípade pritom bolo nesporným, že odporkyňa na tlačive navrhovateľa predložila navrhovateľovi žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 23.6.2010, ktorá (ako na to správne poukázal prvostupňový súd), neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na túto žiadosť zareagoval navrhovateľ jednak vyplnením dovtedy nevyplnenej časti 6 predmetnej žiadosti - zmluvy nazvanej „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Eur“ a zároveň listinou „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere...“ obe zo dňa 28.6.2010. Keďže jednak údaje o schválenom revolvingovom úvere, ako aj predmetné oznámenie obsahujú nielen rozdielne údaje oproti žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (pričom nie je rozhodujúce, či sa jedná o údaje tvoriace povinnú súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere), ale i množstvo ďalších údajov, nebolo možné, ako to správne uzavrel prvostupňový súd, toto prijatie návrhu zo strany navrhovateľa obsahujúce zmeny a dodatky považovať za účinné, ale v zmysle cit. ho bolo nevyhnutné považovať za odmietnutie návrhu a za nový návrh adresovaný navrhovateľom odporkyni. Vzhľadom na to bolo potom nevyhnutné pre platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aby odporkyňa tento nový návrh účinne v písomnej forme prijala. Ako na to poukázal prvostupňový súd, čo odvolateľ ani nepoprel, navrhovateľ v priebehu konania ničím nepreukázal prijatie tohto nového návrhu odporkyňou a teda v konečnom dôsledku ani platné uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Iba na doplnenie odvolací súd dodáva, že v zmysle písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;... (pričom ako už bolo uvedené vyššie, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať zo zákona povinne písomnú formu). Keďže potom v danom prípade odporkyňa nesporne a preukázateľne podpísala iba žiadosť o poskytnutie úveru dňa 23.6.2010, ktorá ani nemá všetky náležitosti úverovej zmluvy, k schváleniu úveru došlo až listinou - oznámením veriteľa a doplnením údajov o schválenom revolvingovom úvere zo dňa 28.6.2010 a odporkyňa tento v podstate nový návrh zmluvy o úvere nepodpísala, zmluva o úvere, ktorej existenciu tvrdí navrhovateľ nebola platne písomne uzavretá, pričom jej uzavretie konkludentným spôsobom je v danom prípade vylúčené ( o spotrebiteľských úveroch... v spojení s ust. ).

Vzhľadom na vyššie uvedené prvostupňový súd správne ustálil, že medzi účastníkmi nebola platne uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je potom odporkyňa povinná vydať navrhovateľovi iba bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu medzi navrhovateľom poskytnutou sumou a odporkyňou vrátenou sumou navrhovateľovi, avšak nárok navrhovateľa na vydanie tohto bezdôvodného obohatenia je s poukazom na argumentáciu súdu prvého stupňa premlčaný, pričom na premlčanie musel súd s poukazom na aplikované ust. o ochrane spotrebiteľa... prihliadnuť ex offo. Premlčané právo potom súd nemohol navrhovateľovi priznať. V dôsledku toho boli splnené podmienky, aby súd návrh navrhovateľa, ako v celom rozsahu nedôvodný, zamietol. Vzhľadom na tieto závery bolo už potom nadbytočným a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania zaoberať sa nedôvodnosťou nároku navrhovateľa z iných hľadísk, ako napríklad pre rozpor s dobrými mravmi.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výrokoch vecne správny s použitím a potvrdil.

V odvolacom konaní rovnako plne úspešnej odporkyni vzniklo podľa v spojení s ust. právo na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle neuplatnila (podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli), odvolací súd jej návrhu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.