Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-185-2014.pdf
PDF · 82.74 KB
No categories available
14C/185/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Československá obchodní banka, a.s. so sídlom Radlická 333/150, Praha 5, IČ: 00001350, právne zastúpený: Mgr. Peter Olejár, usadený euroadvokát Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanému: B. N., C.. X.X.XXXX, trvale bytom L., B. XX, D..Č.. S. Č. X. XXXX, S., Č. U., v konaní o zaplatenie 16.883,62 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.700,89 Kč a
- 18,9 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 12.971,36 Kč od 3.7.2013 do zaplatenia
- 7,75 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 12.971,36 Kč od 11.5.2012 do 30.6.2012
- 7,5 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 12.971,6 Kč od 1.7.2012 do 31.12.2012
- 7,05 %-tný ročný úrok z omeškania zo sumy 12.971,36 Kč od 1.1.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 132,34 EUR, z čoho trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 102,34 EUR a iné trovy sumu 30 EUR a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou, pôvodne Okresnému súdu Bardejov, dňa 17.7.2013 navrhol žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu 16.883,62 Kč a 18,9 %-tný ročný úrok zo sumy 12.971,36 Kč od 3.7.2013 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 12.971,36 Kč od 3.7.2013 do zaplatenia a zároveň žiadal nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že medzi účastníkmi bola v súlade s ustanovením § 708 Obchodného zákonníka uzavretá zmluva o ČSOB aktívnom konte na základe ktorej bol žalovanému zriadený bežný účet. Na základe „žiadosti o poskytnutie“, žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie úveru formou prečerpania účtu, na základe čoho žalobca poskytol žalovanému úverový rámec vo výške 15.000 Kč o čom informoval žalovaného „oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania“. Žalovaný svoje oprávnenie prečerpať účet využil, avšak následne neplnil náležitosti vyplývajúce zo zmluvy a dlžnú sumu neuhradil, preto ho žalobca viackrát vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy, pričom keďže žalovaný svoj dlh neuhradil, žalobca dňa 27.4.2012 prehlásil všetky dlžné sumy za splatné, teda dlh žalovaného jednorázovo zosplatnil. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 12.971,36 Kč, zmluvného úroku ku dňu vyčíslenia 2.729,53 Kč a úroku z omeškania vo výške 1.182,73 Kč.
Podaním súdu doručeným dňa 29.10.2013 zobral žalobca späť žalobu v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 1.182,73 Kč, ako aj v časti o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 15 % ročne za obdobie od 3.7.2013 do zaplatenia a žiadal priznať zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení t.j. od 28.4.2012, teda žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 15,700,89 Kč a zmluvný úrok vo výške 18,9 % ročne zo sumy 12.971,36 EUR od 3.7.2013 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 12.971,36 Kč za obdobie 28.4.2012 do 30.6.2012, úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 12.971,36 Kč za obdobie od 1.7.2012 do 31.12.2012, úrok z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 12.971,36 Kč za obdobie od 1.1.2013 do zaplatenia, pričom výška úrokov z omeškania v každom kalendárnom polroku zodpovedá ročne výške repro sadzby stanovenej ČNB a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka v ktorom trvá omeškanie dlžníka zvýšenej o sedem percentných bodov.
Súd v predmetnej veci vydal v súlade s návrhom žalobcu platobný rozkaz, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk na území Slovenskej republiky, pričom súd pri šetrení pobytu žalovaného zistil, že tento sa zdržiava v Českej republike. Žalovaný sa však k žalobe nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmetom konania je suma ktorá nepresahuje 1000 EUR, jedná sa na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení o drobný spor. Súd pri posúdení predmetnej veci vychádzal z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, pričom zistil nasledovné:
Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 20.2.2006 vyplýva, že žalobca schválil žiadosť žalovaného o poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 15.000 Kč s tým, že v uvedenom období predstavovala úroková sadzba 13,9 % a sadzba úroku z omeškania 15 %. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 29.4.2012 vyplýva, že dlh žalovaného sa stal splatným 27.4.2012, s tým, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 10.5.2012.
Právomoc tunajšieho súdu na toto konanie je daná nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 1, článok 2 bod 1, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa nariadenia Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. V súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) článku 4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod prvý. písm. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.
Podľa § 497 Obchodného zákoníku (zákon č. 513/1991 Sb.), smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. Podľa § 498 Obchodného zákonníku, strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky. Podľa § 504 Obchodného zákonníku, dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán. Podľa § 273 ods.1 Obchodného zákonníku, část obsahu smlouvy lze určit také odkazem na všeobecné obchodní podmínky vypracované odbornými nebo zájmovými organizacemi nebo odkazem na jiné obchodní podmínky, jež jsou stranám uzavírajícím smlouvu známé nebo k návrhu přiložené. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníku, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského. Podľa § 708 ods.1 Obchodného zákonníku, smlouvou o běžném účtu se zavazuje banka zřídit od určité doby v určité měně účet pro jeho majitele, přijímat na zřízený účet peněžní prostředky, vyplácet z něj peněžní prostředky nebo z něj či na něj provádět jiné platební transakce.
Podľa § 52 ods. 1 Občanského zákonníku (zákon č. 40/1964 Sb.), spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Podľa § 55 ods. 1 Občanského zákonníku, smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení.
Podľa § 517 ods. 1 Občianského zákonníku, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůte věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Podľa § 517 ods. 2 Občanského zákonníku, jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis. Podľa § 1 nařízení vlády ČR č. 33/2010 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou, pro poslední den kalendářního pololetí, které předchádzí kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o sedm procentních bodu.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že účastníci uzavreli zmluvu o ČSOB aktívnom konte a žalovanému bola poskytnutá možnosť povoleného prečerpania účtu s úverovým limitom 15.000 Kč. Z prehľadu splácania úveru vyplýva, že žalovaný prečerpal účet, avšak dlžnú sumu nevrátil, preto súd žalobe po jej úprave (čiastočnom späťvzatí) v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal taktiež na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v súlade s vyššie citovaným nariadením vlády, pričom úrok z omeškania priznal od 11.5.2012, keďže na základe oznámenia o zosplatnení úveru žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 10.5.2011, preto sa žalovaný dostal do omeškania s plnením dlhu od 11.5.2012 a v časti úroku z omeškania za obdobie od 28.4.2012 do 10.5.2012 žalobu zamietol. Súd taktiež nepriznal žalobcovi úroky z omeškania zo zmluvných úrokov, keďže by sa v danom prípade jednalo o uplatnenie príslušenstva z príslušenstva, pričom takéto duplicitné sankcionovanie nie je prípustné, čo vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu SR (tzv. anatocizmus). Súd teda priznal žalobcovi istinu v sume 12.971,36 Kč spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,9 % ročne a úrokom z omeškania tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, ako aj zosplatnený zmluvný úrok vo výške 2.729,53 Kč (12.971,36 + 2.729,53 = 15.700,89 Kč) v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády by žalobcovi patril 7,75 %-tný ročný úrok z omeškania od 11.5.2012 do zaplatenia, avšak keďže žalobca navrhoval priznať úrok v nižšej sadzbe, súd neidúc nad petit žaloby rozhodol v zmysle návrhu žalobcu tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom žalobca bol neúspešný iba v nepatrnej časti, a to čiastočne v časti príslušenstva pohľadávky, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby), každý úkon po 34,86 EUR + režijný paušál 2 x 7,81 EUR + 20 % DPH t.j. spolu 102,34 EUR a žalobcovi priznal taktiež súdny poplatok tak, ako si ho uplatnil samotný žalobca, t.j. vo výške 30 EUR, spolu trovy konania teda predstavujú sumu 132,34 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.