Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/103/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova trieda 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matky M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. republika, W., 1. L. XXX a otca T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Na F. XXXX/XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra -47 zo dňa 28.05.2018 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky k maloletej M. B., nar. XX.XX.XXXX z 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určenej podľa osobitného zákona mesačne na sumu 50 eur mesačne, počnúc dňom 01.05.2022, ktorú je matka povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Zročné výživné matky za čas od 01.05.2022 do 31.10.2022 činí sumu 111,82 eura, ktorú sumu je matka povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ - otec sa svojím písomným návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 20.04.2022 domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na maloletú M. B., nar. XX.XX.XXXX na sumu 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že na maloletú sa zvýšili výdavky nakoľko je školopovinná a všetky zvýšené výdavky znáša otec dieťaťa. Matka si vyživovaciu povinnosť už štyri mesiace neplní, o maloletú M. sa nezaujíma. S matkou nie je v kontakte. (1)

Na pojednávania sa nedostavila matka maloletého dieťaťa, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaniach, súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti, nakoľko bola vypočutá prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike. Súd v zmysle pokračoval v konaní bez prítomnosti matky. (2)

Otec maloletého dieťaťa vypočutý na pojednávaní ako účastník konania uviedol, že návrh na zvýšenie výživného podal hlavne z dôvodov zvýšených výdavkov na maloleté dieťa oproti stavu v roku 2018. Maloletá je už školopovinná, navštevuje 2. ročník ZŠ L., kde pravidelne mesačne uhrádza: obedy 27 eur, školský klub 6 eur mesačne, výdavky sú na školské potreby a pomôcky, maloletá zatiaľ nemá platené krúžky. Od 09/2022 bude navštevovať ZUŠ - odbor klavír. Zvýšené výdavky sú aj z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu dieťaťa, býva často chorá, je evidovaná v ambulancii imunológa MUDr. Tencerovej, pravidelne užíva probiotiká a vitamíny. Matka si nepravidelne plní vyživovaciu povinnosť, nezaplatí výživné aj 3-4 mesiace a až na jeho naliehanie zameškané výživné doplatí. O maloletú neprejavuje žiadny záujem. Od súdneho rozhodnutia bola s ňou asi 2 - 3 krát, nevyužíva rozsah styku, ktorý má

súdom určený. Nad rámec výživného neplatí nič. Nekontaktuje ju ani telefonicky. Býva s rodičmi, v prístavbe rodinného domu, kde má k dispozícií izbu a príslušenstvo spolu s maloletou dcérou. Rodičom prispieva na bývanie sumou 50 eur mesačne. Mesačne si privyrobí od 800 do 1200 eur ako hudobník. Poberá prídavky na maloleté dieťa. Iný príjem nemá. Nemá ani úver ani pôžičku. Je nemajetný. Na ďalšom pojednávaní otec uviedol, že posledných 6 mesiacov si matka vyživovaciu povinnosť neplní vôbec. Nemá ani telefonický kontakt s dieťaťom. Čo sa týka jeho príjmov tie sú nezmenené. Má priateľku, s ktorou čaká dieťa a žijú v spoločnej domácnosti. Priateľka je nezamestnaná, je evidovaná na ÚP, je bezdetná. Vo svojom záverečnom návrhu otec žiadal zvýšiť výživné v rozsahu ako navrhla kolízna opatrovníčka, poukázal na zvýšené výdavky na dieťa, na zvýšenie cien všetkých komodít, ale aj na skutočnosť, že matka dieťaťa je mladá, zdravá a nič jej nebráni pracovať. Navrhol zvýšiť výživné od 01.05.2022. (3)

Matka maloletého dieťaťa bola vypočutá prostredníctvom dožiadaného súdu - Okresného súdu Rokycany, vo svojej výpovedi dňa 15.07.2022 uviedla, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí, nemôže si finančne dovoliť platiť viac ako v súčasnej dobe, teda 30 eur. S manželom majú 3,5 ročné dieťa a starajú sa tiež o tri deti z jeho predchádzajúceho vzťahu. Nie je pravda, že by s dcérou nechcela byť v kontakte, s dcérou je v nepravidelnom kontakte, pretože dcéra žije na Slovensku a ona v Čechách. Do 05/2022 bola s dcérou v telefonickom kontakte od začiatku roka 4 krát, v roku 2021 ju navštívila 3 krát a v roku 2022 raz. Za rok 2022 zaplatila výživné jednorazovo 14.05.2022 v hotovosti v sume 150 eur za 5 mesiacov. S manželom žijú v nájme, nájom vrátane energií je 11 000 Kč. Okrem manžela, ich spoločného syna a troch maloletých detí manžela z predchádzajúceho vzťahu býva s nimi aj manželova matka, ktorá je po mŕtvici aj potrebné sa o ňu starať. Ona je nezamestnaná, nie je evidovaná na úrade práce, dávky ani príspevky žiadne nepoberá, je bez príjmu. Manžel pracuje len brigádne aj to nepravidelne, nakoľko sa musí starať o svoju matku. Na deti poberá manžel podporu 3 000 Kč. Na jeho matku poberajú na všetkých podporách cca 19 000 Kč. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Príjmy nemá žiadne, žijú prevažne z príspevku na svokru. Výdaje má na nájom, spoločnú domácnosť a bežné výdavky, na oblečenie a jedlo. (4)

Kolízny opatrovník ako zástupca maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedol, že vzhľadom k zmene pomerov na strane dieťaťa - nástup do školy a s tým súvisiace zvýšené výdavky aj na mimoškolské aktivity, navrhuje zvýšiť výživné na sumu 50-60 eur mesačne s prihliadnutí na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky. Matka je aktuálne bez príjmu avšak nepreukázala, že si prácu aktívne hľadá. Pri zvýšení výživného navrhuje vychádzať z minimálnej mzdy, ktorú by bola schopná dosiahnuť pri zapojení sa do pracovného procesu. Kolízny opatrovník vo svojom záverečnom návrhu zotrval na svojom vyjadrení prednesenom na pojednávaní. (5)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 20.04.2022 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: rodný list maloletého dieťaťa, výpoveď matky zo dňa 15.07.2022, doklady preukazujúce zaslanie fin. prostriedkov otcovi od matky, potvrdenie o návšteve školy maloletého dieťaťa, potvrdenie o návšteve ZUŠ, doklady ohľadom výšky stravného a poplatok za ZUŠ, doklady o výške nájomného v domácnosti matky a príjme spolužijúcich osôb, kópia rodného listu mal. P. U., pripojený spis Okresného súdu Nitra a z neho rozsudok zo dňa 28.05.2018 a zistil tento skutočný a právny stav: (6)

Rozsudkom Okresného súdu Nitra -47 zo dňa 28.05.2018 bola maloletá M. B. zverená do osobnej starostlivosti otca, matku súd zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa určenej podľa osobitného zákona mesačne a zároveň upravil styk matky s maloletou tak, že matka je oprávnená sa s dieťaťom stretávať každý párny týždeň kalendárneho roka od piatka od 16:00 hod. do nedele do 19:00 hod. V tom čase mali obaja rodičia len jednu vyživovaciu povinnosť. Otec dieťaťa bol nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce, pracoval len brigádne ako hudobník s mesačným príjmom cca 900 eur. Matka maloletej bola slobodná, žila so svojím priateľom v nájme v Českej republike, bola finančne závislá od svojho priateľa, nezamestnaná, vo 4. mesiaci tehotenstva. Výdavky na bývanie mala matka vo výške 10 200 Kč. Maloletá M. B. nenavštevovala predškolské zariadenie, jej zdravotný stav bol dobrý, nemala výraznejšie zdravotné problémy. Pri určovaní výživného v minimálnej zákonnej výške súd prihliadol na skutočnosť, že tehotenstvo matky jej bránilo v zaradení sa do pracovného procesu a bola odkázaná na výživu svojho partnera.(7)

V súčasnosti býva otec spolu s maloletou naďalej u svojich rodičov v prístavbe rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve otca. Na bývanie rodičom prispieva sumou 50 eur mesačne. Otec je naďalej nezamestnaný, príjem má z brigádnej činnosti ako hudobník vo výške 800-1200 eur mesačne. Naďalej je nemajetný, nespláca úvery ani pôžičky. Spolu s otcom žije v spoločnej domácnosti aj jeho priateľka, ktorá je tehotná s otcom maloletej. (8)

Maloletá M. B. v školskom roku 2022/2023 navštevuje 3. ročník ZŠ Mojmírovce, okrem bežných výdavkoch - strava, ošatenie, školské potreby a pomôcky, otec mesačne uhrádza poplatok za stravné v škole 26 eur mesačne a poplatok za školský klub 6 eur mesačne. Maloletá od 09/2022 navštevuje ZUŠ v Mojmírovciach s polročným poplatkom 40 eur. Podľa vyjadrenia otca býva dieťa často choré, pravidelné zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom maloletej však nemá. (9)

Matka maloletého dieťaťa je vydatá, dňa 22.11.20218 jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému P. U.. Spolu s manželom, maloletým, matkou manžela a tromi maloletými deťmi manžela žijú v spoločnej domácnosti v nájme, mesačne uhrádzajú nájomné aj s energiami 19 000 Kč. Manžel matky je nezamestnaný, pracuje len brigádne, matka manžela matky je starobná dôchodkyňa, poberá dôchodok v sume 12 274 Kč. Matka maloletej je nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, aktuálne je bez príjmu. Podľa vyjadrenia matky spolu s manželom poberajú podporu na deti v sume 3000 Kč, je nemajetná, nespláca úvery ani pôžičky. Vyživovaciu povinnosť k dcére si plní nepravidelne, väčšinou jednorazovo splatí dlžné výživné za dlhšie časové obdobie. Podľa vyjadrenia otca od 05/2022 si vyživovaciu povinnosť k dcére neplní. S dcérou je v nepravidelnom kontakte, väčšinou telefonickom. (10)

Podľa v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (11)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (12)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (13)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (14)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (15)

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (16)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne, pretože od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2018 prišlo k zmene pomerov v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a to hlavne na strane maloletého dieťaťa, ale ja na strane osoby povinnej platiť výživné- matky maloletého dieťaťa. Na strane otca k výraznejšej zmene pomerov nedošlo. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky zo sumy minimálneho zákonného výživného, ktorá bola stanovená v r. 2018 na sumu 50 eur mesačne. (17)

Maloletá M. je o štyri roky staršia, s čím súvisia zvýšené výdavky otca na zabezpečovanie nielen jej základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravého duševnému a telesnému rozvoju 8-ročného maloletého dieťaťa. Maloletá je už školopovinná, s čím súvisia zvýšené výdavky otca na zabezpečenie školských učebníc, pomôcok a školských potrieb, ako aj aktivít mimo vyučovacieho procesu, ktoré realizuje škola. Dieťa navštevuje základnú umeleckú školu, s čím tiež súvisia zvýšené výdavky otca. (18)

Súd pri zvýšení výživného neprihliadol len na zvýšené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ale aj na možnosti a schopnosti matky plniť si svoju zákonom stanovené vyživovaciu povinnosť (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Matka je nezamestnaná, nie je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Uvádza, že spolu s manželom žijú len z jeho brigádnej činnosti a príspevkov od štátu, ktoré poberá matka manžela. Súd má jednoznačne za to, že ak by matka využil možnosť zaevidovať sa ako uchádzačka o zamestnanie na úrade práce, mala by možnosť zamestnania sa prostredníctvom úradu práce, môže dosahovať príjem, a to minimálne vo výške zákonom stanovej minimálnej mzdy čo v súčasnosti v Českej republike predstavuje 14 308 Kč mesačne netto, t.j. 583,07 eura. Matka nemá žiadne zdravotné obmedzenie týkajúce sa jej zaradenia do pracovného procesu, nepreukázala ani iné skutočnosti, ktoré jej bránia v zaradení sa do pracovného procesu. Skutočnosť, že matka nie je zamestnaná v pracovnom pomere, kde jej štát prostredníctvom minimálnej mzdy zákonom garantuje mesačný príjem 583,07 eura mesačne (minimálna mzda), súd vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 veta druhá Zákona rodine ako vzdanie sa zárobku, teda vzdanie sa možnosti dosahovať pravidelný mesačný príjem v minimálnej zákonom garantovanej výške. Súd preto pri posudzovaní aktuálnych možností a schopností matky prispievať na výživu maloletého dieťaťa vychádzal z príjmu 583,07 eura mesačne (ktorý by bola schopná matka minimálne dosiahnuť, ak by pracovala). Prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečiť potreby svojho dieťaťa. Rodič má zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, je jeho povinnosťou zabezpečiť potreby svojho dieťaťa v primeranej výške, primerane k svojim možnostiam. (19)

Pri posudzovaní zmeny pomerov na strane matky a jej aktuálnych schopností a možností finančne prispievať na svoje maloleté dieťa, súd zhodnotil všetky uvedené skutočnosti komplexne a zvýšil výšku jej vyživovacej povinnosti k maloletej M. na sumu 50 eur mesačne. Pri zvýšení výživného súd zohľadnil aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky, ktorá jej od r. 2018 pribudla, k maloletému P. ( k deťom svojho manžela matka vyživovaciu povinnosť nemá). Určená suma zodpovedá možnostiam matky podieľať sa na súčasných potrebách maloletého dieťaťa stanoveným výživným. Matka sa žiadny iným spôsobom ako platením výživného (aj to nie pravidelne, na mesačnej báze, ako má určené rozsudkom) na výžive a starostlivosti o svoje maloleté dieťa nepodieľa, s dcérou je len v nepravidelnom kontakte, súdom stanovený rozsah styku nevyužíva. Súd zdôrazňuje hlavne záväzok rodiča k svojim maloletým deťom a to podieľať sa na zabezpečení ich potrieb platením primeraného výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (ustanovenie § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine) a každý rodič by si mal zhodnotiť svoju sociálnu a ekonomickú situáciu, mal by si uvedomiť, že ako rodič berie na seba povinnosť a zodpovednosť za svoje každé maloleté dieťa, má si svoje záväzky a povinnosti k maloletému dieťaťu vždy plniť primerane k svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Zvýšeným výživným matky na sumu 50 eur mesačne, spolu s výživným od otca (aj otec má finančnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorá je sčasti kompenzovaná osobnou starostlivosť o dieťa podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine) a prídavkami na maloleté dieťa, ktoré otec poberá, budú aktuálne potreby maloletej M. pokryté. (20)

Záverom súd uvádza, že je prvoradou povinnosťou matky využiť svoje schopnosti a možnosti k tomu, aby si čo najskôr našla stabilné zamestnanie, aby tak mohla postupne s pribúdajúci vekom maloletého dieťa a tým aj so zvyšujúcimi sa nárokmi na zabezpečovanie jeho potrieb prispievať adekvátnym výživným. (21)

Súd zvýšil výživné matke od 1.5.2022 v súlade s návrhom otca ( návrh na zvýšenie výživného bol podaný dňa 20.04.2022), čím vzniklo matke za obdobie od 01.05.2022 do 31.10.2022 zameškané výživné vo výške 111,82 eura ( do 30.06.2022 bola výška minimálneho zákonného výživného 29,87 eura mesačne a od 01.07.2022 vo výške 32,11 eura mesačne), ktorú sumu je matka povinná zaplatiť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám otca. (22)

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (23)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.