Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-104-2015.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/104/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky W. P. rod. D. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v S. - Š. na Ď. ul. č. XX zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou Mgr. Ľ. V. bývajúcou v Š. č. XXX proti odporcovi Y. P.R. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v S. - Š. na Š. ul. č. XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej O. P. nar. XX.X.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 23.1.2015 č.k. 23P 231/2014-72 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného pre mal. O. na čas po rozvode a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas po rozvode zveril mal. O. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok a odporcu zaviazal prispievať na výživu mal. O. 50 € mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred navrhovateľke. Rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania a štát nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.
Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 14.7.2013, ktorým sa domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, na čas po rozvode zveril mal. O. do jej výchovy a zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletej 30 € mesačne. Konajúci súd vo vzťahu k napadnutému výroku o určení výživného pre mal. O. na čas po rozvode vykonaným dokazovaním zistil, že starostlivosť o mal. O. zabezpečuje navrhovateľka a odporca na jej výživu prispieva 30 € mesačne, v minulosti prispieval i na nákup vecí pre dieťa, napríklad v zime zakúpil maloletej pančuchy, bundu a ďalšie oblečenie. Odporca vo svojej výpovedi upresnil, že niekedy na výživu dcéry prispieva i sumou 50 € podľa svojich možností. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zistil, že navrhovateľka bola poberateľkou rodičovského príspevku od 1.2.2013, ktorý príspevok jej v tom čase bol vyplácaný vo výške 203,20 €, zároveň od 1.3.2012 poberala rodinné prídavky 23,52 €. Odporca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.2.2013 do 9.5.2013, dňom 10.5.2013 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu, v čase podania správy poberal dávky v hmotnej núdzi od 1.2.2014 do doby trvania podmienok, aktuálne vo výške 117,40 €, pričom v období od 1.11.2011 do 31.7.2014 bol riešený dávkou v hmotnej núdzi spolu s navrhovateľkou a od 1.8.2014 bol riešený osobitne. Lustráciou v Sociálnej poisťovni zistil, že odporca v období od 2.9.2011 do 20.1.2012 bol osobou dobrovoľne poistenou na nemocenskom poistení, rovnako ako v období od 21.1.2012 do 16.10.2012, iné údaje v registri Sociálnej poisťovne o odporcovi zistené neboli. Navrhovateľka spolu s maloletou býva so svojimi rodičmi v ich dome, jej rodičia sú zamestnaní a matka im na náklady na bývanie neprispieva žiadnou formou, pričom tieto náklady predstavujú okolo 250 € mesačne. Do domácnosti prispieva občasnými nákupmi v rámci svojich finančných možností, finančne jej vypomáhajú rodičia. Maloletá je v celodennej starostlivosti navrhovateľky a má potreby primerané veku dieťaťa. Odporca ukončil strednú školu s maturitou, je vyučeným strojárom. Býva sám
vo vlastnom rodinnom dome, v súvislosti s ktorým hradí náklady na bývanie po 180 € mesačne, ktoré hradí z dávky v hmotnej núdzi a z finančnej výpomoci od svojich rodičov, ktorí mu poskytujú mesačne od 100 do 200 €. V minulosti podnikal asi osem rokov, uviedol, že prestal podnikať z dôvodu, že mu to nevychádzalo, čo zdôvodňoval vysokými daňami. Spätne pred desiatimi rokmi bol vlastníkom 2-izbového bytu, ktorý údajne predal za 55.000 €, následne kúpil terajšiu nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý postupne rekonštruoval, rekonštrukcia tohto nie je doposiaľ ukončená. Ďalej uviedol, že v pracovnom pomere bol zamestnaný asi pred dvadsiatimi rokmi vo Fakultnej nemocnici v Košiciach na Tr. SNP, následne vo Vojenskej nemocnici, kde pracoval pol roka, potom absolvoval základnú vojenskú službu, po návrate z ktorej pracoval ako čašník v ázijskej reštaurácii, potom začal podnikať a v súčasnosti nie je nikde zamestnaný, údajne sa snažil nájsť si prácu, že cestoval po zahraničí, naposledy v roku 2013 alebo na Vianoce 2012. Uviedol, že má zistené zdravotné problémy a to výpadky vedomia a pamäte, o čom ale nemá žiadnu lekársku správu, z ktorej by vyplývalo, že v dôsledku týchto problémov nemôže nastúpiť do pracovného pomeru. Invalidný dôchodok nepoberá. Okrem rodinného domu vlastní auto značky Peugeot 206, rok výroby 2002, s ktorým veľa nejazdieva, náklady na benzín má 10 až 20 € mesačne a hradí ročné poistné 100 €. Vo vzťahu k uvedenému výroku následne súd prvého stupňa citoval ust. § 62 ods. 1 až 6, § 63 ods. 1 až 3, § 64, § 65 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 až 4, § 77 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine a ust. § 157 ods. 3 O.s.p.. Konštatoval, že pri stanovení výšky výživného vychádzal z citovaných zákonných ustanovení a teda z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú predovšetkým potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i so vzdelávaním a kultúrnym, športovým vyžitím, na úhrade ktorých sú povinní podieľať sa primerane obaja rodičia. Na strane navrhovateľky zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany formou osobnej starostlivosti o maloletú, prihliadol aj na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa a ktoré sú vyplácané navrhovateľke. Na stranách rodičov vychádzal z ich zárobkových, osobných a majetkových pomerov, ktoré sú uvedené vyššie, pričom na strane odporcu zohľadnil aj jeho potencionalitu zabezpečovať si zdroj svojich príjmov riadnym zaradením sa do pracovného pomeru vzhľadom na ním dosiahnuté vzdelanie a jeho pracovné skúsenosti, ako i skúsenosti s podnikaním a dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a odporca ním môže prispievať na úhradu potrieb maloletej, čo vyplýva aj z toho, že aj v minulosti prispieval na výživu dieťaťa sumami od 30 do 50 € a príspevkami na zakupovanie potrieb dieťaťa, ako uvádzal vo svojej výpovedi.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca proti výroku o určení výživného pre mal. O. na čas po rozvode a uviedol, že má zdravotné problémy, ktoré boli pravdepodobne príčinou ich rozvodu s navrhovateľkou. Podstupuje komplexné vyšetrenia, ktoré sú náročné na čas. Zatiaľ je práceneschopný, o čom prikladá potvrdenie lekára. Na mal. O. prispieva 30 € mesačne, požičiava si od rodičov, aby mohol maloletej prispievať a kupovať niekedy oblečenie a darčeky. Nemôže platiť 50 €, pretože nemá príjem a je odkázaný na sociálnu pomoc. Bývalá manželka počas manželstva nepracovala a nemala žiadne finančné prostriedky a on sa snažil, aby bývalej manželke a mal. O. nič nechýbalo, preto minul všetky úspory. K odvolaniu pripojil lekársku správu MUDr. U. I., všeobecnej lekárky pre dospelých zo 16.2.2015, z ktorej vyplýva, že odporca je toho času práceneschopný od septembra 2014, ktorá trvá naďalej. Vzhľadom na to sa nemôže uchádzať o trvalý pracovný pomer, podstupuje naďalej komplexné vyšetrenia.
Navrhovateľka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.
Výroky rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, zverení mal. O. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, trovách konania a poplatkovej povinnosti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odôvodnenie rozsudku má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie § 132 O.s.p. vyplýva, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napríklad prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať. Zásada voľného hodnotenia dôkazov zakotvená v ust. § 132 O.s.p. totiž neznamená, že by súd vo svojom rozhodovaní mal na výber, ktoré z vykonaných dôkazov vyhodnotí a ktoré nie alebo o ktoré z vykonaných dôkazov svoje skutkové závery oprie a ktoré opomenie. Súd je povinný vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo, ak to má vzťah k prejednávanej veci, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a podobne a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave (do takzvanej skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Právnym posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu súd vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Takéto nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, ktorá je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky. Okrem porušenia uvedeného práva účastníka konania dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, ktorým sa mu odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov, táto vada bráni aj odvolaciemu súdu v jeho preskúmavacej právomoci. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo obsahuje iba nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva konkrétne právne posúdenie veci, nakoľko súd prvého stupňa citoval všetky ustanovenia Zákona o rodine týkajúce sa vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pričom nie je zrejmé, ako pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav, teda nevysvetlil, aký súvis so zisteným skutkovým stavom má ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine (určovanie výživného v prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov), ust. § 63 ods. 1 až 3 Zákona o rodine upravujúce určovanie rozsahu výživného pre dieťa od povinného rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov, edičnej povinnosti povinného rodiča, povinnosti súdu vychádzať z fiktívneho príjmu rodiča pri nesplnení edičnej povinnosti a určovanie výživného na tvorbu úspor, § 64 Zákona o rodine o splatnosti výživného formou tezaurácie, § 65, ktorý upravuje povinnosť súdu rozhodnúť o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov v prípade, ak nežijú v spoločnej domácnosti, prípadne žijú v spoločnej domácnosti, ale jeden z nich si neplní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu dobrovoľne (v konaní o rozvod manželstva je povinnosť súdu rozhodnúť o výživnom zakotvená v § 24 ods. 1 Zákona o rodine), ďalej § 77 upravujúci možnosť súdu priznať výživné len od začatia súdneho konania, prípadne pre maloleté dieťa najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (pri rozvode rodičov maloletého dieťaťa súd
upravuje výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu, teda aj výživné na čas po rozvode, opäť v zmysle § 24 Zákona o rodine), ust. § 78, ktorý umožňuje súdu zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom, ak sa zmenia pomery (v tomto prípade súd nemohol rozhodovať o zmene výživného, nakoľko upravoval výživné prvýkrát) a rovnako nie je zrejmé, z akého dôvodu súd citoval ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ktorý umožňuje súdu v odôvodnení rozsudku uviesť iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol (skrátený rozsudok) v prípade, ak na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, pričom o takýto prípad v predmetnej veci zjavne nešlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ súd v odôvodnení uvedie konkrétnu právnu normu, je povinný jej použitie v súvislosti so zisteným skutkovým stavom primerane odôvodniť.
Navyše súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. § 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, teda aj pre konanie o výživnom pre maloleté dieťa na čas po rozvode, v ktorom je zakotvená takzvaná vyšetrovacia zásada, ktorá znamená, že súd je povinný dôsledne zisťovať skutkový stav, aj keď to účastníci nenavrhli. Povinnosťou súdu bolo preto zistiť všetky skutočnosti týkajúce sa nielen odôvodnených potrieb dieťaťa, ale aj osobných a majetkových pomerov oboch rodičov, najmä otca, ktorý je na plnenie vyživovacej povinnosti zaviazaný. Súd prvého stupňa napriek tvrdeniam otca o zhoršenom zdravotnom stave, ktorý mu údajne znemožňuje vykonávať pracovnú činnosť, jeho tvrdenia žiadnym spôsobom neverifikoval vyžiadaním správy o aktuálnom zdravotnom stave otca dieťaťa, resp. odporcu, ale bez ďalšieho uzavrel, že má potencionálne možnosti a schopnosti prispievať na výživu maloletej 50 € mesačne s poukazom na ním dosiahnuté vzdelanie, pracovné skúsenosti i skúsenosti s podnikaním a okolnosť, že niekedy v minulosti prispel na dieťa sumami od 30 do 50 €. V tomto smere nie je zrejmé, aké pracovné skúsenosti otca dovoľujú záver o jeho potencionálnych možnostiach a schopnostiach, keď podľa doposiaľ zisteného skutkového stavu bol naposledy zamestnaný pred dvadsiatimi rokmi a podnikanie ukončil pred desiatimi rokmi. Pokiaľ by súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, zistil by, že odporca od septembra 2014 podstupuje komplexné vyšetrenia, čo vyplýva zo správy jeho ošetrujúcej lekárky, ktorú odporca v odvolacom konaní predložil.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vydal nepreskúmateľné, zmätočné rozhodnutie a konanie, ako aj rozhodnutie trpí vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa odstrániť dôvody zmätočnosti a nepreskúmateľnosti rozsudku, dôsledne vykonať dokazovanie v naznačenom smere, eventuálne zistiť zmeny pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa, opäť vo veci rozhodnúť, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotiť dôkazy a rozhodnutie riadne a jednoznačne odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby rozhodnutie a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci boli spätne preskúmateľné, logicky správne a presvedčivé.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.