Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-98-2015.pdf
PDF · 79.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/98/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletého G. T. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov Mgr. I. T. rod. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v T. na J. ulici č. X zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, s.r.o. so sídlom v Košiciach na Rázusovej ulici č. 1 a Ing. G. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v T. na J. ulici č. XX v konaní o zmenu výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.2.2015 č.k. 23P 101/2014-53 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa návrh matky, ktorým sa domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25P 84/2007-42 z 23.10.2007 v časti výživného na tvorbu úspor pre maloletého tak, aby bolo otcovi určené platiť výživné na tvorbu úspor pre maloletého namiesto účtu ňou zriadeného v Tatra banke pod č. 2611428451 na č.ú. stavebného sporenia vo Wüstenrot Košice pod č. 30861887/7930 zamietol.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu matka odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, prípadne aby zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil keď vyslovil, že výživné na tvorbu úspor nemôže byť určené na zabezpečenie bývania maloletého dieťaťa v dospelosti, a teda na vopred určený cieľ. Takýto výklad ustanovenia § 63 Zákona o rodine nemá oporu v zákone. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie ani náležite právne neodôvodnil, nie je teda možné určiť, na základe akých úvah súd dospel k záveru, že výživné určené na tvorbu úspor nie je možné použiť na zabezpečenie bývania maloletého dieťaťa v budúcnosti, resp. že nie je možné úspory poukazovať na účet, ktorý slúži na účely stavebného sporenia. Ustanovenie § 63 ods. 3 Zákona o rodine neurčuje ani len príkladmo druh účtu maloletého dieťaťa, na ktorý má povinný rodič poukazovať sumu výživného určenú na tvorbu úspor, uvádza len, že musí ísť o osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý na tento účel zriadil rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako neurčuje demonštratívne ciele, na ktoré sa majú úspory tvoriť. Poukázala na to, že maloletému zriadila vo Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s. číslo účtu stavebného sporenia. Účet stavebného sporenia ako osobitný účet dieťaťa určený na tvorbu úspor podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine nevylučuje, ba naviac osobitný charakter uvedeného účtu zodpovedá účelu kumulácie časti výživného na tvorbu úspor, pričom zabezpečenie možnosti bývania maloletého v budúcnosti je bezpochyby cieľom vhodným na tvorbu úspor. Naviac ide o rodinné sporenie Krôčik, kde sa spájajú výhody stavebného sporenia a poistenia proti trvalým následkom úrazu dieťaťa maximálne do výšky 3.500 Eur a poistenia pre prípad úmrtia zákonného zástupcu. Uvedený výklad ustanovenia § 63 ods. 3 Zákona o rodine zodpovedá aj právnej
teórii s poukazom na komentár Zákona o rodine autorky Z. Pavelkovej, podľa ktorej „druh účtu zákon neurčuje preto nie je vylúčené, aby išlo napríklad o účet stavebného sporenia alebo o formu kapitálového životného poistenia. Vhodný je aj termínovaný vklad. Je to dokonca žiaduce riešenie, pretože určité obmedzenia nakladania s takýmto účtom vyplývajú z jeho osobitného charakteru, takže je predpoklad, že aj po dosiahnutí plnoletosti oprávneným splnia úspory sledovaný cieľ“. Zamietnutie jej návrhu s odôvodnením, že maloletý G. navštevuje 8. ročník základnej školy a zvýšené náklady môžu nastať v blízkej budúcnosti neobstojí, pretože § 63 ods. 3 Zákona o rodine neurčuje, na zabezpečenie ktorých potrieb prioritne sa má tvorba úspor použiť, pričom tvorbu úspor na účely stavebného sporenia zákon nevylučuje. Skutočnosť, že otec maloletého podal návrh na zníženie výživného z dôvodu narodenia ďalšieho dieťaťa je vo vzťahu k predmetu tohto konania právne irelevantná, keďže otcovi bola povinnosť platiť mesačne sumu 2.000 Sk (66,39 Eur) titulom tvorby úspor na účet maloletého uložená právoplatným súdnym rozhodnutím a matka sa domáha zmeny určenia výživného a to len zmenou účtu, na ktorý má otec uvedenú sumu poukazovať. Ďalej uviedla, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď v rozpore so záujmom dieťaťa zamietol jej návrh na zmenu účtu vedeného v Tatra banke, a.s., kde je mesačný poplatok za vedenie účtu 5 Eur a za účet vedený vo Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s. je mesačný poplatok za vedenie účtu 1 Euro ignorujúc skutočnosť, že za účet vedený v Tatra banke, a.s. má maloletý G. ročne stratu 60 Eur a za 6 rokov je strata na poplatku už vo výške 360 Eur, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Súd neodôvodnil, prečo nezohľadnil, že najmä z dlhodobého hľadiska je nesporne v záujme maloletého mať účet vo Wüstenrot - stavebná sporiteľňa, a.s., kde výška ročného poplatku vedenia účtu predstavuje sumu 12 Eur. Odôvodnenie súdu, že mala možnosť vytvoriť iný bežný účet, hoci v inej banke, neobstojí.
Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, keď návrh matky zamietol, preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením, ktoré spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom je potrebné zdôrazniť, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačia na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva, že Zákon o rodine, teda ust. § 63 ods. 3 nekonkretizuje účel, na ktorý majú byť úspory dieťaťa použité, čím je zabezpečená flexibilita použitia naakumulovaných finančných prostriedkov na účte dieťaťa, v prípade ak bude potrebné zabezpečiť dieťaťu nadštandardné potreby, ktoré nie je možné uhradiť z bežného výživného, prípadne dôjde k zmenám pomerov povinného rodiča v tom smere, že nebude schopný plniť si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v doterajšom rozsahu, pričom odôvodnené potreby dieťaťa si budú vyžadovať uspokojovanie v doterajšom rozsahu, na uspokojenie ktorých môžu byť použité práve úspory dieťaťa v období, v ktorom by bola vyživovacia povinnosť povinného rodiča eventuálne znížená, prípadne bežné odôvodnené potreby dieťaťa budú odôvodňovať zvýšenie výživného, ktoré však povinný rodič nebude
schopný plniť vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Z tohto pohľadu je teda určenie konkrétneho účelu využitia úspor maloletého dieťaťa vo veku maloletého G. v rozpore s jeho záujmom, nakoľko sa môžu vyskytnúť potreby dieťaťa v súvislosti so štúdiom, záujmovou činnosťou, športovou činnosťou, zdravotným stavom a pod., ktoré nebude možné uhradiť z bežného výživného tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa, pričom v dôsledku zriadenia stavebného sporenia pre maloletého by tieto pokryté nemohli byť. Pokiaľ ide o bankové poplatky odvolací súd dodáva, že matke nič nebráni zriadiť maloletému iný výhodnejší účet, na ktorom je možné vytvárať úspory a po schválení súdu vyberať z neho finančné prostriedky na uspokojenie konkrétnych potrieb dieťaťa. Na aký účel je možné alebo potrebné použiť úspory maloletého dieťaťa je potrebné skúmať v každom konkrétnom prípade individuálne vzhľadom na existujúce pomery maloletého dieťaťa, preto je argumentácia matky v tom smere, že zákon tvorbu úspor na účely stavebného sporenia nevylučuje, právne bezvýznamná. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že komentár k Zákonu o rodine nie je prameňom práva a úvahy autorky o účele použitia úspor dieťaťa nemôžu byť preto pre rozhodnutie súdu smerodajné. Navyše s uvedenými úvahami nie je možné sa stotožniť práve s poukazom na to, že v prípade maloletého dieťaťa o účele využitia úspor dieťaťa rozhoduje súd s poukazom na ust. § 63 ods. 3 vety tretej Zákona o rodine, keďže na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je podľa uvedeného ustanovenia potrebný súhlas súdu. Pokiaľ by boli finančné prostriedky, teda úspory dieťaťa účelovo viazané napr. na stavebné sporenie, bolo by vopred vylúčené, aby o nakladaní s prostriedkami na účte dieťaťa rozhodoval súd. Nie je tiež vylúčené, že potreba rozhodnutia o nakladaní s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa vznikne aj v súvislosti s rozhodovaním súdu o nezhode rodičov podľa § 35 Zákona o rodine napr. ak dôjde k nezhode rodičov o príprave na budúce povolanie dieťaťa, kedy aj povinný rodič môže navrhnúť, aby dieťa študovalo napr. v zahraničí z finančných prostriedkov vytvorených na úsporách dieťaťa, pričom druhý z rodičov s uvedeným nesúhlasí. Bez flexibility použitia finančných prostriedkov na osobitnom účte dieťaťa sa zjavne stráca význam tvorby úspor pre dieťa, ktoré majú byť použité v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, ktorý je vopred nepredvídateľný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.