Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-94-2015.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/94/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, vo veci pobočky Topoľčany, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: ASA potraviny, s.r.o., IČO: 34 140 875, naposledy so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Janka Matušku 770/14, vymazaný z ORSR dňa 28.06.2012, o vymoženie 172,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. apríla 2015, č.k. 3Er/252/2010-21, takto dňa 28. augusta 2015
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Rišianovi trovy exekúcie vo výške 50,15 Eur vrátane DPH do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku I. odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.por. a vo výroku II. podľa § 196, § 203 ods. 2 Ex.por. s poukazom na ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.05.2010 doručeným exekútorskému úradu dňa 31.05.2010 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 172,80 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 29.01.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.03.2010. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 22.06.2010 JUDr. Jozefa Rišiana, súdneho exekútora so sídlom v Žiline. Na základe podnetu súdneho exekútora a šetrením súd prvého stupňa zistil, že povinný bol uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012 zrušený bez likvidácie a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012. Povinný bol dňa 28.06.2012 "ex offo" vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín. V súlade s aktuálnou judikatúrou (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5MCdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3MCdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) súd prvého stupňa považoval za potrebné sa v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. S poukazom na ustanovenie § 68 Obchodného zákonníka zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiadny majetok. V posudzovanej veci je preto daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že v predmetnej veci sú splnené zákonné dôvody na aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Pokiaľ ide o trovy exekúcie súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky, nakoľko sumu 33,19 Eur si súdny exekútor vyúčtoval v súlade s vyhláškou, keďže odmena za výkon exekučnej činnosti mu patrí najmenej vo výške 33,19 Eur. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné v uplatnenej výške 8,60 Eur. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), preto mu patrí odmena a náhrada hotových výdavkov navýšená o DPH. DPH z priznanej odmeny 33,19 Eur je vo výške 6,64 Eur a DPH z priznanej náhrady hotových výdavkov 8,60 Eur je vo výške 1,72 Eur, preto trovy exekúcie spolu predstavujú sumu 50,15 Eur, vrátane DPH. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvého stupňa k náhrade nevyhnutných trov exekúcie vo výške 50,15 Eur, vrátane DPH zaviazal oprávneného, ktorý je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,15 Eur, vrátane DPH.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že povinný dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod pre zastavenie exekučného konania (nie skutočnosť, že sa spoločnosť zrušila bez likvidácie), nakoľko podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou. V danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, pretože povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Následne mala byť exekúcia zastavená s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Ex.por. Ďalej uviedol, že v prípade straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Ex.por. V prípade ak došlo k zániku povinného výmazom z obchodného registra, súd má možnosť rozhodnúť o nepriznaní náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Súdny exekútor sa k odvolaniu vyjadril tak, že otázka trov exekučného konania a povinnosť súdu priznať ich náhradu súdnemu exekútorovi už bola riešená Ústavným súdom SR, a to v Náleze Ústavného súdu II ÚS 31/04. Nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi je zásahom do jeho Ústavou SR garantovaného práva, a to porušenie čl. 20 Ústavy SR. Poukázal na ust. § 196 a § 203 Ex.por., pričom uviedol, že ak neexistuje jeden z účastníkov konania - povinný, neznamená to, že nemá nárok na náhradu účelne vynaložených trov exekúcie. V danej veci povinný zanikol ex offo vymazaním z obchodného registra a súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por., pretože povinný nemal ku dňu zrušenia spoločnosti majetok, čo súd v odôvodnení svojho uznesenia jasne zdôvodnil. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:
Podľa § 196 Ex.por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Ex.por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Ex.por., ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Ex.por. veta prvá, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd prvého stupňa poverením č. 5301 010343 zo dňa 22.06.2010 poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana vykonaním exekúcie pre vymoženie sumy 172,80 Eur s príslušenstvom, na podklade rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch, č. 700-1530007510-GC04/10 zo dňa 29.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.03.2010. Následne napadnutým uznesením exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex.por., nakoľko povinný bol zrušený bez likvidácie a súd prvého stupňa mal za to, že je nemajetný. Predmetným uznesením zároveň oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,15 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia v zmysle ust. § 203 ods. 2 Ex. por.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že Okresný súd Trenčín uznesením, č.k. 28CbR/152/2011-21 zo dňa 04.05.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.06.2012 zrušil povinného bez likvidácie. Súd následne vykonal ex offo výmaz spoločnosti (povinného) ku dňu 28.06.2012.
Odvolací súd je vzhľadom na to, že Okresný súd Trenčín zrušil povinného bez likvidácie, a zároveň bol povinný dňa 28.06.2012 ex offo vymazaný z obchodného registra toho názoru, že záver súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti podľa § 57 ods. 1 písm. h) bol správny. V predmetnej exekučnej veci súd prvého stupňa preskúmal, akým spôsobom došlo k výmazu povinného z obchodného registra. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd prvého stupňa preto správne v danej veci aplikoval § 57 ods. 1 písm. h) Ex.por. a pri svojom rozhodovaní tak zároveň postupoval v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Pokiaľ ide o nadväzujúci výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o náhrade trov exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, exekučné konania začaté pred 01. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Zákonom č. 299/2013 Z.z. zo dňa 04. septembra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bolo s účinnosťou odo dňa 01.11.2013 okrem iného novelizované ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje.
S prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 243b ods. 1 a 3 Exekučného poriadku odvolací súd dospel k záveru, že nakoľko v posudzovanej veci vydal rozhodnutie o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 vyšší súdny úradník a odvolanie podal oprávnený dňa 11.05.2015, teda po 01.11.2013, je potrebné v danom prípade postupovať už podľa novelizovaného Exekučného poriadku v znení zákona č. 299/2013 Z.z.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. zároveň stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp.zn. 3 Cdo 452/2012).
Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v novelizovanom znení vyplýva, že zákon proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 odvolanie nepripúšťa.
Z týchto dôvodov podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.