Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-56-2015.pdf
PDF · 85.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/56/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátkou Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., so sídlom Stropkovská 3, 821 03 Bratislava, proti povinnej: Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie 626,86 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 20Er/138/2014-23 zo dňa 25.7.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha voči povinnej vymoženia istiny vo výške 626,86 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK-PC-2233/13-LP zo dňa 24.10.2013 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Pri preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.12.2012, súvisiacich Zmluvných dojednaní, rozhodcovskej zmluvy z 14.12.2012 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodcovský súd svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou dňa 14.12.2012. Oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli úverovú zmluvu. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Obč. zák. a na znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou nepodnikateľom. V danom prípade právomoc rozhodcovského súdu konať bola založená formulárovou rozhodcovskou zmluvou, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa pri zmluvách o úvere, t.j. rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súdu z dojednanej rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej zmluvy bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva v tejto veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, síce povinnému umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa dojednanej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ (povinný) by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal, keďže bola predtlačená v rámci formulárovej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, a je preto v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej dohody ovplyvniť. Povaha dohody je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený oprávneným. Rozhodcovský súd, ako vyplýva z predmetného rozhodcovského rozsudku, opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Tvrdí, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené jednoznačne vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorého dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Oprávnený je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcii a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Oprávnený má za to, že v danom prípade povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí. Oprávnený bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom na nej potvrdil. Nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by neprišlo k jej platnosti a účinnosti, teda ani jej obsah by sa nestal záväzným. Povinný mal ďalej možnosť zásadne zmeniť jej obsah a to tak, že už od takto uzavretej zmluvy odstúpi. Toto právo si účastníci v rozhodcovskej zmluve jednoznačne zjednali a povinný ako spotrebiteľ mal do 14 dní možnosť od rozhodcovskej zmluvy ako celku odstúpiť. Preto zastáva názor, že záver exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou a vyzýva odvolací súd, aby v prípade stotožnenia sa s uvedeným názorom súdu prvého stupňa svoj záver riadne odôvodnil.
Sudca predmetného súdu, ktorému bola vec daná po podaní odvolania na vybavenie, podanému odvolaniu nevyhovel a v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. postúpil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa. Preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania,
pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, pretože ide o formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná a preto rozhodcovský súd nemal právomoc takýto spor rozhodovať.
Zo spisového materiálu je zrejmé, že právny vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom vznikol dňa 14.12.2012 a mal formu úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru (v ďalšom texte už len „úverovej zmluvy“). Dňa 11.12.2012 (teda ešte pred vznikom právneho vzťahu) bola povinnou podpísaná samostatná rozhodcovská zmluva, v ktorej sa zmluvné strany (v bode 5) dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o, so sídlom v Bratislave; - Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. V bode 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V bode 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia. V bode 7 sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
Táto zmluva bola urobená v písomnej forme a bola podpísaná oboma zmluvnými stranami. Z hľadiska formálnych náležitostí spĺňa náležitosti rozhodcovskej zmluvy predpísané v § 4 ods.1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK).
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi účastníkmi konania na samostatnom liste bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere s možnosťou od tejto zmluvy odstúpiť v 14- dňovej lehote, nevyžadovala, aby sa vzniknuté spory riešili výlučne v rozhodcovskom konaní, avšak po nekonkretizovanom poučení o dôsledkoch jej uzatvorenia.
Skutočnosť, že nielen spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere, ale aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom formulári, neznamená, že dlžník ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Ak aj rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre povinného ako dlžníka na samostatnom liste, mal povinný ako dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Navyše, povinný mal právo odmietnuť rozhodcovskú zmluvu do 14 dní odo dňa uzavretia rozhodcovskej zmluvy bez uvedenia dôvodu, a to bez vplyvu na účinnosť uzavretej úverovej zmluvy, čím mu bola poskytnutá ďalšia možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh rozhodcovskej zmluvy.
V prejednávanej veci uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd.
Zásadnou vadou tejto rozhodcovskej zmluvy je preto len chýbajúce preukázanie konkrétneho poučenie dlžníka o nevýhodách rozhodcovského konania v porovnaní so súdnym konaním.
Rozhodcovská zmluva v bode 3 obsahuje len vyhlásenie dlžníka, že zo strany veriteľa bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia tejto zmluvy. Nebolo preukázané, o akých konkrétnych dôsledkoch bol dlžník poučený. Za právne relevantné je možné považovať len poučenie obsahujúce informácie o procesných nevýhodách rozhodcovského konania oproti súdnemu konaniu pre dlžníka - spotrebiteľa. Len za predpokladu preukázania splnenia aj tejto podmienky by bolo možné považovať rozhodcovskú
zmluvu za individuálne dojednanú. Nepreukázanie obsahu poučenia dlžníka - spotrebiteľa má za dôsledok vznik vyvrátiteľnej domnienky, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Nie je dôvodom pre zmenu takejto súdnej praxe účinnosť zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Príloha č. 1 k tomuto zákonu obsahuje znenie poučenia spotrebiteľa pri uzatváraní spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktoré je ešte podrobnejšie, než to požadovali súdy.
Preto aj odvolací súd považuje rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne nedohodnutú, na ktorú je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve, spôsobujúcich jej neplatnosť, avšak za predpokladu, že sa touto zmluvou založila značná nerovnováha v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa.
Pojem „značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán“, podmieňujúci záver o neprimeranosti zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), vyložil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku zo dňa 14.3.2013 C-415/11 nasledovne: „Článok 3 ods. 1 Smernice 90/13 sa má vykladať v tom zmysle, že:
- pojem „značná nerovnováha“ ku škode spotrebiteľa treba posúdiť na základe analýzy vnútroštátnych predpisov uplatňovaných v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami s cieľom posúdiť, či a prípadne v akej miere je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie, než právne postavenie zakotvené na platnom vnútroštátnom práve. Zároveň sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovania nekalých podmienok, - na účely určenia, či dôjde k nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery (dobrej viery - neoficiálny preklad), treba preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s dotknutou podmienkou po individuálnom dojednaní“.
V prejednávanej veci značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného tvorí okrem iného písomná forma, neverejnosť rozhodcovského konania, no predovšetkým neprípustnosť riadneho opravného prostriedku, ktoré znevýhodňuje toho z účastníkov, ktorý má výrazne sťaženú možnosť finančne si zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc, ktorá je v rozhodcovskom konaní s typicky písomnou formou zrejmou potrebou.
Zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) pre jej neprijateľnosť môže exekučný súd len v prípade záveru, že predmetom rozhodcovského rozsudku boli nároky uplatnené voči spotrebiteľovi a existujú konkrétne dôvody, pre ktoré je dojednanie rozhodcovskej doložky pre povinného zjavne neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Keďže v danom prípade rozhodcovská zmluva neobsahuje konkrétne poučenie dlžníka o procesných nevýhodách rozhodcovského konania, nebola splnená podmienka individuálneho dojednania tejto zmluvy. Súčasne platí, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.