Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Er/645/2010

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Debt Finance, AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom - advokátom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti povinnému Financ Variant, spol. s r.o., so sídlom Lazovná 69, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 048 291, o vymoženie pohľadávky vo výške 638,01 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Ing. Mgr. Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. EX 885/2010, takto

rozhodol:

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,26 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 638,01 Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 24.08.2009.

Poverením č. 5601 043512 zo dňa 21.04.2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Ing. Mgr. Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 885/2010.

Súd svojim uznesením č.k. -21 zo dňa 31.07.2014 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu účastníka konania na strane oprávneného a pripustil, aby na strane oprávneného vstúpil nový oprávnený a to spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance, AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 20.06.2014, súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie konania ako aj vyúčtovanie trov exekučného konania. Zároveň predložil exekučný spis EX 885/2010.

Súd z obsahu predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 885/2010, ako aj zo správy o stave exekúcie, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Povinný nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnej hnuteľnosti nachádzajúcej sa na území SR, ani žiadnych iných hnuteľných vecí. Zároveň nie je vlastníkom žiadneho bankové účtu, súdny exekútor doručoval exekučné príkazy do bánk, ktoré však realizované neboli. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to

pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií nachádzajúcich sa v exekútorskom spise mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 266,81 eur /z toho odmena 116,50 Eur + 20% DPH, t.j. 23,30 Eur, náhradu za stratu času vo výške 25,08 Eur + 20% DPH, t.j. 5,02 Eur, náhrada hotových výdavkov 84,94 Eur + DPH 20 %, t.j. 16,99 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 200 ods. 1 vety druhej Exekučného poriadku oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súd súdnemu exekútorovi po preskúmaní jeho vyúčtovania priznal odmenu súdneho exekútora vo výške 53,12 Eur, t.j. 16 úkonov po 3,32 Eur.

Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 8x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 10x doručenie exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 eura, ale pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje.

V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. -61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. -65 zo dňa 30. 03. 2012).

Súd zároveň priznal súdnemu exekútorovi náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie vo výške 9,45 Eur- poštovné tak, ako to mal za preukázané z predloženého exekučného spisu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 18,70 Eur (11 x 1,70Eur) - zaslanie exekučných príkazov, nakoľko v predloženom exekučnom spise sa nenachádzali doručenky, resp. plné obálky, ktoré by predmetnú sumu poštovného preukazovali.

Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za vrátenie poverenia, oznámenia o ukončení ex. konania, príkaz na odblokovanie všetky banky, vyúčtovanie trov exekúcie vo výške 23,35 Eur. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 24,72 Eur označené súdnym exekútorom ako "ostatné". Súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Pokiaľ exekútorovi nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd zároveň dodáva, že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici -21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -44 zo dňa 26. 05. 2010, -49 zo dňa 21. 12. 2011, -21 zo dňa 12. 02. 2013, -40 zo dňa 13. 07. 2011, -74 zo dňa 30. 03. 2012.

Súd tiež nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - archivácia vo výške 8,07 Eur. Súd má za to, že tieto trovy si súdny exekútor vyúčtoval za doposiaľ nevykonané úkony, ktoré budú vykonané až po zastavení exekúcie a ktoré nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie t.j. ide o tzv. budúce úkony. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene.

Súd zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu vo výške 25,08 Eur za 38 polhodín, uvedenú ako strata času za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu exekútorom. Súd je toho názoru, že uvedený úkon nie je úkonom exekučnej činnosti.

Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 75,26 Eur, pozostávajúcich z odmeny súdneho exekútora vo výške 53,12 Eur (16 úkonov po 3,32 Eur), náhrady hotových výdavkov vo výške 9,60 Eur (poštovné vo výške 9,45 Eur + bankový poplatok vo výške 0,15 Eur), 20% DPH, t.j. 12,54 Eur.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.