Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-97-2015.pdf
PDF · 83.61 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/97/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého U. I. nar. XX.X.D. bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice detašované pracovisko Košice II dieťaťa rodičov: U. I. nar. XX.XX.D. bývajúcej v V. W. G.. K. Č.. XX t.č. na N. Č.. X U. V. a N. I. nar. XX.XX.D. bývajúceho v V. W. G.. M. Č.. XX v konaní o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 13.3.2005 č.k. 27P 308/2013-356 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. U. z 50 € na 100 € mesačne počnúc dňom 9.12.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke. Dlžné výživné za obdobie od 9.12.2013 do 28.2.2015 v sume 735,42 € je otec povinný uhradiť matke do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Mení výrok o úprave styku otca s mal. U. v rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 2.7.2012 pod č.k. 41P 80/2012-15 tak, že otec maloletého v rozsudku v určenom čase vyzdvihne a odovzdá pred obytným domom, v ktorom býva matka s maloletým a mení čas začiatku styku na každý párny víkend v mesiaci v piatok zo 16.00 hod. na 17.00 hod. Otec je povinný nahradiť trovy štátu v sume 258,12 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Košice II. Matka je povinná nahradiť trovy štátu v sume 158,12 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Košice II.
Proti tomuto rozsudku, proti výroku o zvýšení výživného z 50 € na 100 € mesačne od 9.12.2013 do budúcna, ako aj výroku o dlžnom výživnom v sume 735,42 €, ktorý má uhradiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku podal odvolanie otec a považuje ho za nesprávny a neprimeraný jeho finančnej situácii. Vytkol konajúcemu súdu, že sa nezaoberal finančnou situáciou jeho exmanželky U. I., ktorej mzda činí 343,44 € a neprihliadol na to, že z tejto sumy má mesačné zrážky zo mzdy vo výške 50 € a výživné 70 € a exekúciu. Je pravdou, že jeho čistý priemerný mesačný príjem je 223,44 € a z tejto sumy musí platiť nájomné, stravu a takisto životné potreby jeho syna U. I., a to hygienické potreby, oblečenie, obuv, hračky, kultúrne vyžitie a pod. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nedostatočne preveril finančné pomery exmanželky, ktorá dosahuje príjem 429,89 € a popri zamestnaní bola konateľkou štyroch spoločností E. K. s.r.o. od 8.12.2012 do 9.3.2015, E. s.r.o. od 2.8.2012 do 6.3.2015, W. r..o. od 23.11.2012 do 26.2.2015, M. s.r.o. k dnešnému dňu je matka stále konateľkou tejto spoločnosti, má vedomosť o tom, že jeho exmanželka súdu uviedla, že za uvedené obdobie od spoločnosti obdržala jednorazovú výplatu v hotovosti 1.300 €, naďalej jej bol vyplácaný paušál v sume 50 € a má za to, že sumy, ktoré uvádza exmanželka za vedenie štyroch cyperských spoločností nezodpovedajú skutočnosti. Poukázal na to, že nikdy sa nebránil zvýšeniu výživného keď bol evidovaný na úradu práce, vtedy súdom určené výživné
bolo 30 € a na vlastnú žiadosť mu bolo stanovené výživné 50 €. Jeho stanovisko k zvýšeniu výživného je nemenné, bol ochotný zvýšiť výšku výživného z 50 € na 70 € mesačne.
Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Tvrdenia otca uvedené v odvolaní sú nepravdivé, pretože ani jedno zo svojich tvrdení nezdokladoval. Práve ona dokladovala počas celého konania do spisu rôzne listinné doklady, predovšetkým preukazujúce starostlivosť o maloleté deti, ako aj ich výdavky na predškolské zariadenie, krúžky, ktoré maloletý navštevuje. Uviedla, že odporca nadobudol v r. 2011 dedičským konaním pod sp.zn. D. D./D. majetok po poručiteľovi T. I. a podľa osvedčenia o dedičstve získal polovicu nehnuteľností na J. ul., nákladné motorové vozidlo Iveco a zároveň mu bola vyplatená suma 10.500 € v hotovosti, a to dedičkou jeho sestrou R. R. rod. I.. Keďže odporca majetok rozpredal, mal príjem v tomto období vyšší ako uvádzal počas rozvodu. Poukázala na to, že už v návrhu žiadala určiť výživné sumou 150 €, avšak v tom čase nemala vedomosť o príjme otca a o jeho tvrdeniach, že je evidovaný na úrade práce s podporou v nezamestnanosti mesačne 49,50 € a pristúpila na vzájomnú dohodu, aby odporca prispievať na výživu mal. U. mesačne 50 €. Poukázala na to, že odporca mnohokrát úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť a z toho dôvodu bol vydaný trestný rozkaz Okresného súdu Košice II a v r. 2012 obdržala upovedomenie o začatí exekúcie od C. H., ktorá vznikla na základe pôžičky, ktorú s odporcom vybrala v Poštovej banke ešte pred uzavretím manželstva a po zistení informácie v Poštovej banke písomne vyzvala odporcu na úhradu sumy pôžičky, ktorú on využil. V tom období poberala len rodičovský príspevok a nebolo možné, aby uhradila exekúciu. V tom čase sa jej naskytla ponuka obsadenia jej osobou do štvrtej spoločnosti na post konateľky s tým, že za ňu bola uhradená istina exekútorovi vo výške 1.154,26 € a dohoda bola medzi ňou a jej známou z Prahy, že na týchto postoch zotrvá do konca r. 2014. Z týchto firiem bola odvolávaná postupne, čo aj dokladala počas pojednávania do spisu a v poslednej firme M. s.r.o. momentálne prebieha pojednávanie. Už počas pojednávania do spisu dokladala dohodu o ukončení pracovného pomeru so zamestnávateľom O. &. T. a.s., podľa ktorej sa pracovný pomer ukončuje ku dňu 31.3.2015 a momentálne je nezamestnaná a vedená na úrade práce. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o zmene úpravy styku a povinnosti otca aj matky nahradiť trovy štátu nebolo odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania odvolacím súdom (§ 206 ods. 2 veta prvá O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a zodpovedá požiadavkám obsiahnutým v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd prvého stupňa správne a zákonne rozhodol o návrhu matky na zvýšenie výživného, výške dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia. Odvolacie námietky otca týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci preto považuje odvolací súd za neopodstatnené. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré vyžaduje, aby k zmene pôvodného rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažného charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, a teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania. Komplexným porovnaním pomerov účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 14.10.2011 č.k. 19C 100/2011-25) so súčasnými pomermi dospel odvolací súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom z dôvodu kvalifikovanej zmeny pomerov, pretože od predchádzajúceho
rozhodnutia v r. 2011 nepochybne došlo za dlhé časové obdobie k výrazným zmenám pomerov na strane maloletého, dôkazom toho je aj tá skutočnosť, že navštevuje materskú školu. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, športové, kultúrne a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej, kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, to znamená, že pokiaľ prezentované výdavky na výživu dieťaťa nevybočujú z rámca bežných potrieb iných detí v tomto veku, je možné považovať ich za všeobecne známu skutočnosť, a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd tiež povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného pre maloletého, ktorý v súčasnosti navštevuje materskú školu. Príjmové a majetkové pomery súd prvého stupňa zisťoval vyžiadaním odpisov mzdových listín rodičov. Obsahom spisu je preukázané, že súd prvého stupňa dôsledným šetrením a porovnávaním pomerov zisťoval aj zohľadňoval zmeny v majetkových pomeroch rodičov, ich uhrádzanie nákladov na bývanie, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. K odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že tieto sú totožné s jeho obranou v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec neuviedol žiadne nové okolnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu rozsahu zvýšeného výživného s prihliadnutím na nepochybnú skutočnosť, že súdom prvého stupňa výživné predstavuje denné výživné 3,33 €. Berúc do úvahy výkon osobnej starostlivosti matky v rozsahu zodpovedajúcom vekom maloletého a jej podiel na výživnom je porovnateľne vyšší s podielom otca na plnení vyživovacej povinnosti a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, pretože sa o neho osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu. Odvolacia argumentácia otca o jeho neschopnosti platiť zvýšené výživné, pretože z platu sú mu zrážané exekučné zrážky za dlžné výživné, odvolací súd na túto povinnosť neprihliadol, pretože otec si túto situáciu privodil sám a tým, že si vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil a táto okolnosť nie je právne relevantným dôvodom na zníženie výživného. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a zákonne rozhodol o návrhu po vyhodnotení všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a dlžnom výživnom ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a iba doplnil dôvody na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.