Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5P-47-2022.pdf
PDF · 91.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel vo veci starostlivosti súdu o maloletej: M. Q., Z.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka: Ž. Q., Z.. XX.XX.XXXX, K..Č.. V. Ú. C., H.: J. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. R. XXX/XX, I. A., na podnet matky o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti sestre maloletej: Ž. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. C. XX/X, I. A., takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletú M. Q., Z.. XX.X.XXXX L. Z.O. H. Q. Z. - Ž. Q. J. Q., Z.. XX.X.XXXX , B. A. C. XX/X, I. A., ktorá je p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a je o p r á v n e n á zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach, s účinnosťou od 8.6.2022.
II. Matka maloletého je p o v i n n á poskytovať na maloleté dieťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, ktoré je povinná platiť mesačne, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.
III. Dlh na zročnom od 8.6.2022 do 3.11.2022 v sume 152,-€ je matka povinná zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,-€ počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
IV. Otec maloletého je p o v i n n ý poskytovať na maloleté dieťa výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vypočítaného podľa zákona o životnom minime, platného a účinného ku dňu splatnosti výživného, ktoré je povinná platiť mesačne, a to vždy najneskôr do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda.
V. Dlh na zročnom od 8.6.2022 do 3.11.2022 v sume 152,-€ je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 10,-€ počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka, Ž. Q., Z.. XX.XX.XXXX, sestra malol., sa návrhom dňa 08.06.2022 domáhala zverenia malol. M. Q., Z..XX.XX.XXXX do jej náhradnej osobnej starostlivosti, s odôvodnením, že jej matka je
od mája 2022 vo výkone trestu v Leopoldove, pričom otec dieťaťa, s ktorým nežije spolu, sa o dieťa nezaujíma. K návrhu opomenula uviesť generálie otca dieťaťa, súd preto začal konanie uznesením dňa 06.09.2022, keď ani po výzve súdu, matka návrh v tomto smere nedoplnila.
2.Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, keď zistil nasledovný skutkový stav veci:
3.Malol. M. Q., Q. Z. J. Ž. Q. Z..XX.XX.XXXX T. J. F., Z.. XX.XX.XXXX, L. XX.XX.XXXX, ku ktorému dieťaťu bolo určené otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov.
4.Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 01.10.2018 bolo rozhodnuté o zverení malol. dieťaťa matke a otec zaviazaný naplatenie výživného v minimálnej výške.
5. Podľa výzvy na nastúpenie trestu adresované matke dieťaťa bola vyzvaná dňa 09.05.2022 , aby nastúpila na výkon trestu do Leopoldova, na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 08.11.2019, sp.zn.XT/XXX/XXXX v spojitosti s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 30.03.2022, sp.zn. XT/XXX/XXXX-XXX.
6. Podľa výpisu z evidencie výkonu trestu matka nastúpila na výkon trestu od 02.06.2022, ktorý má trvať do 05.02.2023.
7. Matka vo svojom písomnom vyjadrení sa k návrhu žiadal vyhovieť, keď plnoletá dcéra je schopná sa postarať o dieťa.
8. Otec dieťaťa sa k návrhu nevyjadril. Navrhovateľka mala doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa opakovane, bez ospravedlnenia nedostavila.
9. Zo správy zo šetrenia z výchovného prostredia dieťaťa u staršej sestry zistil, že dieťa žije v dome matky, spolu s plnoletou sestrou. Domácnosť je skromne zariadená. Dom pozostáva z piatich izieb, z ktorých dve využívajú sestry. Dom je bez sociálneho zariadenia, na osobnú hygienu využívajú vonkajšiu studňu. F.. M. navštevuje 9. ročník základnej školy V. I. A.. Jej študijné výsledky sú priemerné.. Dieťa je zdravé. Navrhovateľka pracuje ako pomocná sila v prevádzkárni G. G. B. T., s príjmom okolo 1.000,-€, z čoho zabezpečuje chod domácnosti. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu, zveriť malol. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti sestre, kde sa zachová prostredie na ktoré je dieťa zvyknuté.
10. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
11. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
12. Podľa § 215 ods.1 a 2 .Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Uvedené zákonné ustanovenia umožňujú v odôvodnených prípadoch, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, zveriť dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd . Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. (v zmysle § 45 ods. 1 až 4, 7, 8, 9 zák. o rodine v znení platnom od 01.04.2017).
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že boli dané dôvody na zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti inej dospelej osobe, blízkej, v tomto prípade sestre malol. keď matka dieťaťa je od júna 2022 vo výkone trestu. Otec dieťaťa sa o ňu nezaujíma v žiadnom smere. Dieťa týmto rozhodnutím ostáva v prostredí na ktoré je zvyknuté a navrhovateľka je osobou , ktorá má záujem na zabezpečení dieťaťa, kým matka bude vo výkone trestu. Je finančne zabezpečené. Pracuje v Bratislave s príjmom 1.000,-€ z čoho zabezpečuje potreby dieťaťa. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má len v bežných veciach.
16. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
19. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné
maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
23. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.
24. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
25. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky, ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).
26. V čase rozhodovania o úprave práv k malol. dieťaťu zamestnávateľa otca súd nevedel zistiť. Matka je vo výkone trestu, bez príjmu. Vzhľadom na pomery rodičov, súd ustálil výšku výživného v prípade matky v minimálnej zákonnej výške v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine a v prípade otca vchádzal z jeho možností a schopností stanovil minimálnu výšku výživného 30% zo životného minima pre nezaopatrené dieťa.
27. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Návrh bol podaný dňa 08.06.2022, súd rozhodol dňa 03.11.2022 Dlh na zročnom výživnom na malol. M. činí 152,-€, v prípade oboch rodičov..
29. V zmysle § 232 ods.3 Civilného sporového poriadku povolil úhradu nedoplatku na výživnom po 15 eura spolu s bežným výživným, čo znamená, že týmto spôsobom otec bude hradiť nedoplatok na výživnom spolu v celkovej sume 10 euro mesačne až do vyrovnania. Vyplatenie zaostalého výživného naraz by bolo vzhľadom na nezistený príjem otca a matky vo výkone trestu nereálne. Splátka stanovuje minimálnu výšku, v prípade možností otec môže zaplatiť dlh na zročnom výživnom aj v kratšom období a vyššími splátkami.
30. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)