Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/15/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, vykonávajúc pôsobnosť správneho súdu, sudcom JUDr. Petrom Molčanom, v právnej veci žalobcu: Z. E., nar. XX. Z. XXXX, trvale bytom R.. ul. XX, XXX XX S., občan Slovenskej republiky, právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Šramkom, so sídlom Štúrova 51, 977 01 Brezno, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júna 2021, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Na základe žiadosti žalobcu P.. Z. E., S. z XX.XX.XXXX o invalidný dôchodok, Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 18.02.2021 vydala rozhodnutie č. XXXXXXXXXXX, ktorým podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok (ďalej len „“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) uviedla, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne Banská Bystrica z 02.02.2021 žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 02.02.2001, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný.

2. V spise sa nachádza posudok z 02.02.2001, kde je uvedené, že ide o posúdenie zdravotného stavu žalobcu v neprítomnosti, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v súlade s V časti „Lekárske vyšetrenia“ sa posudok opiera o Prepúšťaciu správu - Klinika popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Bratislava 17.01. - 20.02.2020, o chirurgické vyšetrenie MUDr. X. z 08.10.2020 a z FRO vyšetrenia NsP Brezno z 03.03.2020. Ako choroba bola ustálená popálenina viacerých častí tela, uvedený najmenej raz tretí stupeň. V časti „Celkový posudok“ je uvedené, že ide o XX ročného muža s vysokoškolským vzdelaním, ktorý utrpel popáleniny II. a III. stupňa na tvári, krku, oboch rukách, predlaktiach, ramenách a stehnách v rozsahu 33% povrchu tela. Počas hospitalizácie na

špecializovanom pracovisku bol stav operačne riešený kožnými transplantátmi ľavého ramena, ľavého predlaktia a priehlavku ľavej nohy. Pooperačne došlo ku hojeniu keloidnými jazvami s čiastočným obmedzením hybnosti ľavého zápästia, ľavého členka, prstoch ruky a nohy v rozsahu: redukcia volárnej flexie ľ. záp. 25°, redukcia dorzálnej extenzie zápästia 15°, nedovieranie ukazováka do dlane na 2 cm. Hybnosť 2. až 5. prsta ľavej nohy je obmedzená, deficit plantárnej flexie ľavej nohy je 25°, deficit dorzálnej extenzie ľavej nohy je 10°. Jemná motorika končatín je plne zachovaná, rovnako ako úchopová schopnosť postihnutej ruky. Očné, nosové a krčné vyšetrenia po úraze nedokumentujú postihnutia slizníc a uvedených orgánov. Rozsah obmedzení hybnosti uvedených kĺbov nezakladá podmienky na vznik invalidity. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie považoval posudkový lekár termické ochorenie kože s výraznými prejavmi na exponovaných častiach tela s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %, kapitola XIV. - Choroby kože a podkožného väziva, položka 6. ochorenia kože a podkožného väziva spojené so žiarením, písm. b/ výrazné prejavy na exponovaných častiach tela alebo generalizované stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie. Iné ochorenia ani úrazy neboli dokladované Výrokom posudku bolo, že žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na úrovni 35%.

3. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zabezpečený odborný lekársky posudok z 22.05.2021, kde v časti „Lekárske vyšetrenie“ je uvedené, že objektívne vyšetrenie neuvedené nakoľko v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania na pojednávaní, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Ďalej sa odborný lekársky posudok oprel o rovnaké podklady ako predchádzajúci lekársky posudok, a to o Prepúšťaciu správu z hospitalizácie na Klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Bratislava, kde bol žalobca hospitalizovaný od 17.01.2020 do 20.02.2020, o chirurgické vyšetrenie MUDr. X. z 08.10.2020 a FRO vyšetrenie v NsP Brezno z 03.03.2020. Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo v súlade s kapitolou XIV. položka 6 písm. b/ stanovené Choroby kože a podkožného väziva. Ochorenia kože a podkožného väziva spojené so žiarením (chronické expozície, choroby z mechanických, termických, fyzikálnych vplyvov, choroby z radiácie) - výrazné prejavy na exponovaných častiach tela, alebo generalizované stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie. V posudkovej časti je uvedené, že ide o XX ročného účastníka konania s vysokoškolským vzdelaním, ktorý pracuje ako SZČO a ktorý utrpel 17.01.2020 úraz po výbuchu, ktorý vznikol pri práci s riedidlom a technickým benzínom pri leštení mosadzných modelov. Pri úraze utrpel popáleniny na viacerých miestach tela (popáleniny II. stupňa na 25% kože tela a III. stupňa na 8% kože tela). Po stabilizácii šokového stavu bola koža tela ošetrená dňa 21.01.2020 aplikáciou enzymatického debritementu a následne 20.02.2020 urobená nekretómia s krytím dermoepidermálnymi transplantátmi. Po kontrolnom vyšetrení 27.02.2020 boli transplantáty prehojené. Profilakticky mal podávanú antibiotickú liečbu. Následne dlhodobá rehabilitačná liečba. V apríli 2020 pri kontrolnom vyšetrení chirurgom je konštatované prihojenie transplantátov s tuhšími jazvami. Mal predpísanú kúpeľnú liečbu a návleky na horné končatiny. Naposledy kontrolovaný 08.10.2020, kedy chirurg popisuje keloidné jazvy v oblasti ramena aj predlaktia na mediálnej strane, výraznejšie vľavo. Keloidné jazvy sú na chrbte ľavej ruky s presahom medzi prstami. (2 - 3 a 3 - 4). V oblasti keloidných jaziev je popísané výrazné šupinatenie kože s potrebou premasťovania. Po zložení kompresívnych návlekov je prítomné výrazné svrbenie kože, keloidné jazvy sa zvýraznia, sú modro-fialovo sfarbené. Po uvedených popáleninách je prítomná obmedzená volárne flexia ľavého zápästia na 25°, redukcia dorzálnej extenzie zápästia 15°. Ukazovák ľavej ruky nedovrie do dlane 2 cm, flexia 3. až 5. prsta je plná, svalová sila ľavej ruky je hodnotená na III. až IV. stupeň (svalová sila 50% až 70% - svaly vykonávajú pohyb proti malému odporu a sú schopné vykonať pohyb pri odľahčení končatiny). Na dorze ľavej nohy je keloidná jazva pod mediálnym členkom a na chrbte 2. až 5. prsta s obmedzenou hybnosťou 2. až 5. prsta. Deficit plantárnej flexie ľavej nohy je 25°, deficit dorzálnej flexie 10°. Jemná motorika, ako aj úchopová schopnosť ľavej hornej končatiny je plne zachovaná. Podľa priebehu hojenia popálenín nie je dokumentovaný nepriaznivý priebeh, transplantáty kože sa dobre prihojili, rany neboli infikované a ani sa druhotne nehojili. Lokalizácia jaziev po popáleninách nie je nepriaznivá a nespôsobuje ťažkú funkčnú poruchu horných a dolných končatín. Konziliárne vyšetrenie očným lekárom a otorinolaryngológom nepotvrdilo postihnutie očí a slizníc nosa, dutiny ústnej, nebol prítomný opuch laryngu, vizualizované boli len sadze na hlasivkách a zadnej strane hltana. Stav po popáleninách kože na viacerých oblastiach tela (hlavy, krku, pleca, horných a dolných končatín) pri ľahšom funkčnom obmedzení horných aj

dolných končatín podmieňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%, čo je horná hranica percentuálneho rozpätia pri výrazných prejavoch na exponovaných častiach tela. Iné posudkovo závažné ochorenie, ktoré by podmieňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je podloženými odbornými nálezmi dokumentované. Výrok posudku bol rovnako ako v prvom posudku taký, že žalobca nebol uznaný invalidným, nakoľko miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na 35%.

4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXXXXXXXXXX zo dňa 07.06.2021 tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a žalovanej potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, obsah podaného odvolania, ako aj na platnú právnu úpravu, pričom uviedol, že ako odvolací orgán preskúmal a predloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup žalovanej bol správny, a preto bolo potrebné potvrdiť. Ďalej uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica 28.04.2021, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne a zotrval na doterajšom stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35% a vzhľadom na to, že odvolaniu nevyhovel, odstúpil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici. Posudkový lekár ústredia posúdil zdravotný stav žalobcu 22.05.2021 so záverom, ktorý zodpovedá obsahu tohto odborného lekárskeho posudku, ktorého podstatný obsah generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prevzal. Generálny riaditeľ žalovanej doplnil, že posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberala chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou a zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih, nie počet operácií, a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Zdôraznil, že zdravotný stav žalobcu v súčasnosti nepodmieňuje uznanie invalidity, nakoľko celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na úrovni 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Skutkový stav bol objektívne zistení, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom sociálneho poistenia, subjektívne ťažkosti sú dokázanými diagnózami vysvetlené. Odvolanie žalobcu, ani nová doložená zdravotná dokumentácia, neobsahuje žiadne také relevantné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať iný posudkový záver, a ktoré by odôvodňovali zmenu posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia, ktorý neuznal žalobcu invalidným. Posudkový lekár záver žalovanej považuje za správny a súhlasí s ním. Posúdenie zdravotného stavu posudkovým lekárom žalovanej prebehlo bez osobnej účasti žalobcu, a to v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID19, v záujme vzájomnej ochrany zdravia a zamedzenia možného šírenia tohto ochorenia, v súlade s Posudkový lekár žalovanej vykonal posúdenie na základe predloženej zdravotnej dokumentácie. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas odvolacieho konania. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, môže žalobca kedykoľvek požiadať o opätovné posúdenie invalidity a nároku na invalidný dôchodok. V odvolacom konaní tak žalobca podľa generálneho riaditeľa žalovanej nepreukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného posúdenia nároku na invalidný dôchodok, z ktorého dôvodu zamietnutie žiadosti bolo potrebné potvrdiť ako správne a v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré boli vo veciach sociálnych zákonov zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobcu boli dodatočne ozrejmené posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami, nálezmi, t.j. zdravotnou dokumentáciou doloženou do konania, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie.

Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body

5. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko mal za to, že napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, pretože napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné, zistenie skutkového stavu žalovanou nebolo dostačujúce a došlo k porušeniu ustanovení právnych predpisov o správnom konaní, čo malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Namietal objektivitu a správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobcu. Napriek tomu, že aj v odvolacom konaní žalovaná dala posúdiť zdravotný stav žalobcu svojim posudkovým lekárom, tento sa zaoberal výlučne pôvodným posúdením zdravotného stavu žalobcu, a ktoré osobne nevyšetril a vychádzal výlučne z údajov v zdravotnej dokumentácii žalobcu. Napadnuté rozhodnutie z tohto dôvodu považoval za arbitrárne, formálne, riadne neodôvodnené a teda aj nepreskúmateľné. Žalobca mal za to, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou, o čom svedčí doterajšia zdravotná dokumentácia, aj posledný lekársky nález z 09.08.2021, ktorý k žalobe priložil. Žalovaná sa v odôvodnení odvolávala výlučne na pripojený odborný posudok o invalidite z 02.02.2021, podľa ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 35%. Žalobca namietal závery tohto posudku a uvedený dôkaz, ktorý je súčasťou napadnutého rozhodnutia považoval za neobjektívny. Navyše okrem dátumu vyhodnotenia z neho nie je zrejmé ani to, kto a kedy posudzoval pacienta - žalobcu a teda kto ho odborne posudzoval. Nestotožnil sa ani s výrokom a dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za arbitrárne, nezákonné a nepreskúmateľné. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že zdravotný stav žalobcu mal byť opätovne posúdený posudkovým lekárom v Banskej Bystrici dňa 28.04.2021, ale znova len z dostupnej pôvodnej zdravotnej dokumentácie, pričom od okamihu úrazu (17.01.2020) do posudzovanej doby ubehol viac ako 1 rok. Ďalší posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posudzoval zdravotný stav pacienta 22.05.2021, taktiež len z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Inak povedané, posudkový lekári, ktorí posudzovali žalobcu so závažným poškodením zdravia žalobcu osobne nevideli. Navyše žalobca nemal možnosť sa oboznámiť s tak dôležitými dôkazmi, ako sú odborné znalecké posudky vyhotovené v odvolacom konaní, tieto neboli pripojené k napadnutému rozhodnutia ani inak nebol s nimi žalobca oboznámený. Žalobca si myslí, že správny orgán má zákonnú povinnosť rozhodnúť tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné, riadne odôvodnené, čo absentuje a odvolací orgán potvrdil nezákonné a nepreskúmateľné rozhodnutie, čím vlastne toleroval a udobril svojím rozhodnutím pôvodné prvostupňové nezákonné rozhodnutie žalovanej. Žalobca tiež namietal, že by jeho procesnou povinnosťou bolo špecifikovať tzv. odvolacie dôvody okrem toho, že uvedie, že sa iba odvoláva ako nesprávne konštatuje generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí. Záverom navrhol, aby sa súd oboznámil s na vec vzťahujúcim administratívnym spisom a ďalej navrhol, aby súd podľa potreby nariadil znalecké dokazovanie príslušným súdnym znalcom alebo odborný posudok súdneho znalca alebo znaleckej organizácie za účelom objektívneho zistenia zdravotného stavu žalobcu vzhľadom na objektívne zistenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou. Navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil.

Vyjadrenie žalovanej a žalovaného 6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe argumentovala obdobne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom doplnila, že podľa je poistenec povinný preukázať príslušnej organizačnej zložke žalovanej skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku atď. Teda, podľa uvedeného zákonného ustanovenia povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku je povinnosťou poistenca. Posudkový lekár sociálneho poistenia nie je povinný ani oprávnený požadovať predloženie akejkoľvek zdravotnej dokumentácie od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých je poistenec dispenzarizovaný a u ktorých absolvoval alebo má absolvovať odborné vyšetrenia, nakoľko ide o zákonom chránené informácie osobného charakteru, ktoré je oprávnená sprístupniť len chránená osoba. S poukazom na to je námietka žalobcu týkajúca sa stanovenia vyššej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedoložená zdravotnou dokumentáciou, ktorú by mali posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej k dispozícii a nie je preukázaná a medicínsky zdôvodnená. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej dospel k záveru, že z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. zaradiť ju medzi ťažšie formy tohto ochorenia a teda k záveru, že žalobca by mal byť invalidný. K dokumentácii predloženej spolu so správnou žalobou žalovaná uviedla, že žalobca bol povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, pričom lekárska správa z 09.08.2021, ktorú priložil bola vyhotovená po posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, ktoré bolo vykonané dňa

22.05.2021 a nie je v tomto kontexte teda relevantná. Posudkový lekár vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o priznaní invalidného dôchodku a odvolacieho konania. Skutkový stav bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia, a preto nebol daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Žalobca nepreukázal žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalovaná mala za to, že posudok o invalidite žalobcu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone. Záverom žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu zamietol. Žalobca v replike len zopakoval, že trvá na podanej správnej žalobe a pridržiaval sa právnych a skutkových dôvodov uvedených v žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaná pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 02.11.2022 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 10.10.2022 ( ).

8. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

9. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

10. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

11. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

12. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

13. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

14. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

15. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

16. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

17. Podľa , (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

18. Podľa organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

19. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

20. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

21. Správny súd preskúmaním veci zistil, že žalovaná prvostupňovým rozhodnutím zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, nakoľko miera poklesu bola u neho posudkovým lekárom určená na úroveň 35 %. Generálny riaditeľ žalovanej, na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom s rovnakým výsledkom, napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil.

22. Žalobca namietal objektivitu a správnosť posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi žalovanej, ktorí sa zamerali len na pôvodné posúdenie a vychádzali výlučne z údajov v zdravotnej dokumentácii žalobcu bez toho, aby žalobcu osobne videli. Mal za to, že vzhľadom na nepriaznivý zdravotný stav má žalobca pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou, o čom svedčí doterajšia zdravotná dokumentácia aj posledný nález z 09.08.2021, ktorý priložil. Namietal, že dôkaz - posudok posudkového lekára žalovanej je neobjektívny a nie je z neho zrejmé, kto a kedy pacienta posudzoval, pričom nemal možnosť sa s odbornými posudkami oboznámiť. Namietal nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť rozhodnutí oboch stupňov. Navrhol, aby správny súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom objektívneho zistenia zdravotného stavu žalobcu vzhľadom na objektívne zistenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.

23. Podľa v nadväznosti na má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálne vyjadrenie miery tohto poklesu je uvedené v Prílohe č. 4 k Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia a na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa , bolo u žalobcu opakovane stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa Prílohy č. 4 zaradené do Kapitoly XIV. Choroby kože a podkožného väziva, Položky 6 - Ochorenia kože a podkožného väziva spojené so žiarením (chronické expozície choroby z mechanických, termických fyzikálnych vplyvov, choroby z radiácie), písm. b/ - výrazné prejavy na exponovaných častiach tela alebo generalizované stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozmedzí 25 - 35 %. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo žalobcom spochybnené.

24. Námietka nepreskúmateľnosti je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je premietnutý obsah Odborného posudku posudkového lekára žalovanej o invalidite z 22.05.2020, kde posudkový lekár sociálneho poistenia popísal zdravotné postihnutie žalobcu, príčiny jeho vzniku, ťažkosti a komplikácie, ktoré z neho žalobcovi plynú, pričom neopomenul ani to, že nebolo zistené iné posudkovo závažné zdravotné postihnutie, ktoré by mohlo mať za následok použitie postupu podľa (žalobca to ani netvrdil). Žalobca s odôvodnením napadnutého a prvostupňového rozhodnutia nesúhlasil, pričom takýto nesúhlas, ktorý si nemožno zamieňať s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia, nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť, z jeho námietok nie je zrejmé, aké zákonné náležitosti napadnuté rozhodnutie nemalo, z akých dôvodov nedostatočne vysvetlilo spôsob použitia úvahy pri hodnotení dôkazov a pod. K namietanej nepreskúmateľnosti možno preto len všeobecne doplniť, že za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Nepreskúmateľnosť si tiež nemožno zamieňať s nedostatočne zisteným skutkovým stavom. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.

25. Podľa , a , je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobcu bolo pred vydaním rozhodnutia, resp. v rámci posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, predložiť konajúcemu orgánu a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy, vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o stave, zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

26. Posudkový lekár žalovanej v označenom posudku na základe lekárskych správ a náletov predložených žalobcom konštatoval, že podľa priebehu hojenia popálenín nie je dokumentovaný nepriaznivý priebeh, transplantáty kože sa dobre prihojili, rany neboli infikované a ani sa druhotne nehojili. Taktiež lokalizácia jaziev po popáleninách nie je nepriaznivá a nespôsobuje ťažkú funkčnú poruchu horných a dolných končatín. Takéto hodnotenie zodpovedá pravidlám v zmysle Všeobecného posudkového hľadiska ku Kapitole XIV. Choroby kože a podkožného väziva Prílohy č. 4 k , podľa ktorého miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa lokalizácie procesu, vplyvu na celkový stav organizmu, prítomnosť sprievodných príznakov, pohotovosti na recidívy, prípadne na prechod do chronicity, prihliada sa na sprievodné orgánové alebo systémové zmeny, infekčné komplikácie, vplyv na obmedzenie pohybu a pod. Podľa Prílohy č. 4 k , Kapitoly XIV. Choroby kože a podkožného väziva, Položky 6 - Ochorenia kože a podkožného väziva spojené so žiarením (chronické expozície choroby z mechanických, termických fyzikálnych vplyvov, choroby z radiácie), písm. b/ - výrazné prejavy na exponovaných častiach tela alebo generalizované stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v intervale 25 - 35 %.

27. Žalobcovi bola stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na maximálnej možnej hranici stanovenej zákonom na úrovni 35 %, pričom bol dostatočne zistený skutkový stav preukazujúci splnenie zákonných požiadaviek na stanovenie práve tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Žalobca na osvedčenie závažnejšieho stupňa ostatných zdravotných postihnutí nepredložil relevantný dôkaz. Iné zdravotné postihnutie ani netvrdil, len so záverom posudkových lekárov nesúhlasil. Argumentácia žalobcu tak spočívala len vo všeobecnom nesúhlase s posúdením veci žalovanou, ktorý na záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nestačí. Z posudkového záveru preukázateľne plynie, že u žalobcu nejde o generalizované prejavy alebo formy s nepriaznivým priebehom a nepriaznivou lokalizáciou, resp. o formy s nepriaznivým priebehom (napr. nekrotické zmeny), iba

preukázaním ktorých by sa žalobca mohol domáhať iného rozhodujúceho zdravotného postihnutia s vyššou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Pretože žalobca v administratívnom konaní pred žalovanou nič také netvrdil a nepreukázal, neboli splnené požiadavky pre stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu podľa Prílohy č. 4 k , Kapitoly XIV., Položky 6 písm. c/ alebo d/, kde by bolo možné vychádzať z miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v intervale 40 - 60 %, resp. 70 %. Splnenie týchto predpokladov správnemu súdu nevyplýva z obsahu administratívneho spisu, ani z odborných posudkov posudkových lekárov žalovanej o invalidite žalobcu.

28. Podľa je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach, t.zn. na lekárske správy vydané potom, čo žalobcov zdravotný stav bol posúdený posudkovými lekármi žalovanej, nie je možné prihliadať. Žalobca v správnej žalobe poukázal na posledný lekársky nález z 09.08.2021, pričom naposledy bol posudkovým lekárom posúdení jeho zdravotný stav dňa 22.05.2021 a napadnuté rozhodnutie bolo na jeho podklade vydané dňa 07.06.2021. Vzhľadom na uvedené, nebol dôvod sa osobitne zaoberať uvedeným dôkazom a na jeho základe hodnotiť dostatočnosť alebo správnosť zisteného skutkového stavu žalovanou, nakoľko nebol súčasťou skutkového stavu zisteného pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov.

29. Sporné bolo ďalej namietané neuplatnenie postupu zahŕňajúceho osobné vyšetrenie žalobcu posudkovými lekármi žalovanej. Lekárska posudková činnosť v zmysle predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak zásadným podkladom rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v súlade s o sociálnom poistení na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne majú následne povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. Napadnuté a boli vydané na podklade odborných lekárskych posudkov posudkových lekárov žalovanej z 02.02.2021 a z 22.05.2021, so závermi ktorých sú v súlade. V úvode týchto odborných posudkov je s odkazom na platnú právnu úpravu vysvetlené, z akých dôvodov bolo v danom období vykonávané posudzovanie zdravotného stavu poistencov výlučne bez ich prítomnosti.

30. Podľa ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

31. Podľa (s účinnosťou od 04.04.2020) na základe ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

32. Podľa o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu na účely tohto zákona sa rozumie krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/387/20160101.html> na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav,2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> núdzový stav3) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> alebo mimoriadnu situáciu,4) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html>

33. Podľa , o civilnej ochrane obyvateľstva

(1) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. (2) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa1b) alebo teroristický útok.

34. Podľa o civilnej ochrane obyvateľstva vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v , ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.

35. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 bol A. schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky; B. podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 12. marca 2020 od 06:00 hod. bola vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky.

36. Núdzový stav vyhlásený od dňa 16. marca 2020 (uznesenie vlády SR č. 114 zo dňa 15.03.2020, publikované v Zbierke ) bol ukončený uplynutím 13. júna 2020 uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10. júna 2020 (zverejneným v Zbierke ). Súčasne bolo pod bodom „D“ skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu.

37. Núdzový stav vyhlásený od dňa 1. októbra 2020 (uznesenie vlády SR č. 587 zo dňa 30.09.2020, publikované v Zbierke ) bol ukončený uplynutím 14. mája 2021 (uznesenie vlády SR č. 260 zo dňa 14.05.2021, publikované v Zbierke ). V časti D.1. tohto uznesenia je uvedené, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu.

38. Pokiaľ z označených uznesení Vlády Slovenskej republiky vyplýva, že vo forme mimoriadnej situácie trvala ku dňu 02.02.2021 ako aj ku dňu 22.05.2021, kedy boli spracované posudky o invalidite žalobcu posudkovým lekármi žalovanej v jeho neprítomnosti, povinná osobná účasť žalobcu v zmysle ust. (časť vety za bodkočiarkou) sa v súlade s cit. zákona neuplatňovala. Žalobca sa jej v konaní pred žalovanou ani nedomáhal, takže osobná účasť žalobcu na posudkovej činnosti bola na zvážení posudkového lekára, ktorý nepovažoval za potrebné jeho osobnú účasť. Posudkoví lekári tak, so zohľadnením trvajúcej mimoriadnej situácie v dôsledku pandémie Covid 19 (čo uviedli v prvom odseku posudkov), postupovali zákonom predpokladaným spôsobom, uplatnením ktorého postupu teda zákon porušený nebol. Nebola preto dôvodná ani táto žalobná námietka.

39. Posudkoví lekári mali k dispozícii všetky potrebné dôkazy (odborné lekárske nálezy) k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu na účel invalidity aj bez jeho prítomnosti. To vyplýva z ust. podľa ktorého sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.

40. Posudkoví lekári sociálneho poistenia tak postupom súladným so zákonom opakovane dospeli k rovnakému záveru, že u žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie podľa Prílohy č. 4 zaradené do Kapitoly XIV. Choroby kože a podkožného väziva, Položky 6 - Ochorenia kože a podkožného väziva spojené so žiarením (chronické expozície choroby z mechanických, termických fyzikálnych vplyvov, choroby z radiácie), písm. b/ - výrazné prejavy na exponovaných častiach tela alebo generalizované stabilizované formy, zriedkavé exacerbácie s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35 %, bez iných zdravotných postihnutí. Pre uplatnenie postupu spočívajúceho v priznaní invalidného dôchodku žalobcovi bolo v konaní pred orgánmi

sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ) kľúčové preukázať vyššiu závažnosť zdravotného postihnutia, než bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia opakovane zistená. Preukázanie takej závažnosti svojho zdravotného postihnutia, prípadne existenciu, iných závažných zdravotných postihnutí, žalobca ani v odvolacom konaní nedosiahol. Jeho nesúhlas s výslednou percentuálne vyjadrenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti nijako nepreukazuje, že jeho zdravotný stav bol posúdený žalovanou nedostatočne alebo nesprávne. Tomu zodpovedajúci výslovný záver z obsahu lekárskych správ a odborných posudkov zhromaždených v spise nevyplýva. Posudkoví lekári sa dostatočne zaoberali aj pridruženými ochoreniami, ktoré pre uplatnenie postupu podľa a nenašli.

41. Na posúdenie, či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobcu malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu závažnosti zdravotného postihnutia žalobcu zásadný vplyv v jeho neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol správnemu súdu bez pochybností zrejmý. Na základe všeobecne formulovanej námietky žalobcu (uplatnenej len formou nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu žalovanou a posudkovými lekármi) nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia.

42. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

43. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok, o čom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaná). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny súd skúmal len to, či sú závery generálneho riaditeľa žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa.

44. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie dokazovanie znaleckým posudkom, správny súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „V správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených správnou žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.“ Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Zmyslom správneho súdnictva nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Limitom súdneho prieskumu je

v správnom súdnictve zákonnosť, teda súlad napadnutého rozhodnutia s platným právnym poriadkom. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či rozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Nebol preto dôvod vykonať v danom prípade dokazovanie, pretože správny súd by nariadením znaleckého dokazovania sám zisťoval skutkový stav veci, pričom jeho úlohou je len preskúmať, či procesný postup žalovaného bol v súlade so zákonom.

45. Podľa (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia. (3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť. (5) Ak <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. (8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom87) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/> a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (9) Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.

46. Pokiaľ zo zákona vyplýva, že odborný posudok o invalidite je zverený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ktorí na jeho vydanie disponujú príslušnou odbornou spôsobilosťou, nie je dôvod na to, aby správny súd nariadil jeho vypracovanie inou osobou - znalcom. Odborný lekársky posudok o invalidite spracovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia je zákonom pomenovaným základným skutkovým podkladom pre rozhodnutie žalovanej o invalidite príslušného účastníka konania. Niet preto dôvodu, aby sa nahrádzal posudkom inej, hoci aj odborne spôsobilej osoby, napríklad znalcom v príslušnom odbore. Žalobca (okrem absencie osobnej prítomnosti žalobcu) nepreukázal ani netvrdil, akými nedostatkami, vyžadujúcimi si ich revidovanie, trpia zabezpečené odborné posudky posudkových lekárov žalovanej. Odborné posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia o invalidite by mohli byť relevantne spochybnené len konkrétnymi tvrdeniami žalobcu preukazujúcimi ich nesúlad s ich podkladmi, rozpor s overiteľnými medicínskymi vedeckými poznatkami alebo ich vydaním neoprávnenou osobou (inou ako posudkový lekár). Vzhľadom na to, že takéto námietky žalobcu neboli, nebol dôvod nerešpektovať odborné posudky posudkových lekárov žalovanej vypracované v súlade so zákonom.

47. Žalobca bez bližšieho odôvodnenia namietal, že dôkaz - posudok posudkového lekára žalovanej je neobjektívny, nie je z neho zrejmé, kto a kedy pacienta posudzoval a nemal možnosť sa s odbornými posudkami oboznámiť. Žalobca neuviedol, aké zákonné ustanovenie mala žalovaná uplatneným postupom porušiť, ani to, aký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia má takýto postup. Táto námietka by mala svoju relevanciu napríklad vtedy, ak by žalobca odôvodnene a podložene tvrdil, že odborný posudok bol vyhotovený neoprávnenou osobou, teda osobou odlišnou od posudkového lekára sociálneho poistenia, čo neurobil. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Žalobca však v administratívnom konaní ustanovenie znalca nenavrhoval ani v správnej žalobe netvrdil žiadne konkrétne dôvody osvedčujúce nevyhnutnú potrebu znaleckého posudku na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie. Vzhľadom na predchádzajúce body tohto rozsudku, ani správny súd také dôvody nenašiel.

48. Podľa na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa

nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. To znamená, že žalovaná nemala povinnosť v konaní uplatniť postup v súlade s ust. § 33 ods. 2 (§ 3 ods. 2) Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Vzhľadom na to, že takúto procesnú povinnosť žalovanej nestanovuje, jej postupom, ktorý nezahŕňal oboznámenie žalobcu s odbornými posudkami o invalidite pred vydaním rozhodnutia, zákon porušený nebol.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na zamietol.

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.