Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-3078-2014.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/3078/2014
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: HARTMANN - RICO spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 31 351 361, proti povinnému: DANES s.r.o., so sídlom Alžbetina 51, 040 01 Košice, IČO: 46 624 031, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 383,39 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Katarínou Szabóovou, Exekútorský úrad Nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, 929 01 Dunajská Streda, pod sp. zn. EX 196/14, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,69 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 383,39 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Rob/36/2014-15 zo dňa 28. 02. 2014.
Poverením č. 5601 132528 zo dňa 08. 10. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho Mgr. Katarínu Szabóovú, Exekútorský úrad Nám. Á. Vámbéryho 5249/13B, 929 01 Dunajská Streda, ktorý ju vedie pod sp. zn. 196/14.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 20. 08. 2015 návrh na zastavenie exekúcie dňa 05. 08. 2015, z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a na výzvu súdu predložil exekučný spis EX 196/2014.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zo súdneho spisu 2Er/3078/2014 a z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 196/2014 mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zaslal príkaz na začatie exekúcie a následne exekučný príkaz do jednotlivých bánk, no do dnešného dňa neeviduje žiadne poukázané finančné prostriedky z bankových účtov. Majetok ďalej zisťoval vyhľadávaním prostredníctvom internetovej stránky Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, kde zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území SR a tiež lustráciou v evidencii motorových vozidiel, kde zistil, že povinný nie je vlastníkom ani
držiteľom žiadneho motorového vozidla. Súdny exekútor zaslal oprávnenému správu o stave konania. Oprávnený dňa 05. 08. 2015 zaslal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Súd vzhľadom na uvedené a súhlas oprávneného so zastavením exekúcie exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, t.j. je nemajetný a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 275,16 Eur, z toho odmena 149,40 Eur, náhrada hotových výdavkov 79,90 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 45,86 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za 19 x vypracovanie (doručenie) príkazu na začatie exekúcie a 19 x vypracovanie (doručenie) exekučného príkazu. Ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje jednotlivé úkony podľa písm. a/ až f/ odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm.
g/ až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b/ až f/ patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012). Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani úkon "vypracovanie Návrhu na zastavenie exekúcie" 3,32 Eur. Súd poukazuje na to, že § 15 ods. 1 vyhlášky taxatívne vymenúvava úkony exekučnej činnosti, za ktoré súdnemu exekútorovi patrí odmena a vyššie menovaný úkon tam nepatrí. Na základe vyššie uvedeného súdnemu exekútorovi patrí odmena vo výške 19,92 Eur za 6 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 Eur, konkrétne za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného, doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie exekučného príkazu. Súd s prihliadnutím na § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške najmenej 33,19 Eur.
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky - poštovné výške 79,90 Eur. Súd mu však priznal hotové výdavky - poštovné len vo výške 19,05 Eur. Súd úvodom uvádza, že pokiaľ súdny exekútor zasiela v jednej obálke spolu viacero listín, patrí mu v tomto konaní len alikvotná časť uhradeného poštovného. Na základe toho súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na tunajší súd vo výške 1,70 Eur, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnený + povinný 2 x 1,70 Eur, exekučného príkazu oprávnený + povinný 2 x 1,70 Eur, príkazu na začatie exekúcie 20 bankám len vo výške 4,20 Eur (20 x 0,21 Eur, t.j. 8 spolu doručovaných listín), exekučného príkazu 20 bankám len vo výške 3,40 Eur (20 x 0,17 Eur, t.j. 10 spolu doručovaných listín), za doručenie žiadosti o súčinnosť - konateľ 0,45 Eur, oznámenie stavu konania - oprávnený 0,45 Eur a za doručenie návrhu na zastavenie exekúcie na tunajší súd spolu s exekučným spisom 2,05 Eur.
Na základe vyššie uvedeného súd priznáva súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,69 Eur, z toho odmena 33,19 Eur, hotové výdavky - poštovné 19,05 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 10,45 Eur.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP) V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.