Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-43-2015.pdf
PDF · 73.27 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/43/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu O2 Slovakia, s.r.o., Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 35 848 863, proti žalovanému A. V., trvale bytom O.Í. XX, t.č. G. J., H., D. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 626,18 € s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu 7C/75/2012-50 z 11.6.2014 Okresného súdu Košice - okolie
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.
Vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi a tiež o tom, že žalobca a vedľajší účastník na strane žalovaného nemajú právo na náhradu trov konania.
Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy 626,18 € s prísl. titulom neuhradenej ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty, pričom vzal do úvahy, že žalovaný sa chcel dohodnúť na uhradení žalovanej sumy v splátkach po 20 € mesačne. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného dňa 25.4.2012 a požiadal o doručenie žaloby s prílohami, keď k meritu veci sa nevyjadril. Uviedol ďalej, že pred prvým pojednávaním žalobca vzal podanú žalobu dňa 16.5.2014 späť, a preto konanie v súlade s § 96 O.s.p. zastavil. Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a o vrátení zaplateného súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3,4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb..
Uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania napadol včas podaným odvolaním vedľajší účastník, navrhol ho zmeniť a priznať uplatnenú náhradu trov konania v celej výške, a to vrátane trov odvolacieho konania. Do pozornosti súdu dal najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. vydanie 2012, autorov Štefček/Ficová a kolektív a z neho predovšetkým komentár týkajúci sa § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.. Citoval ďalej z nálezu Ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 463/2012 z 12.12.2012 a poukázal aj na vybrané rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/93/2012.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je vecne správne, preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Vedľajší účastník na strane žalovaného podal odvolanie len proti výroku o trovách konania, a tak právoplatnosť ďalších výrokov odvolaním nebola dotknutá (§ 206 ods. 3 O.s.p.), preto ani nebola predmetom preskúmania odvolacím súdom. Z obsahu spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 7C/75/2012 vyplýva, že dňa 5.3.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba žalobcu o zaplatenie sumy 626,18 € s prísl.. Podaním doručeným Okresnému súdu Košice - okolie dňa 25.4.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O.s.p. s tým, že vedľajší účastník predložil plnomocenstvo právneho zástupcu a požiadal o doručenie žaloby a jej príloh a tiež navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov tohto konania. Uznesením 7C/75/2012-39 z 5.11.2012 súd prvého stupňa pripustil vstup Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Podaním z 9.6.2014 žalovaný prejavil vôľu dohodnúť sa so žalobcom na splátkovom kalendári, v rámci ktorého by vymáhanú pohľadávku uhradil v splátkach po 20 € mesačne. Žalobca podaním zo 16.5.2014 bez uvedenia dôvodu zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal o zastavenie konania.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ak zastavuje súd konanie z dôvodu späťvzatia žaloby, zapodieva sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Zavinenie toho, že konanie muselo byť zastavené môže napríklad spočívať aj v tom, že účastník (žalobca) vzal žalobu (návrh na začatie konania) späť. Zavinenie je tak treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku).
Tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane) náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu 10a. (v odkaze pod čiarou je aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - § 93 ods. 2 O.s.p.).
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.).
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 O.s.p.).
Postavenie vedľajšieho účastníka je charakterizované rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako účastníka, na strane ktorého sa pripojil alebo na strane ktorého vystupuje. Jeho postavenie je odlišné tým, že i keď koná vlastným menom, jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis.
Vzhľadom na to, že vedľajší účastník „vystupoval“ na strane žalovaného a k zastaveniu konania došlo z dôvodu zavinenia žalobcu, lebo vzal späť žalobu bez uvedenia dôvodu, bol by žalobca povinný uhradiť trovy konania žalovaného a pretože vedľajší účastník zdieľa osud účastníka, na strane ktorého vystupuje, mal by vedľajší účastník tiež právo na náhradu trov konania. Odvolací súd skúmal, či trovy vyčíslené a uplatnené vedľajším účastníkom sú účelné.
Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.
V tomto konaní nemožno považovať trovy „vynaložené“ vedľajším účastníkom, presnejšie vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom žalovaného, resp. vedľajšieho účastníka k predmetu konania.
V súdenom prípade v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania nedošlo k vysloveniu procesného postoja žalovaného ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc možno vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky. V podstate to znamená, že trovy právneho zastúpenia treba považovať za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok. Aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.
Úvaha vedľajšieho účastníka, že jeho vstup do konania spôsobil späťvzatie žaloby nie je ničím podložená a chýba očividná príčinná súvislosť medzi jeho vstupom do konania a procesným úkonom žalobcu. Je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, ktorý považoval uplatnené trovy vedľajšieho účastníka za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. Aj odvolací súd má za to, že vstup vedľajšieho účastníka do konania, sám o sebe bez ďalšieho neodôvodňuje priznanie náhrady trov konania, a to s poukazom aj na tú skutočnosť, že vedľajší účastník pri oznámení vstupu do konania zároveň žiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh. Bez znalosti vedľajšieho účastníka o konkrétnej veci a jej skutkových okolnostiach ťažko možno hovoriť o prevzatí a príprave právneho zastúpenia. Preto aj plnomocenstvo, udelené združením advokátovi je iba všeobecným, bez konkretizácie prejednávanej veci.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Súčasne je potrebné uviesť, že odvolací súd nespochybňuje oprávnenie vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania (za predpokladu, že sú účelne vynaložené § 149 ods. 1 O.s.p.), ani oprávnenie dať sa zastupovať v spore advokátom. O náhrade trov vedľajšieho účastníka totiž odvolací súd rozhoduje na základe tých istých východísk a predpokladov ako o náhrade trov účastníkov konania.
V odvolacom konaní vedľajší účastník nemal úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov ( § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.