Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cb-14-2015.pdf
PDF · 89.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6Cb/14/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v obchodno-právnej veci navrhovateľa Ščury Invest, s.r.o., Mierová č. 1725, Čadca IČO: 35 428 515, právne zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, Mierová č. 1725, Čadca, proti odporcovi Mestský podnik služieb Čadca, Podzávoz č. 284 Čadca, IČO: 00 183 326, zast. štatutárnym orgánom Ing. Petrom Larišom, za účasti vedľajšieho účastníka Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, Štefanovičova č. 4, Bratislava 1, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 163,06 Eur s prísl.
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 163,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 163,06 Eur od 15.4.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý hradiť trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 66,48 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ladislava Ščuryho, Mierová č. 1725, Čadca, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, na účet vedený vo VÚB, a. s., pobočka Čadca, číslo: 3174878351/0200.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 25.5.2015 proti odporcovi žalobný návrh, ktorým žiadal žalovaného žalobcovi zaplatiť istinu 163,06 Eur s úrokom z omeškania, ktorý v rozsudočnom návrhu špecifikoval tak, že výška úroku je 5,15 % ročne z istiny 163,06 Eur od 15.4.2015 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal odporcu na úhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tak, že vedľajší účastník odporcu je obchodná spoločnosť podnikajúca v poisťovacích službách pod obchodným menom Kooperativa poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, ktorá ako vedľajší účastník na strane odporcu zodpovedá za škodu, ktorá vznikla pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 24.9.2014 o 15:30 hod. na V. W. I. Č.. Medzi motorovým vozidlom VW Golf s ev. č. CA XXX G., ktoré motorové vozidlo patrí navrhovateľovi a pracovným strojom zn. Bobcat A300, pri ktorom v správe o dopravnej nehode nie je uvedené evidenčné číslo patriace Mestskému podniku služieb Čadca so sídlom Podzávoz č. 284, 022 01 Čadca. Popis dopravnej nehody podľa správy o nehode je taký, že vozidlo VW Golf a pracovný stroj Bobcat A300 vychádzalo z parkoviska súkromného pozemku z poľnej cesty a osobné motorové vozidlo VW Golf prechádzalo po ceste. Pracovný stroj Bobcat A300 si nevšimol na ceste motorové vozidlo a vrazil do ľavého boku vozidla VW Golf. Podľa správy o nehode vozidlo nemalo viditeľné poškodenie, avšak vozidlo druhé VW Golf malo viditeľné poškodenie na ľavých predných a zadných dverách. Ako dôkaz predložil správu o nehode zo dňa 24.9.2014. Dňa 29.9.2014 bola vykonaná obhliadka poškodeného motorového vozidla VW Golf špecializovaným technikom X. Q.Č. a na požiadanie majiteľa nepoškodeného vozidla Mestského podniku služieb Čadca. Po vykonanej obhliadke technik vyhotovil zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla, v ktorom uvádza v časti poznámky, že náklady na opravu poškodeného vozidla odhaduje na vysoké a odporúča kontaktovať poisťovňu a dohodnúť postup likvidácie.
Dňa 22.12.2014 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 17.12.2014, v ktorom žalovaná spoločnosť oznámila, že 16.12.2014 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a v prílohe listu bol predložený výpočet výšky plnenia zo dňa 17.12.2014, v ktorom vypočítali poistné plnenie na sumu 317,47 Eur. Likvidátor k osobitostiam likvidácie uviedol, že ide o zodpovednosť za škodu v zmysle §-u 420a OZ a poistné plnenie, poukazujú v zmysle §-u 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe predložených dokladov na účet spoločnosti navrhovateľa v sume 317,47 Eur. Ako dôkaz slúži oznámenie o poistnom plnení zo 17.12.2014. Potom ako vedľajší účastník zlikvidoval poistnú udalosť, aj žalovaný zaplatil dňa 30.12.2014 na účet navrhovateľa sumu 317,47 Eur. Žalovaný touto úhradou v podstate uznal čo do výšky 634,94 Eur spôsobenú škodu. Následne nato navrhovateľ 12.1.2015 zaslal žalovanej strane sťažnosť proti poistnému plneniu. Následne potom prebiehala korešpondencia medzi žalobcom, žalovaným a vedľajším účastníkom. Napokon na výzvu žalobcu dňa 7.4.2015 žalobca dostal vyrozumenie zo dňa 30.3.2015, v ktorom žalovaná uviedla, že v poistnej udalosti postupovala v zmysle platne uzatvorenej poistnej zmluvy, ktorú má Mestský podnik služieb Čadca s ňou uzatvorenú a na základe zdokumentovania rozsahu poškodenia nákladov na opravu a posúdenia rentability vozidla vypočítaných technikom Slovexperty žalovaná vyhlásila, že škodu na vozidle poškodeného považuje za totálnu škodu, neekonomickú opravu, s čím žalobca nesúhlasí, pretože opravu poškodeného vozidla rozhodne nepovažujú za nerentabilnú, pretože vozidlo už bolo opravené a cena za opravu predstavuje 798,- Eur, je rentabilná a vo vzťahu k výške všeobecnej hodnoty motorového vozidla vyčíslenej vo výške 1.717,47 Eur. Na trhu je kúpna cena obdobného motorového vozidla podľa tvrdenia žalobcu od 2.700,- do 3.500,- Eur, preto žiada, aby žalovaná strana zaplatila žalobcovi sumu 163,06 Eur s úrokom z omeškania, pretože nielenže nevráti sumu, na ktorú je vyzvaná zo strany žalovaného, ale celková suma plnenia zo strany žalovaného a vedľajšieho účastníka nie je v rozsahu, v akom skutočná škoda na motorovom vozidle vznikla podľa dokladov o jeho oprave. Žiada preto, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 163,06 Eur.
Podľa §-u 420a OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená: a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu alebo vecou použitou pri činnosti, b) fyzikálnymi chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie, c) oprávnený vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti a podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Súd na základe listinných dôkazov, ktoré boli predložené žalobcom k žalobnému návrhu, kvalifikoval spor ako drobný spor v zmysle §-u 115a ods. 1 a 2 O.s.p., §-u 200ea ods. 1 O.s.p. a podľa §-u 156 ods. 3 O.s.p. nariadil na základe listinných dôkazov verejné vyhlásenie rozsudku, ktorý termín vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli Okresného súdu v Čadci. Súd rozhodol tak, že zaviazal odporcu navrhovateľovi zaplatiť žalovanú istinu vo výške 163,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo žalovanej sumy 163,06 Eur od 15.4.2015 do zaplatenia. Súd na základe korešpondencie medzi účastníkmi a listinnými dôkazmi mal preukázané, že žalovaný nepopieral, že zapríčinil škodu na motorovom vozidle žalobcu. Ustanovenie §-u 420a OZ zákonodarca zaradil do prvého oddielu, hoci sa podstatným spôsobom líši od všeobecnej zodpovednosti podľa §-u 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť upravená v ustanovení §-u 420a OZ je často porovnávaná so zodpovednosťou za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou podľa §-u 432 OZ, ktorá je typickou objektívnou zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez zreteľa na zavinenie. Porovnávanie právnej úpravy ustanovenia §-u 420a a §-u 432 OZ naznačuje tomu, že vznik zodpovednosti podľa týchto ustanovení je v podstate totožný, pričom liberačné dôvody pri zvlášť nebezpečnej prevádzke (§ 432 OZ) sú viazané na ustanovenie §-u 428 OZ a sú v podstate „miernejšie“ ako liberačné dôvody v ustanovení §-u 420a OZ pri zodpovednosti za škodu spôsobenú „obyčajnou“ prevádzkovou činnosťou.
Zodpovednosť podľa §-u 420a OZ je svojou povahou objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej sa podľa tohto §-u nevyžaduje protiprávnosť konania. Pre vznik zodpovednosti stačí kumulatívne naplnenie predpokladov a to vznik škody, to, že škoda bola spôsobená prevádzkovou činnosťou a je daná príčinná súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou.
Teda ako je konštatované, zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia (§ 420a OZ) je zodpovednosťou objektívnou bez zreteľa na zavinenie. Pre jej vznik sa vyžaduje len existencia škody a príčinná súvislosť škody z prevádzkovou činnosťou.
Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vznik škody a príčinnú súvislosť uvedených vplyvom na vznik škody zaťažuje poškodeného. Zákon umožňuje zbaviť sa tejto zodpovednosti iba vtedy, ak škodca preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného. Tieto skutočnosti žalovaný nepreukázal.
Samotný príčinný vzťah medzi žalovaným a vedľajším účastníkom nie je z pohľadu poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným a vedľajším účastníkom právne dôležité pre posúdenie výšky škody, tak ako ju vedľajší účastník z titulu poistenia vyčíslil. V súdenom prípade je právne dôležité vyčíslenie škody, ktoré bolo objektívne posudzované v zmysle ustanovenia §-u 443 Občianskeho zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu, podľa ktorej sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase poškodenia, ktorú cenu v čase poškodenia treba rozumieť cenu potrebnú na uvedenie veci do pôvodného stavu a nie cenu veci ako takej alebo cenu, za ktorú by poškodený vec nadobudol. Obdobne je treba postupovať v prípade, ak je síce uvedenie do pôvodného stavu možné, ale takéto uvedenie do pôvodného stavu sa javí ako neúčelné vzhľadom na stav poškodenia. V takom prípade je treba zohľadniť prípadný možný výnos z poškodenej veci, napr. využitím nepoškodených súčiastok, odovzdaním do zberu a podobne. Právna úprava neumožňuje zobrať do úvahy tzv. subjektívnu hodnotu veci vyjadrujúcu osobný vzťah k poškodenej veci a ustanovenie §-u 443 OZ vyjadruje zásadu určenia ceny v čase poškodenia veci, pretože ustanovenie §-u 443 OZ nevylučuje určiť cenu aj k inému časovému okamihu ako v okamihu poškodenia veci, najmä v záujme dosiahnutia spravodlivého vysporiadania v prípadoch, kedy došlo k významným zmenám cenových relácií v čase od vzniku škody do jej odškodnenia a podobne. Viď stanovisko Najvyššieho súdu 2Obdo/48/2012, v ktorom je zaujatý právny názor, že v konečnom dôsledku poškodenie vozidla dopravnou nehodou a následne vykonaná oprava s použitím nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje. Správanie sa poškodeného ho viedlo k tomu, aby obnovil stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou a k vynaloženiu nákladov na vykonanú opravu bol žalobca donútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný ani vedľajší účastník na strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t. j. že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere (nikoho nepoškodzovať). Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných je taký postup, aby sa poškodenému, t. j. žalobcovi jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle §-u 46 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. VI, ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Súd preto rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi uhradenou výškou škody a nákladmi, ktoré skutočne boli vynaložené na uvedenie vozidla do stavu pred zavineným konaním žalovaného, teda sumu 163,06 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný si riadne a včas dlh nesplnil, je v omeškaní a v zmysle §-u 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. z. v aktuálnom znení, ktoré podľa §-u 3 výšku úrokov z omeškania stanovuje o 5 %-tuálnych bodov vyššiu, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba v čase plnenia, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaného, bola 0,15 % ročne, teda zvýšená o 5 %-tuálnych bodov predstavuje 5,15 % ročne zo sumy 163,06 Eur a od 15.4.2015 je odporca v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 163,06 Eur od 15.4.2015 do zaplatenia.
Žalobca bol v konaní plne úspešný a preto súd v zmysle §-u 142 ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré súd vyčíslené jednak zaplateným súdnym poplatkom z návrhu vo výške 16,50 Eur a ďalej trovy konania, ktoré sú vyčíslené v zmysle Vyhl. č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa §-u 10 ods. 1 citovaného zákona odmena za jeden úkon právnej služby z hodnoty predmetu sporu predstavuje 16,60 Eur. Právny zástupca vo veci vykonal dva úkony právnej pomoci, príprava a prevzatie zastúpenia a podanie návrhu na súd, teda 2 x 16,60 Eur = 33,20 Eur. V zmysle §-u 11 ods. 1 citovanej vyhlášky prináleží ku každému úkonu režijný paušál vo výške 1/100-iny výpočtového základu v zmysle §-u 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, t. j. 8,39 Eur z výpočtového základu 839,- Eur, 2x režijný paušál po 8,39 Eur= 16,78 Eur, spolu predstavuje odmena za právne zastúpenie 49,98 Eur a spolu so zaplateným súdnym poplatkom 16,50 Eur trovy konania predstavujú 66,48 Eur, ktorú sumu súd zaviazal zaplatiť odporcu na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo VÚB, a. s., pobočka Čadca, číslo účtu: 3174878351/0200, do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).