Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Er-249-2013.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/249/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika v zastúpení Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 01 Banská Bystrica, IČO 00 166 375 proti povinnému SENIOR ĽUBIETOVÁ so sídlom Ľubietová 448, 976 55 Ľubietová, o vymoženie pohľadávky vo výške 700,- Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou, Exekútorský úrad so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, sp. zn. EX 2/2013, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,11 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 700,- Eur s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Inšpektorátu práce, Partizánska cesta 98, Banská Bystrica, č.k. 107/12-1.0/pok/r. zo dňa 14.08.2012.
Poverením č. 5601 078993 * zo dňa 31.01.2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú, Exekútorský úrad so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 2/2013.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 25.08.2015, súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie na základe oznámenia povinného z dôvodu nemajetnosti povinného. K podaniu pripojil vyúčtovanie trov exekúcie, ako aj exekučný spis EX 2/2013.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd na základe návrhu oprávneného exekúciu zastavil, vzhľadom na to, že podanie návrhu na zastavenie exekúcie oprávneným je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie, bez ohľadu na to z akých dôvodov oprávnený zastavenie exekúcie navrhne. Súd v takom prípade už existenciu iných dôvodov na zastavenie exekúcie neskúma, nakoľko vedenie exekúcie je plne v dispozícii oprávneného.
Súd zároveň z obsahu predloženého exekútorského spisu sp. zn. EX 2/2013, ako aj zo správy o stave exekúcie, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a
pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti na území SR, žiadne motorové vozidlo, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, okrem Č., T..Q.. a to dva peňažné účty, kde súdny exekútor doručil exekučné príkazy, ktoré však neboli realizované. Zároveň vo svojom podaní uviedol, že Sociálna poisťovňa toho času neeviduje povinného v databáze platiteľov poistného za zamestnancov. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií nachádzajúcich sa v exekútorskom spise mal preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 52,09 eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 10,22 eur, DPH 20 %, t.j. 8,68 eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške, ako si ich súdny exekútor uplatnil. Súd mu po preskúmaní jeho vyúčtovania priznal uplatnenú minimálnu odmenu vo výške 33,19 Eur a náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie a to za poštovné vo výške 6,20 Eur, poplatky za lustrácie v sume 0,70 Eur, ako to mal súd za preukázané z predloženého vyúčtovania trov exekúcie súdnym exekútorom, ako aj z predloženého exekučného spisu sp. EX 2/2013.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,32 eura za telekomunikačné výdavky. Súdny exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Súd po vykonaných úpravách priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,11 Eur, pozostávajúce z odmeny súdneho exekútora vo výške 33,19 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 6,90 Eur (6,20 Eur poštovné + 0,70 Eur poplatok za lustráciu), 20% DPH, t.j. 8,02 Eur.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP). V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.