Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoP-36-2015.pdf
PDF · 89.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/36/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka E. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. J. XXXX/X, X. a otec H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, Z. nad Z., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849 o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 19P/184/2015-34 zo dňa 28.07.2015, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 19P/184/2015-34 zo dňa 28.07.2015 vo výroku, ktorým návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, mení tak, že dočasne zveruje maloletú U. W., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca H. W..
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej U. W., nar. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 60,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Nárok otca posudzoval podľa § 74 ods. 1, § 75 ods. 1,2, § 75 ods. 4, § 75 ods. 6 a 8 O.s.p.
Prvostupňový súd dôvodil tým, že úpravou predbežných opatrení umožňuje osnova zákona rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Výslovne ustanovuje prípady, keď použitie predbežného opatrenia bude prichádzať najčastejšie do úvahy. Konštatoval tiež, že účelom predbežných opatrení je rýchla, aj keď len dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predbežné opatrenia neprejudikujú práva a záujmy účastníkov a pre ich nariadenie sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážne pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda právo, o ktorom bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu a táto dočasná úprava je potrebná, kým súd nerozhodne konečným rozhodnutím vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené len vtedy, ak je táto dočasná úprava potrebná, naliehavá. Predbežné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá.
Okresný súd tiež uviedol, že predbežným opatrením možno nariadiť zmenu osobnej starostlivosti o dieťa za podmienky, ak sa objavili závažné okolnosti, pre ktoré nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo v starostlivosti rodiča, v ktorého starostlivosti sa fakticky nachádza, alebo ktorému bolo do osobnej starostlivosti zverené. Tieto okolnosti musia byť tak závažného charakteru, že nepostačuje, aby bolo o zmene výchovy rozhodnuté v základnom konaní po vykonaní riadneho dokazovania. V danom prípade podľa názoru okresného súdu takéto podmienky vo vzťahu k výchove maloletej naplnené neboli. V konaní neboli tvrdené, ani osvedčené skutočnosti, ktoré by boli dôvodom pre dočasnú zmenu výchovy vo vzťahu k maloletej predbežným opatrením. Zo skutočností osvedčených okresným súdom vyplýva, že maloletá má záujem o osobnú starostlivosť otca, čo matka nepopiera, avšak žiadne zistené skutočnosti, či už tie uvádzané matkou, otcom, či kolíznym opatrovníkom nesvedčia o bezprostrednom a závažnom ohrození života, zdravia, riadnej výchovy či výživy maloletej, ktoré by si vyžadovalo okamžitú úpravu nariadením predbežného opatrenia. Naviac matka podľa okresného súdu väčšinu týchto skutočností vo svojom vyjadrení spochybnila, či už vo vzťahu k tvrdeniu, že dáva nevhodný vzor maloletej svojím spôsobom života, zanedbávaním prípravy maloletej do školy, nevytváraním priestoru pre maloletú venovať sa jej záľube - tancu. Z uvedených dôvodov okresný súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie otec. Poukázal na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa odvolateľa prvostupňový súd sa v žiadnom smere nevysporiadal s tým faktom, že matka neposkytuje svojmu dieťaťu prostredie na vhodný a zdravý fyzický, psychický a sociálny vývoj, zázemie, v ktorom maloleté U. musí vyrastať je nevhodné a neposkytuje jej normálny základ do budúcna, nakoľko matka má v súčasnosti milenecký pomer s dvoma mužmi, pričom jeden muž s matkou, maloletou U. a plnoletou dcérou W. žije v spoločnej domácnosti od pondelka do piatku a druhý muž trávi s matkou, maloletou U. a dcérou W. víkendy. Takýmto správaním matka maloletú U., teda dieťaťu, ktoré prežíva obdobie vlastného poznávania sa, pričom prirodzene preberá svoje správanie voči mužom po matkinom vzore, poskytuje amorálnu a v maximálnej miere nevhodnú štartovaciu pozíciu do budúcnosti. Maloletá U. takéto správanie svojej matky v žiadnom smere nechápe, trápi sa a odmieta komunikovať s okolím, pričom súdu stačilo na zamietnutie návrhu konštatovať, že matka väčšinu týchto skutočností vo svojom vyjadrení spochybnila, a to aj napriek tomu, že navrhovateľ svoje tvrdenia preukázal. Dôvodil tiež tým, že zo šetrenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Martin vyplýva, že maloletá chce bývať u otca a túto skutočnosť aj sama maloletá úradu osobne potvrdila. Súd neprihliadol ani na tvrdenia maloletej, že matka jej nepomáha so školskou prípravou na vyučovanie, nakoľko jej nevie poradiť, na rozdiel od otca, ktorý jej vo všetkom pomôcť dokáže. Samá maloletá uviedla, že s otcom si rozumie najlepšie a vzťah s matkou označila za zlý. Prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že aj Úrad práce, soc. vecí a rodiny Martin po vykonanom šetrení odporučil návrhu otca o nariadenie predbežného opatrenia vo veci zmeny úpravy vyhovieť, nakoľko uvedená úprava je v záujme maloletej. V tejto súvislosti poukázal na článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého vyplýva, že najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé, či už sa to týka konania verejných alebo súkromných inštitúcii, sociálnej starostlivosti súdov, správnych orgánov, alebo zákonodarných zborov. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie okresného súdu nesie znaky arbitrárnosti, čo je v priamom rozpore s článkom 46 a nasl. Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru. Napokon navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že maloletú zverí do osobnej starostlivosti otca a matku zaviaže povinnosťou platiť výživné vo výške 150,- Eur mesačne.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas a proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. preskúmal uznesenie okresného súdu a podľa § 220 O. s. p. toto zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.).
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol okresný súd o predbežnom opatrení, ktorým sa otec domáhal dočasného zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a o uložení povinnosti matke platiť výživné vo výške 150,- Eur mesačne tak, že tento návrh zamietol. Podľa okresného súdu sa v danom prípade neobjavili také závažné okolnosti, pre ktoré nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby zotrvalo v starostlivosti rodiča, v ktorého starostlivosti sa fakticky aj nachádza. Okresný súd tiež argumentoval tým, že žiadne zistené skutočnosti, či už uvádzané matkou, otcom, či kolíznym opatrovníkom, nesvedčia o bezprostrednom a závažnom ohrození života, zdravia, riadnej výchovy, či výživy maloletej, ktoré by si vyžiadalo okamžitú úpravu nariadením predbežného opatrenia. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu o neosvedčení naliehavosti pre vydanie predbežného opatrenia.
Podľa § 74 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
V zmysle § 75 ods. 2 O. s. p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov.
Podľa § 76 ods. 1 O. s. p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby a) platil výživné v nevyhnutnej miere; b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Pokiaľ sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy a čoho sa mieni domáhať vo veci samej. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia, navrhovateľ musí preukázať, z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Navrhovateľ má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. Musí taktiež osvedčiť nevyhnutnosť potreby dočasnej úpravy pomerov.
Dokazovanie v konaní o vydanie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 120 ods. 1 O. s. p.), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa v plnej miere uplatňuje vyhľadávacia zásada, ktorá ukladá súdu so zreteľom na všetky zistené skutočnosti v prípade potreby vykonať aj zisťovania nenavrhnuté účastníkmi (§ 120 ods. 2 O. s. p.). Zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného predbežného opatrenia.
Na to, aby súd nariadil predbežné opatrenie, musí byť daná naliehavosť nevyhnutnosti potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Okolnosťami odôvodňujúcimi naliehavosť nevyhnutnosti takejto úpravy v obdobných veciach sú najmä skutočnosti svedčiace o ohrození či narušení riadnej výchovy, zdravého psychického, fyzického vývoja a výživy maloletého dieťaťa, ktoré by vyžadovali okamžitý zásah.
Odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zákonnej úpravy uvedenej vyššie, v zmysle ktorej inštitút predbežných opatrení umožňuje súdu rýchle a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný jeho okamžitý zásah a je odôvodnená potreba dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa. Odvolací súd aj bez vypočutia rodičov, po oboznámení sa so skutkovým stavom tvrdeným a vyplývajúcim z návrhu otca, z písomného vyjadrenia matky, ako aj odvolania otca spolu s pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že za danej situácie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia o dočasnej úprave pomerov k maloletému dieťaťu. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je totiž osvedčenie nevyhnutnosti potreby dočasnej úpravy pomerov.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/52/2008 zo dňa 25.05.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.06.2009, a ktorým boli maloleté deti U. a W. W. zverené do výchovy a opatery matke s tým, že otcovi ako odporcovi bolo uložené platiť na výživu maloletej W. 120,- Eur mesačne a U. po 90,- Eur mesačne. Z návrhu vyplýva, že od tejto doby spolužitie maloletej U. s matkou sa značne zmenilo a prostredie, v ktorom vyrastá a berie z neho príklad do budúcna podstatne formuje jej charakter, pričom toto prostredie sa stalo značne nevyhovujúce a neposkytujúce základy nielen slušného, ale i morálneho správania sa ako aj odporujúce zdravému fyzickému a psychickému vývoju maloletého dieťaťa. Zároveň z návrhu vyplýva, že maloletá U. musí vyrastať v tomto nevhodnom prostredí, keďže matka má v súčasnosti milenecký pomer s dvoma mužmi, pričom jeden muž s matkou, maloletou U. a plnoletou dcérou W. žije v spoločnej domácnosti počas týždňa a druhý muž cez víkendy. Tieto skutočnosti potvrdila v čestnom vyhlásení zo dňa 03.07.2015 plnoletá dcéra W. W., zároveň maloletá U. v rámci správy zo sociálneho prieskumu v rozhovore so sociálnou pracovníčkou tieto skutočnosti potvrdila s tým, že tiež uviedla, že správanie matky odsudzuje, nakoľko ich raz pristihla a mala z toho traumu. Zároveň sa vyjadrila, že chce „už navždy“ byť zverená do starostlivosti otca. Navyše uviedla, že matka v malej miere zabezpečuje starostlivosť o jej výživu, nakoľko z väčšej časti nakupuje stravovanie jej plnoletá sestra, ktorá doma aj varí. Samotná matka v písomnom vyjadrení k týmto skutočnostiam uviedla, že je to úplná lož, nakoľko v ich domácnosti sa nezdržiava žiadny muž natrvalo, nie je tam nasťahovaný a nežije s nimi, predchádzajúci vzťah ukončila a v súčasnej dobe sa občas stretáva s priateľom, ktorý príde na návštevu. Podľa jej názoru ani jedna z dcér nemala výhrady voči jej návštevám. Tiež sa vyjadrila, že sa nestotožňuje s názorom otca, že je ohrozené psychické ako aj fyzické zdravie maloletej, pretože na zdravom psychickom a fyzickom vývoji dcéry jej záleží, pretože nič nerobí proti jej vôli a v plnej miere bude rešpektovať rozhodnutie súdu. V prípade, ak súd vyhovie návrhu otca a zverí maloletú do jeho starostlivosti navrhuje, aby bola zaviazaná platením výživného vo výške 50,- Eur mesačne.
Podľa odvolacieho súdu nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa bola osvedčená. Maloletá U. žije v domácnosti matky, pričom odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že sú splnené podmienky na zmenu dočasnej úpravy pomerov, keďže naliehavosť dočasnej úpravy vyplýva z predložených listinných dôkazov, samotného vyjadrenia maloletej a jej staršej sestry, ako aj správy a z nej vyplývajúceho návrhu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Martin, ktorý doporučil zmenu dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Odvolací súd konštatuje, že z uvedených listinných dôkazov je dostatočne osvedčené, že prostredie, v ktorom maloletá vyrastá, neposkytuje pevný základ pre jej zdravý psychický a fyzický vývoj. Osobitne s ohľadom na tú skutočnosť, že ani matka maloletej dostatočne vierohodne nespochybnila skutočnosti uvedené v návrhu ohľadne spolužitia s iným mužom. Za týchto okolností je podľa názoru odvolacieho súdu namieste, aby pomery maloletej U. boli dočasne upravené tak, že táto bude zverená do osobnej starostlivosti jej otca. Zároveň odvolací súd zobral do úvahy aj stanovisko maloletej U., ktorá v blízkej budúcnosti dosiahne 15. rok veku, preto je možné a aj žiaduce na jej stanovisko prihliadať. V uvedenom kontexte treba napokon uviesť, že odvolací súd bral do úvahy aj článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, z ktorého je zrejmé, že najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé, či už sa to týka konania verejných alebo súkromných inštitúcii sociálnej starostlivosti, súdov, správnych orgánov alebo zákonodarných zborov.
Keďže odvolací súd vyhovel návrhu otca na zmenu osobnej starostlivosti, zároveň rozhodol o úprave výšky vyživovacej povinnosti, a to tak, že matke, ktorá je samostatne zárobkovo činnou osobou s príjmom z tejto činnosti vo výške 550,- Eur netto mesačne, určil výživné vo výške 60,- Eur mesačne. Takto stanovené výživné vyjadruje plnenie vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere, to znamená náklady na základné životné potreby ako je stravovanie, ošatenie a pod. Konečná výška výživného bude určená až po riadne vykonanom dokazovaní o zmene úpravy výkonu práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že bude odrážať schopnosti a možnosti povinného rodiča k potrebám maloletého dieťaťa.
Na základe popísaných úvah, keď tu bola zistená potreba dočasnej úpravy právnych vzťahov účastníkov navrhovaným predbežným opatrením, rozhodol krajský súd spôsobom vyjadreným vo výroku rozhodnutia. Definitívna úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude vykonaná rozhodnutím vo veci samej.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.