Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/72/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, ul. Metodova 8, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, adresa na doručovanie Orange Slovensko, a.s., ul. Metodova 8, Bratislava, proti žalovanej: E. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Platanová č. 3226/7, Žilina, v konaní o zaplatenie 359,87 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 205,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 205,37 Eur od 25.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 27.1.2015 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia 359,87 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 359,87 Eur od 25.10.2013 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca uzatvoril so žalovanou Zmluvu o pripojení: č. O č. O č. O na základe ktorých žalobca umožnil žalovanej užívať komunikačné služby, žalovaná sa zaviazala platiť odplatu za dohodnuté služby. Pri uzatvorení zmluvy žalobca poskytol žalovanej mobilný telefón zn. Sony Xperia E White. Žalovaná spôsobila žalobcovi škodu v rozsahu rozdielu predajnej a akciovej ceny mobilného telefónu / telekomunikačného zariadenia 154,50 Eur tým, že svojím podpisom Dodatku zmluvy sa zaviazala využívať služby žalobcu počas doby viazanosti, platiť riadne a včas za poskytnuté služby, ale svoje záväzky nesplnila. Pri výpočte skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzatvorenia Dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výpočet vzniknutej škody je nasledovný : akciová cena 0,50 Eur, predajná cena 155,- Eur, uplatnená škoda = 154,50 Eur. Žalovaná neuhradila odplatu za služby v období 06-08/2013 vo výške 205,37 Eur. Žalobca si z uvedenej náhrady škody aj neuhradených služieb uplatňuje spolu 359,87 Eur a úrok z omeškania.

Žalovaná sa k veci písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie vyzvaná.

Súd vo veci dňa 26.8.2015 vyhlásil rozsudok podľa § 115a ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP) bez nariadenia pojednávania, lebo primerane podľa § 200ea OSP ide o drobný spor, keďže v danom štádiu konania predmet konania nedosahuje 1.000,- Eur a za týchto okolností pre možnosť vyhlásenia rozsudku bez nariadenia pojednávania nie je potrebné splnenie ďalších procesných podmienok.

Z listinných dôkazov mal súd zistené :

Žalobca ako podnik / dodávateľ verejných služieb a žalovaná ako účastník / spotrebiteľ uzatvorili Zmluvu o pripojení: č. O č. O č. O zhodne zo dňa 27.5.2013, na základe ktorej sa podnik zaviazal poskytovať účastníkovi telekomunikačné služby. V Dodatku k Zmluve o pripojení O zo dňa 27.5.2013 sa strany dohodli, že podnik predá účastníkovi mobilný telefón značky Sony Xperia E White „po uplatnení zľavy“ za cenu 0,50 Eur. Bol tiež pripojený dokument Príloha č. 1 k Dodatku k zmluve, ktorý označoval predané služby dodávateľa verejných služieb verejných služieb za zľavnené. Zároveň účastník sa zaviazal zotrvať 24 mesiacov v bližšie definovanom zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy a táto povinnosť bola sankcionovaná zmluvnou pokutou vo výške 154,50 Eur, s tým, že výška zmluvnej pokuty bude odstupňovaná v závislosti od toho, koľko mesiacov zostáva do konca doby viazanosti. Neooddeliteľnou súčasťou Zmlúv o pripojení boli Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko, a.s. Podľa bodu 4.4. obchodných podmienok žalobca mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie splatných pohľadávok v lehote 45 dní.

Žalobca vyfakturoval žalovanej mesačné poplatky za služby a ďalšie poplatky (č.l. 22 - 28 spisu) vo fakturačnom období od 05-08/2013, v čiastočnom rozsahu ktorých podľa obsahu listu zo dňa 10.10.2010 žalobca vyzýval žalovanú na úhradu pohľadávky za obdobia 05-08/2013 vo výške 136,73 + 68,63 + 0,01 Eur, pohľadávku titulom poskytnutých služieb telefónneho operátora uplatnenú v tomto konaní vo výške 205,37 Eur žalovaná v tomto konaní nerozporovala.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa 1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmlúv): Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z. O elektronických komunikáciách: Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zák. č. 610/2003 Z. z.: Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy 9.8.2005: Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1, 2 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu dojednania zmluvy 9.8.2005: 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). 2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. 4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenie) : Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti : 1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti : 1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, 1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. 2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka: každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka: dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. bola výška úrokov z omeškania k dátumu, ku ktorému si ich žalobca uplatňuje, dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenej zmluvy o pripojení, na základe ktorej žalobca poskytoval žalovanej verejné telekomunikačné služby. Žalovaná bola v zmysle tejto zmluvy okrem iného povinná platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaná si túto povinnosť v rozsahu mesačných poplatkov za služby a ďalšie poplatky vo fakturačných obdobiach 05-08/2013, zostatok pohľadávky vo výške 205,37 Eur, neplnila. Poskytnutie služieb telefónneho operátora sporné nebolo, súd tiež uznáva ako primerané aj takto vyúčtované poplatky. V tejto časti považoval súd návrh žalobcu za skutkovo i právne dôvodný, a preto mu vyhovel, súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie neuhradených služieb s poplatkami spolu vo výške 205,37 Eur.

Priebeh sporu je podľa skutočností známych súdu z úradnej činnosti poznačený vývojom rozhodovacej praxe súdov vo vzťahu k spotrebiteľskému charakteru obdobných zmlúv. Aj v tomto prípade predmetná zmluva však vykazuje znaky hromadného predloženia spotrebiteľovi zo strany dodávateľa v rámci jeho podnikateľskej činnosti, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochrane spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať. V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53 ods. 1 . Podľa zákonného demonštratívneho výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok ide o podmienky nezriedka spojené až so samotným prístupom spotrebiteľa k súdu a preto musia byť súdom preskúmavané automaticky, čo navyše znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“, aj bez ohľadu na vzdelanostné alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola absolútne neplatná. Jednou z takýchto podmienok je aj zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvy spotrebiteľom, ako bola v zmluve zakotvená vo výške 154,50 Eur, s tým, že výška zmluvnej pokuty bude odstupňovaná v závislosti od toho, koľko mesiacov zostáva do konca doby viazanosti. Za týchto skutkových východísk si žalobca neuplatnil právo z predmetného zmluvného ustanovenia, ale titulom náhrady škody.

Uvedený nárok na náhradu škody súd nemohol žalobcovi priznať, keďže nemal preukázané všetky predpoklady občianskoprávnej zodpovednosti, konkrétne vznik škody, resp. jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom, v danom prípade porušením zmluvnej povinnosti, a spôsobením škody. Je nepochybné, že žalovaná porušila svoju právnu povinnosť, ktorá je v tomto prípade zmluvnou povinnosťou - platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Súd neuznal za východisko úvah o vzniku škody to, že dodávateľ služieb, zároveň ako predávajúci technologického zariadenia, toto predal podľa Dodatku zmluvy „po uplatnení zľavy“ za cenu 0,50 Eur. V zmysle skutkovej argumentácie žalobcu má stanovenie tejto ceny vzťah k zvolenému programu služieb, na platenie ktorého sa účastník zaviazal (nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom). Lenže racionálne je zabezpečovanou zmluvnou povinnosťou potenciálny násobok povinných mesačných platieb, nie cena predávaného technologického zariadenia. Vyhlásenie o tom, že cena je zľavnená, bez ohľadu na to, či informatívne mimo záväzného dojednania je uvedená aj výška tejto zľavy, nie je pri danom prejave vôle relevantné. Nevyhnutne tým, že účastníci uzavreli o kúpe technologického zariadenia zmluvu, je pre konkrétnu kúpu smerodajná jedine dojednaná kúpna cena a žiadna iná. Kupujúci nemohol spôsobiť predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty technologického zariadenia svojím ďalším správaním, keďže žalobca mal právo na zaplatenie konečnej kúpnej ceny za telefón podľa základného zmluvného dojednania. Preto už pre rozhodnutie súdu nie je podstatné akékoľvek dokazovanie „predajnej ceny“, či už ako oboznámenej v zmluve mimo záväzného dojednania, ani iným údajom z prostredia dodávateľa, podľa ktorého po odpočítaní konkrétnej ceny 0,50 Eur mala žalobcovi vzniknúť skutočná škoda vo výške 154,50 Eur. Preto súd nárok žalobcu vo zvyšnej časti (tvrdenej škody) zamietol.

Nad rámec tohto odôvodnenia, na základe poznatkov z úradnej činnosti súdu, je namieste primerane skonštatovať, že argumentačne neobstojí ani tvrdenie, že aj cena poskytovaných služieb bola zľavnená (spravidla podľa Prílohy vystavenej k Dodatku k zmluve, spravidla všetko vystavené v čase zároveň so samotnou Zmluvou). Zabezpečovanou povinnosťou nikdy nemôže byť „zľava“, ktorá zostala mimo dojednania zmluvných strán pri vzájomnom prejave vôle. Ďalšie náklady (údržba siete a pod.) sú nákladmi podnikateľskej činnosti, oproti čomu je vecou žalobcu, aby svoje príjmy dosahoval na základe riadne dojednaných zmlúv s dôrazom na hlavné zmluvné ustanovenia. Mimoriadne podľa názoru súdu dodávateľ typu žalobcu deformuje svoje daňové povinnosti voči štátu, keď v časti predaja predáva technologické zariadenia za symbolické ceny a spolieha sa na prax, podľa ktorej zmluvná pokuta a určite predovšetkým náhrada škody nie je daňovým príjmom, keďže trpenie škody nie je predmetom podnikateľskej činnosti. Podľa názoru súdu primeraným zmluvným zabezpečením zmluvných povinností je zmluvná pokuta, ktorá by v zmluvách spotrebiteľského charakteru mala materiálne primerane zodpovedať paušalizovanému podielu na nákladoch riešenia porušenia povinnosti dlžníka, spravidla na poštovnom, prípadne podielu na primeranej personálnej pozornosti.

Súd podľa cit. ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 25.10.2012 do zaplatenia, ale počítané iba zo súdom priznanej sumy. Žalobca pri určení vzniku omeškania vychádzal z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, keď žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou za poskytnuté služby zrejme už skôr, po splatnosti jednotlivých faktúr. Výška úrokov je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšená o 5 %, v danom prípade 5,5 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vo veci mala čiastočný úspech každá zo sporových strán, (aritmeticky prevažne žalobca vzhľadom na priznaných 205,37 : uplatnených 359,87 x 100 = 72%), ale aj vzhľadom na priebeh konania spojený s tým, že podľa poznatkov súdu známych z úradnej činnosti ide o hromadne podanú žalobu daného druhu, súd vyhlásil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).